Slovensko už jadrový vlak medzi prvými nestihlo. Analytik radí neobetovať miliardy v mene rýchlosti (rozhovor)

Spor o dostavbu nového bloku v Jaslovských Bohuniciach sa nikam neposunul - vláda nerozhodla, kto ho pripraví. Premiér Robert Fico (Smer-SD) chce projekt zobrať ministerke hospodárstva Denise Sakovej (Hlas-SD), lebo ho ani po roku nezískala do rúk štátu. Firma JESS, ktorá atómku postaví, naďalej z polovice patrí českému ČEZ-u. O kúpe tohto podielu má preto podľa Fica rozhodnúť Úrad vlády. Saková meškanie vysvetľuje tým, že chcela iba vyrokovať lepšiu cenu. Viac o spore a ďalšom osude projektu povedal šéfredaktor Energie-Portal.sk Radovan Potočár.

Jaslovské Bohunice
Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Prikláňate sa skôr k názoru ministerky hospodárstva?

Do politickej roviny nevidím, určite je v pozadí množstvo procesov, ktoré nepoznáme. Z môjho pohľadu ale nedáva zmysel za každú cenu bez ohľadu na náklady tlačiť v jednotlivých fázach na rýchlosť, ak to bude znamenať vyšší náklad. Teraz sme len na začiatku, ale ak má byť symptomatický pre všetky ďalšie kroky, kde sa za cenu akýchkoľvek nákladov budeme hnať za čo najrýchlejším výsledkom, tak potom celý projekt nebude dávať zmysel.

Možno bude hotový aj o niekoľko rokov skôr, ale za cenu obrovských nákladov, ktoré budú de facto zo štátneho rozpočtu, ak to bude kompletne štátny projekt, alebo bude skrytý v poplatku zahrnutom v cene elektriny.

Špekuluje sa o tom, že cena 49-percentného podielu, ktorý má ČEZ v spoločnosti (190 miliónov eur), je premrštená. Je ešte namieste skúšať ísť cestou ďalšieho posudku a znižovať cenu, alebo je 190 miliónov eur za takýto podiel v takejto spoločnosti dostatočná suma a netreba s tou položkou nič robiť?

JESS nie je firma ako každá iná, kde sa dá štandardnými oceňovacími postupmi určiť jej hodnotu na základe majetku, tržieb, ziskov. Je to firma, ktorej hlavná hodnota spočíva v tom, že má predpripravený projekt a že možno jedného dňa bude mať nový jadrový zdroj, ktorý, ak bude dostávaný, bude naozaj ziskový a veľmi rentabilný.

Slovenské elektrárne, ktoré prevádzkujú Bohunice a Mochovce, boli pred pár rokmi najstratovejšou firmou v krajine, ale z roka na rok sa stali najziskovejšou firmou v krajine. JESS má pred sebou možno desiatky rokov, keď bude hltať miliardy a miliardy eur, ak sa bude stavať nový jadrový zdroj. A potom jedného dňa sa z nej stane stroje na peniaze.

Zo zadlženej firmy sa stane zlaté vajce...

Nazvime to tak. Ohodnotiť takýto prísľub budúcej možnej hodnoty je veľmi náročné. Ja si na to netrúfam. Ale je to natoľko chúlostivá vec, že z môjho pohľadu treba určite venovať obrovskú pozornosť, ak lieta rozptyl možných scenárov v desiatkach miliónov eur.

Odhad, ktorý bol uskutočnený, bol vykonaný renomovanou firmou. Možno stojí za zváženie, či naozaj neisť cestou ďalšieho posudku.

Opozičná strana SaS upozornila na ďalšie možné predraženie: Keď pôjdeme cestou, ktorú chce premiér a odkúpime 49-percentný podiel ČEZ-u za povedzme 200 miliónov eur, potom bude musieť štátna kasa nájsť ešte ďalších 300 miliónov na to, aby mohol projekt ďalej pokračovať. O akých peniazoch hovorí SaS? Naozaj budeme potrebovať pol miliardy eur, aby projekt mohol pokračovať?

Toto vyjadrenie smerovalo k tomu, že bude potrebných niekoľko stoviek ďalších miliónov na predprípravnú fázu, na dokumentáciu, na prípravu projektu ešte predtým, ako sa reálne dostane do ďalších rozhodujúcich fáz.

Takže to nesúvisí s predajom podielu ČEZ-u?

