Všetci sú na pláži, len vy sedíte v práci. Sociálne siete môžu spustiť syndróm FOMO, odborníčka varuje: Nie je to úzkosť
Záplava fotografií z pláží, festivalov či exotických dovoleniek môže v ľuďoch, ktorí trávia leto v práci alebo doma, vyvolávať frustráciu a pocit, že ich život nie je dosť hodnotný. Školská psychologička Lucia Košťálová pre ta3 vysvetlila, prečo máme tendenciu porovnávať svoj bežný deň s idealizovanými zábermi na sociálnych sieťach a ako si nastaviť zdravé hranice.
Otvoriť sociálne siete počas leta často znamená sledovať jednu dokonalú dovolenku za druhou. Pláže, bazény, hory, festivaly či drinky zapĺňajú obrazovky našich telefónov. Pre ľudí, ktorí musia pracovať alebo zostali doma, však môže takýto obsah znamenať viac než len nevinnú zábavu. Môže v nich vyvolať frustráciu, zlú náladu či pocit, že ostatní žijú kvalitnejší život.
Tento fenomén sa označuje ako syndróm FOMO, teda strach z toho, že niečo zmeškáme. Podľa školskej psychologičky Lucie Košťálovej môže byť počas leta výraznejší.
„Je to práve tým, v akom sociálnom online prostredí žijeme a čo v ňom predovšetkým vidíme,“ priblížila na úvod. Leto podľa nej prirodzene prináša viac výnimočných momentov, ktoré majú ľudia potrebu zdieľať.
„Nebudete zdieľať svoju klávesnicu alebo niečo podobné, ale keď už ste na dovolenke, tak častokrát naozaj vidíme, že sú zavesené fotografie rôznych drinkov, bazénov, pohorí a všetkého, čo ste vymenovali, ale aj festivalov,“ vysvetlila fenomén presýtených sietí práve počas letných mesiacov.
FOMO nie je len úzkosť
Problémom však podľa psychologičky nie je samotná fotografia z dovolenky, ale často skreslená realita, ktorú zobrazuje. Ľudia totiž nezdieľajú obyčajné alebo nepríjemné chvíle zo svojho života.
„Máme potrebu zdieľať tie momenty, ktoré sú pre nás výnimočné oveľa viac a to sa naozaj odráža aj po tom, že máme dojem práve toho, že iní žijú kvalitnejší život,“ uviedla Košťálová.
Práve v tom totiž vidí podstatu FOMO: „Nie je samotná úzkosť. Je to strach z toho, že niekto žije kvalitnejšie, hodnotnejší život, ako ho prežívam ja, ktorý aktuálne sedím za svojím pracovným stolom a pokračujem vo svojej práci.“
Takýto pocit sa však môže postupne premeniť na ďalšie negatívne prežívanie.
Bežný deň verzus dokonalý záber
Porovnávanie vlastného pracovného dňa s dovolenkovými fotografiami iných ľudí je podľa odborníčky jednoduché aj preto, že sociálne siete máme neustále poruke. Často po nich siahneme práve vtedy, keď si chceme oddýchnuť.
„Keď si chcete oddýchnuť, tak ako prvé si zvyčajne ľahneme, lebo to máme ako zautomatizovaný návyk, tak sa ľahneme pod telefón a otvoríme sociálne siete,“ opisuje Košťálová.
Pri prezeraní obsahu pritom môže vzniknúť otázka, či je život niekoho iného dobrodružnejší a hodnotnejší. Nie vždy však musí byť výsledkom frustrácia. Rozhodujúce je, čo v nás vyvolá. „Či je to naozaj to inšpirujúce a motivujúce, že sa rozhodnem ísť za svojím cieľom, alebo naopak to bude niečo, čo ma opäť priviaže.“
Ak človek zostane pri bezcieľnom „scrollovaní“, môže sa podľa psychologičky dostať do stavu, keď sociálne siete začnú negatívne ovplyvňovať jeho každodenný život.
„Až sa prichytím pri tom, že mám zlú náladu, som mrzutá, nervózna, odkladám svoje povinnosti a vlastne nič nestíham práve preto, že scrollujem,“ opísala zdanlivo neškodnú aktivitu, ktorá môže po dlhšom období spôsobiť vážne psychické problémy.
Kedy máme problém?
Jedným z varovných signálov je podľa Košťálovej takzvaný efekt downscrollingu, teda nekonečného prezerania fotografií, príspevkov a videí.
U pracujúcich dospelých môže byť výrazným signálom aj odkladanie pracovných povinností. Sociálne siete začnú zaberať čas, ktorý mal byť venovaný zadaniam či termínom.
„Nahrádzame trávenie na sociálnej sieti tým časom, ktorý sme mali venovať svojim povinnostiam, nejakým zadaniam, termínom, že nám unikajú tieto termíny, že ich nestíhame alebo ich tlačíme pred sebou,“ vysvetľuje psychologička.
Problém sa môže prejaviť aj na spánku, najmä ak človek trávi čas na sociálnych sieťach ešte aj v posteli. Zmeniť sa môže tiež komunikácia s blízkymi.
„Kvalita interakcie sa následne výrazne zmení, ako keby sme to neboli my,“ varuje odborníčka.
U mladých ľudí sa podobné prejavy môžu spájať so zanedbávaním školských a ďalších povinností či s obmedzovaním fyzického kontaktu s rovesníkmi. Aj tu však treba podľa jej slov zohľadniť osobnosť konkrétneho človeka a potrebu, ktorú používaním sociálnych sietí napĺňa.
Detox neznamená zákaz
Ako riešenie sa často skloňuje digitálny detox. Košťálová však upozorňuje, že nejde o univerzálny návod ani o okamžité riešenie všetkých problémov.
„Rovnako by som nespájala okamžite to, že používame sociálne siete viac s nejakou závislosťou alebo okamžite by som to nediagnostikovala ako závislosť,“ zdôraznila.
Namiesto toho odporúča položiť si otázku, prečo človek po telefóne siaha. Digitálny detox navyše nemusí znamenať úplné odpojenie od technológií. Efektívnejšie môže byť prispôsobiť si používanie telefónu vlastným potrebám. Pomôcť môže napríklad vypnutie nepotrebných notifikácií.
„Treba si uvedomiť, že nemusíte byť non-stop informovaní o všetkom. Dá sa urobiť napríklad súhrn večer, a ten si viete pozrieť bez toho, aby ste boli stále online,“ radí psychologička.
Úplné vymazanie aplikácií nemusí byť podľa nej vždy najefektívnejším riešením. Človek si ich totiž môže po čase opäť nainštalovať a vrátiť sa k pôvodnému režimu.
„Povedala by som, že zlatá stredná cesta je ich obmedziť, aby sme si to vyskúšali a potom z toho vyvodiť ďalší záver a vyhodnotiť, čo nám bude sedieť a ako s tým budeme ďalej pracovať,“ pripomína s tým, že radikálne riešenia nemusia byť vždy tie najsprávnejšie.
Celý rozhovor s odborníčkou o syndróme FOMO si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"