Krymské rodiny uväznené v tme, bez vody a bez benzínu. Život na okupovanom polostrove sa zmenil na zúfalý boj o prežitie

Desať ľudí sedelo v jednom sevastopolskom byte a každý z nich sa na svojom telefóne pokúšal získať QR kód, vďaka ktorému by si mohli natankovať aspoň 20 litrov benzínu. „Sedeli sme tam desiati a dúfali, že aspoň jeden z nás ten kód dostane,“ opísala situáciu Olesia, obyvateľka Sevastopoľa, pre server The Moscow Times.

Ukrajina v posledných mesiacoch výrazne zintenzívnila útoky na zásobovacie trasy a energetickú infraštruktúru polostrova. Cieľom je podľa Kyjeva izolovať anektované územie a narušiť vojenské zásobovacie línie, ktoré Rusko využíva pri plnohodnotnej invázii na Ukrajinu.

Pre bežných obyvateľov Krymu to však mení ich každodenný život k nepoznaniu. Benzín sa stal vzácnym tovarom, výpadky elektriny a vody sa zmenili na rutinu a aj obyčajné veci ako cesta do práce či nákup potravín predstavujú čoraz väčšiu výzvu.

Program „Logistická uzávera“

Ukrajinské údery na Kryme sú súčasťou stratégie ministerstva obrany pod názvom „Logistická uzávera“, ktorej cieľom je systematicky ochromovať ruské zásobovacie reťazce a izolovať polostrov. Podľa agentúry AP majú útoky na mosty, sklady palív a protivzdušnú obranu zabrániť ruskej armáde využívať Krym ako základňu pre operácie na juhu Ukrajiny.

V rámci tejto kampane ukrajinské Sily špeciálnych operácií (SSO) zničili strategický železničný most cez Severokrymský kanál pri obci Rozdolne, ktorý slúžil na presun vojenského materiálu z Ruska. Útoky zasiahli aj sklad ropy pri kerčskej tepelnej elektrárni a distribučnú stanicu v Simferopole.

Písali sme

Ukrajina potvrdila útok na kľúčový železničný most, ktorý používajú ruskí okupanti na Kryme

Po zásahu elektrárne vypukol požiar, v dôsledku ktorého zostala polovica Krymu bez elektrického prúdu. Vyradené bolo aj prekladisko ropy v susednom Krasnodarskom kraji.

Núdzový stav a boj o pár litrov benzínu

Sergej Aksjonov a Michail Razvožajev, Kremľom dosadení šéfovia Krymu a Sevastopoľa, minulý týždeň vyhlásili na polostrove núdzový stav bez toho, aby uviedli, ako dlho bude trvať, píše portál Seznam zprávy.

Krym sa s výpadkami benzínu stretol už na jeseň 2025, keď vodiči čakali v dlhých radoch pred čerpacími stanicami. Tentoraz, ku koncu júna, boli rady krátke, ale nie preto, že by sa situácia zlepšila, ale preto, že benzín sa väčšine súkromných motoristov už jednoducho nepredáva.

Úrady v Sevastopole v priebehu mesiaca opakovane sprísňovali obmedzenia. Najprv to boli len platby v hotovosti, potom preplatené palivové karty, neskôr najviac 20 litrov týždenne cez QR kódy v štátom podporovanej aplikácii Max. Predaj sa napokon úplne pozastavil, kým sa minulý týždeň obmedzená distribúcia kódov opäť neobnovila, píše The Moscow Times.

„Na začiatku mesiaca sa mi rodičia snažili zohnať ten kód, aby som si mohla natankovať. Max (aplikácia s QR kódmi – pozn. redak.) som z princípu nemala nainštalovaný. Potom nebol benzín vôbec žiadny. Teraz sa vrátil, takže som si musela aplikáciu nainštalovať. Zišli sme sa u mňa doma s priateľmi a každý sa snažil získať kód pre moje auto,“ povedala Olesja. QR kód sa jej napriek všetkému úsiliu nepodarilo získať.

„V tejto chvíli si obyčajný obyvateľ nemôže kúpiť žiadne palivo. QR kódy sa už nevydávajú, podnikom tiež nepredávajú palivo na predtým vydané poukazy,“ opísala zasa obyvateľka Sevastopoľa.

Jedinou možnosťou zostáva nákup „z ruky“, no nájsť dodávateľa je vraj čoraz ťažšie. „Zásoby paliva takmer nikto nemá, teraz ho nikto nechce predať ani za dvojnásobnú cenu.“

Písali sme

Krym je v núdzovom režime. Rusmi anektovaný ostrov má bojovať s palivovou krízou po ukrajinských útokoch

Podľa ďalšieho svedka predtým fungoval neformálny predaj benzínu, ktorý štátni zamestnanci či vojaci získavali oficiálnou cestou a časť ďalej predávali. Teraz to prestali robiť aj oni. Napokon sa mu podarilo dodávateľa nájsť cez známych, ktorý benzín typu 92 predáva za 250 rubľov za liter (2, 82 eur), uvádza portál Istories Media.

