Tichý rozkol na vrchole Talibanu. Vypnutie internetu odkrylo boj o moc medzi jeho najvyššími lídrami, rysujú sa dve frakcie
Vo vnútri hnutia Taliban sa odohráva mocenský zápas, ktorý doteraz zostával skrytý pred verejnosťou. Investigatívny tím stanice BBC po viac než ročnom mapovaní vnútorných pomerov opisuje hlboké názorové rozpory medzi najvyššími predstaviteľmi režimu, ktoré sa naplno prejavili až po drastickom rozhodnutí o odpojení Afganistanu od internetu.
Podľa zistení BBC nejde o okrajový spor, ale o zásadný konflikt dvoch vízií budúcnosti Afganistanu – autoritárskej, izolovanej teokracie riadenej z Kandaháru a pragmatickejšieho modelu správy krajiny, ktorý sa snaží aspoň čiastočne udržať kontakt s vonkajším svetom.
Napätie vnútri hnutia ilustruje najmä uniknutá audionahrávka z januára 2025, ktorú BBC získala od svojich zdrojov. Najvyšší vodca Talibanu Hajbatulláh Achúndzáda na nej otvorene varuje pred vnútornými rozbrojmi medzi vlastnými ľuďmi.
„V dôsledku týchto rozporov emirát skolabuje a skončí,“ hovorí Achúndzáda v prejave k členom Talibanu na náboženskej škole v Kandaháre. Podľa stanice ide o priznanie reálnej obavy z rozkladu moci zvnútra.
Taliban existenciu rozkolu oficiálne odmieta. Samotné slová jeho najvyššieho predstaviteľa však podľa BBC potvrdzujú, že jednotné vedenie je skôr mýtom než realitou.
Dve mocenské centrá
Investigatíva BBC identifikuje dve jasne oddelené skupiny na vrchole hnutia. Prvú tvorí okruh duchovných a bezpečnostných štruktúr a ideológov plne lojálnych Achúndzádovi, ktorý krajinu riadi z Kandaháru. Táto frakcia presadzuje prísny výklad islamského práva, minimálne ústupky medzinárodnému spoločenstvu a dôslednú centralizáciu moci.
Druhú skupinu tvoria vysokopostavení predstavitelia pôsobiaci v hlavnom meste. K tzv. kábulskej skupine patria najmä minister vnútra Sirádžuddín Hakkání, minister obrany Muhammad Jakúb Mudžáhid a vplyvný spoluzakladateľ Talibanu Abdul Ghání Barádar.
Zdroje stanice opisujú tento spor ako „Kandahár verzus Kábul“. Kým Kandahár symbolizuje duchovnú autoritu a ideologickú čistotu, Kábul reprezentuje praktickú správu štátu, ekonomiku a kontakt s realitou krajiny.
Achúndzáda je podľa vlastných slov i oficiálnych vyhlásení Talibanu vodcom, ktorého moc je nábožensky legitimizovaná a prakticky neobmedzená. Jeho hovorca Zabíhulláh Mudžáhid pre BBC uviedol, že z pohľadu islamského práva má najvyšší vodca „absolútnu autoritu“ a jeho rozhodnutia sú konečné.
Stanica zároveň poukazuje na rastúcu izoláciu samotného Achúndzádu. Vystupuje zriedkavo, jeho pohyb je prísne strážený, fotografovanie zakázané a ministri z Kábulu čakajú na audienciu celé týždne. Viaceré kľúčové rezorty vrátane bezpečnostných zložiek boli postupne presunuté pod priamu kontrolu Kandaháru.
Internet ako červená čiara
Kým zákaz vzdelávania dievčat či obmedzenia práv žien vyvolávali v kábulskej skupine nespokojnosť, otvorený odpor neprichádzal. Zlom nastal až koncom septembra, keď Achúndzáda nariadil úplné vypnutie internetu a mobilných sietí.
Afganistan sa ocitol v informačnom vákuu. Po troch dňoch však spojenie nečakane nabehlo späť. Bez vysvetlenia, bez oficiálneho oznámenia.
Podľa BBC za týmto krokom stála koordinovaná akcia kábulských ministrov, ktorí presvedčili premiéra, aby nariadenie zrušil, a to napriek tomu, že príkaz prišiel priamo od najvyššieho vodcu. Pre Taliban, hnutie založené na bezpodmienečnej poslušnosti, ide o výnimočný moment.
Expert na Afganistan, ktorý Taliban sleduje od jeho vzniku, pre stanicu uviedol, že krok kábulských ministrov bol mimoriadny a vymykal sa doterajšej praxi hnutia. Člen Talibanu oboznámený s dianím zašiel ešte ďalej: „Nebolo to nič menšie než vzbura.“
Pragmatizmus proti ideológii
Kábulská skupina podľa zdrojov stanice nie je reformná v západnom zmysle slova. Ide skôr o pragmatikov, ktorí si uvedomujú, že bez internetu nemožno riadiť štát, obchod ani bezpečnostné zložky. Ako poznamenal jeden z expertov pre BBC, vypnutie internetu ohrozilo ich moc a ekonomické záujmy spôsobom, aký žiadne predchádzajúce nariadenie neohrozilo.
Zároveň ide o ľudí, ktorí majú skúsenosť so zahraničím, rokovaniami a mediálnym priestorom. Aj preto sa snažia aspoň čiastočne zjemniť obraz Talibanu navonok, hoci základné ideologické piliere nespochybňujú.
Oficiálne Taliban trvá na tom, že k rozkolu nedochádza. Mudžáhid pre BBC vyhlásil, že rozdelenie by bolo „nábožensky zakázané“ a škodlivé pre Afganistan. Pripustil len rozdiely v názoroch, ktoré prirovnal k sporom v rodine.
Nedávne verejné vystúpenia však podľa stanice naznačujú opak. Kým Hakkání v rodnej provincii varoval, že vláda, ktorá stratí dôveru ľudí, prestáva byť legitímna, minister vyššieho vzdelávania lojálny Kandaháru otvorene vyhlásil, že „iba jeden vedie a ostatní poslúchajú“.
Či sa tichý boj o smerovanie Talibanu pretaví do skutočných zmien, zostáva otvorené. Ako konštatuje BBC, doteraz vždy platilo, že ostré slová nenahradili činy. Internetový incident však ukázal, že aj v systéme postavenom na absolútnej autorite existujú hranice, pri ktorých sú niektorí lídri ochotní riskovať otvorený konflikt.
O tom, ako sa v Afganistane žije pod nadvládou Talibanu, porozprával Slovák Peter Dosedla, ktorý režim zažil na vlastnej koži:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"