To súvisí s tým, že ak to bude štát ako jediný vlastník, tak do budúcna budú na ňom všetky náklady a tie by neboli, ak by sa štát rozhodol pre iný model. Nehovoríme len o modeli štát napoly s ČEZ-om. Možných modelov je určite viac a využívajú sa napríklad v rámci štátov EÚ, kde je vždy štát nejakým spôsobom prítomný vo forme poskytnutia záruk, vo forme pomoci s úverovým financovaním, možno vo forme rozdielovej zmluvy alebo iných nástrojov, ako vie byť štát nápomocný pri výstavbe nového jadrového zdroja.

Ale určite diskusia nemusí stať na tom, že buď všetko bude platiť štát, alebo to bude pol na pol štát s ČEZ-om.

Toto sú práve otázky, ktoré by sa mali na začiatku vyjasniť, spolu s parametrami nového jadrového zdroja. Potom uskutočniť výber technológie a akonáhle je všetko vyjasnené, tak sa dá postupovať ďalej.

Ale tým, že my ideme technikou plyn, brzda, niektoré veci sú vopred rozhodnuté, o ďalších sa má narýchlo diskutovať. V takýchto okolnostiach je ťažké aj čítať situáciu, aj vôbec očakávať výsledok, ktorý bude ekonomicky schodný, alebo bude dávať zmysel.

Premiér chce mať podiel 49-percent vysporiadaný do konca septembra, čo vzbudzuje dojem urgentnosti. Je naozaj riziko, že keď sa nerozhýbeme, môže to byť horšie v prípade predaja podielu? Môže byť suma vyššia?

Závisí to určite od viacerých faktorov. Jednou z tém, o ktorých sa špekuluje, je, že vláda vyhlási tento projekt za takzvanú strategickú investíciu a v takom prípade by mohlo dôjsť k určitému navýšeniu hodnoty. Môžu sa zároveň postupne v priebehu času trochu meniť podmienky.

V rámci životnosti elektrárne hovoríme o horizonte okolo roku 2100. V takýchto parametroch, pri takýchto vysokých nákladoch, by som sa určite nenechal vtiahnuť do toho, že hráme o týždne alebo dni. Samozrejme, že každý jeden deň, týždeň, mesiac znamená neskorší začiatok výstavby.

V situácii, keď je v Európe množstvo jadrových projektov, je to komplikácia. Ale na vlak medzi prvými krajinami sme už tak či onak nenaskočili. V súčasnej situácii je z môjho pohľadu rozumnejšie ustrážiť si ekonomickú rentabilitu a dimenziu aj s ohľadom na to, že Slovensko dnes nie je v situácii, že by potrebovalo urgentne riešiť problém. Máme exportnú bilanciu ešte aj s určitou rezervou.

Možno sa spustí v plnom výkone Slovalco, pribudnú možno ďalší veľkí odberatelia a krajina sa možno opäť dostane na čas do importnej bilancie. Toto nie je žiadna katastrofa, v takomto scenári sme tu boli aj medzi rokmi 2006 a 2023. Z dlhodobého hľadiska samozrejme dáva zmysel, že sa o novom jadrovom zdroji hovorí a že už v predstihu sa rieši, ako budeme vyrábať elektrinu o 20, 30, 40 rokov. Toto všetko je samozrejme namieste. Ale pri takýchto dlhých horizontoch sa hrať na hru, kde ide o dni alebo týždne, nedáva zmysel.

Ako teda potom vnímate požiadavku premiéra, že chce, aby o prípadnej kúpe, respektíve predaji podielu rozhodlo nie ministerstvo hospodárstva, ale úrad vlády?

Požiadavka zrejme smeruje k tomu, aby sa celý proces urýchlil. Vláda 15. mája 2024 prijala kľúčové uznesenie, ktorým zaviazala ministerstvo hospodárstva, aby začalo prípravu ďalšej fázy projektu. Odvtedy bolo niekoľko ďalších rokovaní vlády, keď boli načrtnuté základné informácie, keď došlo k zmene zákona o energetike, ktorý otvára cestu k financovaniu budúceho jadrového zdroja.

Na inej vláde bol aj taký materiál, že sa to presunie pod krídla úradu vlády. O tom sa už špekulovalo...

A potom sa táto téma počas uplynulých mesiacov alebo pol roka začala otvárať, pretože na začiatku ďalších fáz je potrebné vyriešiť, kto bude jadrovú elektráreň stavať, kto bude jej vlastníkom. A ak to má byť stopercentne štátna spoločnosť, tak je potrebné vysporiadať podiel ČEZ-u. Zrejme táto iniciatíva smeruje k tomu, že úrad vlády na seba prevezme túto zodpovednosť.