Za plnú nádrž až do Ruska

Michail, obyvateľ Simferopola opísal ako mu na čerpacích staniciach v ruských oblastiach Krasnodar a Rostov odmietli predať palivo len preto, že jeho auto malo krymskú evidenčnú značku. „Hovoria mi, že pre obyvateľov Krymu benzín nemajú, len pre miestnych. Aby som natankoval plnú nádrž a doviezol domov 200 litrov paliva, zastavoval som na každej čerpacej stanici pozdĺž diaľnice M-4.“

Cestu podstúpil preto, aby mal dostatok benzínu pre prípad evakuácie rodiny. „Benzín tu nie je. Deti neustále počujú výbuchy, elektrina a voda sú prideľované. Neviem, kedy sa to skončí“

Nedostatok paliva podnietil aj čierny trh. Časť obyvateľov nakupuje benzín v Rusku a cez lokálne skupiny ho ďalej predáva až za 350 rubľov (3, 95 eur) za liter.

Život bez elektriny a vody

Ukrajinské útoky na energetickú infraštruktúru nechali časti Krymu bez elektriny aj vody. „Väčšina obchodov v odpojenej časti mesta je zatvorená. V tých, ktoré fungujú, sa platí iba v hotovosti, kartou takmer nikde. Väčšina bankomatov nefunguje,“ opísala jedna z obyvateliek Sevastopoľa.

„Naše mesto je v stepi. Voda sa sem vždy musí čerpať. Keď nie je elektrina, a to jej za posledný týždeň takmer nebolo, nie je ani voda. Je veľmi horúco. Nemôžem sa okúpať ani prať bielizeň. Niekedy sa nedá ísť ani na záchod. Občas musím bežať k príbuzným, ktorí majú vodu, keď ja ju nemám,“ opísala situáciu Jekaterina, matka dvoch detí z Džankoja. Jej päť a sedemročné deti tiež ťažko chápu, prečo nemôžu vždy pozerať rozprávky alebo hrať hry na telefóne.

Prídelový systém aj na jedlo

Od začiatku júna obchody obmedzujú predaj základných potravín, či už cukru, pohánky, ryže, na najviac niekoľko kilogramov na osobu.

Písali sme

Ukrajina zasiahla ropný terminál v Kerči a ochromila polostrov. Krym pozastavil predaj paliva pre širokú verejnosť

„Bol moment, keď sme prišli do veľkého supermarketu. Stáli tam palety s ryžou, pohánkou, cestovinami. Na druhý deň sme prišli a už nič nebolo,“ opísala obyvateľka Sevastopoľa.

Po výpadku elektriny sa problémy prehĺbili. „V obchodoch, ktoré fungujú na generátory, teraz predávajú len tovar, ktorý nevyžaduje chladenie. Chladničky sú prelepené zákazovou páskou a súdiac podľa zápachu, vnútri sa všetko skazilo“.

Na sociálnych sieťach ľudia frustráciu ventilujú priamo pod príspevkami gubernátora Aksjonova. „Kedy sa problémy s palivom vyriešia?“ napísala krymská obyvateľka menom Anna.

Odchádzať, alebo zostať

Otázka, či kríza obyvateľov vyženie z polostrova, nemá jednoznačnú odpoveď. Podľa jednej obyvateľky Sevastopoľa posledné údery na elektráreň prinútili viacerých znovu zvažovať odchod. „Teraz odchádzajú aj tí, ktorí tu majú prácu. Nie dôchodcovia, ale ľudia stredného veku, najmä tí s deťmi. Práca nie je. Ľudia šetria, pretože tu je úplná nočná mora.“ Iná obyvateľka takéto nálady vo svojom okolí nevníma:

„Všetci sa prispôsobujú, pomáhajú si navzájom. Necítiť, že by existovala kolektívna túžba odísť. Všetci dúfajú, že to nebude trvať dlho,“ povedala ďalšia obyvateľka. Podobný postoj zdieľajú aj v Jalte, ktorú kríza zasiahla menej intenzívne. „Odísť neplánujeme, pretože u nás je asi bezpečnejšie za horami než vo väčšine regiónov v súčasnosti.“

Kremeľ mlčí

Napriek rozsahu krízy oficiálne ruské médiá o kritickej situácii neinformujú. Starosta Sevastopoľa Michail Razvožajev pri oznámení obmedzení predaja pohonných hmôt uviedol, že s palivami sa musí šetriť.

Vo februári 2022 Rusko začalo rozsiahlu vojenskú inváziu do susednej krajiny a Ukrajina sa odvtedy bráni, pričom súčasťou bojov sú vzdušné útoky oboch strán. Súčasná kríza na Kryme sa odohráva práve v dôsledku tejto vojny, ktorá po štyroch rokoch stále nemá koniec v dohľade. „Neviem, kedy sa to skončí,“ zhrnul obyvateľ Simferopola.