Otázka však bola, či to bude lepšie, keď to bude prípravovať ministerka hospodárstva alebo úrad vlády. Respektíve, aké sú v tom rozdiely?

Ministerstvo hospodárstva je u nás ústredným orgánom štátnej správy, ktorý zodpovedá za energetickú legislatívu, vykonáva akcionárske práva v energetických firmách s výnimkou SEPS, prevádzkovateľa prenosovej sústavy, zodpovedá za energetiku. Zjednodušene povedané, je to ministerstvo energetiky.

Na druhej strane úrad vlády je orgán, ktorý priamo nemá s výkonom moci v energetike doposiaľ veľmi čo do činenia. V nejakom zmysle priamej legislatívnej iniciatívy, návrhov zákonov alebo výkonu akcionárskych práv. Bola by to novinka. Zrejme by si to vyžadovalo aj určité posilnenie úradu vlády, kde nie sú špecializované odbory pre energetiku. Čítam to skôr v politickej rovine.

Diskusiu vyvolala aj cena 190 miliónov eur, za ktorú chce štát odkúpiť podiel ČEZ-u. Niektorí opoziční politici spochybňujú, či bola určená v súlade s pravidlami, a ČEZ pre tieto tvrdenia zvažuje právne kroky. Ako túto situáciu vnímate?

Určite si netrúfam sám ohodnocovať hodnotu spoločnosti. Je to zložité, keďže hodnota spoločnosti spočíva v niečom, čo ešte neexistuje.

Ak tu sú pochybnosti, a tie tu zjavne sú, tak dáva zmysel radšej v tejto fáze možno zaplatiť ešte jeden ďalší posudok. Ešte tému ďalej analyzovať predtým, ako urobíme rozhodnutie, kde sa hýbeme v desiatkach miliónov eur, ktoré jedným alebo druhým smerom pôjdu.

Opozičná SaS chce Bohunice riešiť aj na hospodárskom výbore. Chce pozvať ministerku aj predstaviteľov firiem, aby to celé vysvetlili. Aký výsledok očakávate?

Veľmi sa teším na to, že takáto diskusia možno bude. Uvidíme, či výbor vôbec prebehne, ale bolo by dobré, ak by sa objasnili mnohé otázky. Ja som dokázal odpovedať len veľmi hmlisto, pretože na ne odpovede nepoznáme. A tie odpovede stále nejako visia vo vzduchu od začiatku celej debaty, pred pár rokmi po tom, ako vláda projekt zrýchlila.

Potrebuje Slovensko nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach? A kedy by mohlo padnúť prvé dôležité rozhodnutie o jeho výstavbe? Je podľa vás reálne, aby bola elektráreň hotová okolo roku 2040?

Slovenský energetický mix stojí na jadre, stojí na nízkoemisnom a stabilnom zdroji. Budeme mať onedlho spustený štvrtý blok Mochoviec, čím sa staneme krajinou, ktorá je nielen veľkým exportérom elektriny, ale má najvyšší podiel jadra na svete a veľmi nízkoemisnú elektroenergetiku.

Každý jadrový zdroj sa ale skôr či neskôr odstaví. Preto dáva zmysel už dopredu koncepčne, strategicky o energetike uvažovať.

Pri uvažovaní o energetike, obzvlášť jadrovej, v horizonte dekád sa určite nehrajme na to, že ide o debatu, ktorá by sa mala odohrať v dňoch alebo týždňoch. Hovoríme o miliardách a miliardách eur, ktoré zaťažia mnoho nasledujúcich vlád. A naozaj tu platí desaťkrát meraj, raz strihaj predtým, ako sa zaviažeme k niečomu, čo môže byť veľkou záťažou pre verejné financie.

Máme poučenie z Mochoviec 3 a 4, ktoré dnes veľmi dobre dopĺňajú energetický mix Slovenska, ale ktoré boli násobne predražené oproti tomu, čo sa čakalo na začiatku. Aj v dôsledku toho, akým spôsobom bol proces manažovaný, riadený, akým spôsobom štát vtiahol Enel do hry, tlačil ho do dostavby bez toho, aby boli na strane spoločnosti skúsenosti a podobne.

Pozrite si celý rozhovor s analytikom Radovanom Potočárom:

Strana 2 / 2
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"