Slovensko už jadrový vlak medzi prvými nestihlo. Analytik radí neobetovať miliardy v mene rýchlosti (rozhovor)

Spor o dostavbu nového bloku v Jaslovských Bohuniciach sa nikam neposunul - vláda nerozhodla, kto ho pripraví. Premiér Robert Fico (Smer-SD) chce projekt zobrať ministerke hospodárstva Denise Sakovej (Hlas-SD), lebo ho ani po roku nezískala do rúk štátu. Firma JESS, ktorá atómku postaví, naďalej z polovice patrí českému ČEZ-u. O kúpe tohto podielu má preto podľa Fica rozhodnúť Úrad vlády. Saková meškanie vysvetľuje tým, že chcela iba vyrokovať lepšiu cenu. Viac o spore a ďalšom osude projektu povedal šéfredaktor Energie-Portal.sk Radovan Potočár.

Jaslovské Bohunice
Foto: TASR/Lukáš Grinaj

O čo v spore vlastne ide?

Je to spor, ktorý trvá niekoľko dní až týždňov, ale aj príbeh, ktorý trvá už mnoho rokov. V roku 2009 vznikla Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS), ktorú založil napoly štát cez Jadrovú vyraďovaciu spoločnosť a česká spoločnosť ČEZ, ktorá je pološtátny alebo väčšinovo štátny český podnik.

Hlavnou úlohou tejto spoločnosti bolo pripraviť nový jadrový zdroj, teda novú jadrovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach tam, kde sú už v súčasnosti prevádzkované a odstavené jadrové bloky. Pointou je, že v tejto lokalite má vyrásť nový jadrový blok a JESS tento projekt pripravuje.

V priebehu rokov sa každá vláda k projektu prihlásila, ale tempo bolo slimačie. Zrýchlilo sa až v posledných rokoch - v roku 2021 sa otvoril atómový zákon a od roku 2023 nová vláda dupla na plyn. Ale odvtedy celý príbeh pripomína jazdu, kde raz zatiahneme brzdu, raz pridáme plyn. Podstatné otázky sú stále nevyjasnené, alebo sú niekde v hmle nad chladiacimi vežami.

Pretože vláda sa prihlásila k cieľu, aby bol nový zdroj 100-percentne vo vlastníctve štátu. To znamená, že JESS, kde má polovičný podiel ČEZ, tým novým vlastníkom v súčasnej konfigurácii nemôže byť. Alebo by bolo potrebné založiť novú spoločnosť, čo by však všetko predĺžilo, pretože JESS disponuje množstvom oprávnení, ktoré umožnia prípadnú novú výstavbu jadrového zdroja. Je to lokalita, ktorá je predpripravená, množstvo povoľovacích procesov už zbehlo a stavať nový jadrový zdroj kdekoľvek inde by trvalo omnoho dlhšie.

Štátna spoločnosť JAVYS vlastní tesnú väčšinu, zvyšný podiel má český ČEZ. Premiér dal na stôl úlohu pre ministerku hospodárstva, aby 49-percentný podiel odkúpila a aby celý JESS patril pod štát. Prečo sa to nedarí?

V prvom rade je stále nezodpovedaná otázka, prečo má nový jadrový zdroj 100-percentne vlastniť štát. Všetky jadrové bloky, ktoré sa dnes na Slovensku prevádzkujú, teda Mochovce a Jaslovské Bohunice, vlastní spoločnosť Slovenské elektrárne, kde štát vlastní 34-percentný podiel.

Nezodpovedaná otázka je, prečo chce vláda 100-percentne vlastniť nový jadrový zdroj. Prečo ho chce sama pripravovať, už od začiatku mať všetko vo vlastných rukách.

Takýto plán má samozrejme svoje výhody a nevýhody, ale v každom prípade bude znamenať to, že štát bude musieť 100-percentne aj celý projekt postupne financovať, alebo sám hľadať financovanie projektu. Zároveň už dnes štát 100-percentne vlastní druhého najväčšieho výrobcu elektriny v krajine, ktorým je Vodohospodárska výstavba a množstvo ďalších energetických podnikov, vrátanie najväčších teplární.

Vláda teda prišla so zámerom 100-percentne v rukách štátu nový jadrový projekt pripraviť a od začiatku viesť. A ak to chce uskutočniť cez JESS, ktorá už má množstvo získaných povolení, tak jedinou schopnou cestou je nejakým spôsobom získať túto spoločnosť pod plnú kontrolu.

Povedali ste, že nie je úplne jasné, prečo by mal nový jadrový zdroj vzniknúť iba pod taktovkou štátu. Aké sú výhody, keď to bude JESS, iba štátna firma, alebo keby ostal súčasný stav?

Takéto dva scenáre sú zatiaľ hypotetické. Popíšem najprv ten doterajší model.

Ten sa zakladá na tom, že je na jednej strane Jadrová vyraďovacia spoločnosť, štát, ktorý prináša napríklad pozemky pod nový jadrový zdroj, je možno súčinný v povoľovacích procesoch či poskytuje určité zázemie. Potom je tu ČEZ, ktorý má hlavne jadrové know-how. JAVYS robí činnosti v záverečnej fáze - stará sa o vyhorené jadrové palivo z oboch našich elektrární či o rádioaktívne odpady. JAVYS však nie je prevádzkovateľom jadrových elektrární a nemá know-how o výrobe elektriny.

Toto všetko na Slovensku robia Slovenská elektrárne - úplne separátna spoločnosť, ktorá na tomto grafe vôbec nefiguruje. Preto je z tohto pohľadu zaujímavé mať v takomto veľkom projekte aj niekoho, kto reálne s jadrom robí.

Na druhej strane, toto je v konflikte s cieľom mať nový jadrový zdroj 100-percentne v rukách štátu. Takýto scenár môže mať možno nejakú politickú výhodu. Bol by to projekt, ktorý je vyslovene pod hlavičkou štátu alebo je kompletne riadený vládou.

Mohol by byť takýto projekt rýchlejší, keby bol plne v rukách štátu?

Možno, ak by malo dochádzať k nejakým konfliktom medzi akcionármi, tak by mohol byť teoreticky akcie schopnejší, ak je tu jeden riadiaci orgán, alebo jeden akcionár.

Pozrite si zostrih rozhovoru (Článok pokračuje pod videom):

Ale na druhej strane, ak hovoríme o novom jadrovom zdroji, hovoríme o projekte, ktorý pôjde naprieč mnohými volebnými obdobiami a vládami. Za ten čas sa prestrieda mnoho generálnych riaditeľov JAVYS a mnoho ministrov hospodárstva aj premiérov. A bude závisieť od vôle, preferencií, schopností a cieľov tých ktorých ministrov, generálnych riaditeľov a premiérov, či ten projekt budú podporovať, financovať, budú mu dávať prioritu alebo priškrtia celé financovanie na niekoľko rokov a budú financovať iné priority, čo celý projekt vo výsledku len skomplikuje, predraží a natiahne.

Aby sme to zjednodušili, keďže ministerka hospodárstva nekonala dostatočne rýchlo pri odkúpení 49-percentného podielu, ktorý majú v JESS Česi, premiér chce, aby to prešlo pod úrad vlády. Podľa Fica je dôvodom to, že chceme výstavbu urýchliť. Pomôže to?

Urýchlenie alebo rýchlosť procesov je určite relevantná téma. V Európe je aktuálne množstvo jadrových projektov. To znamená, že na trhu je veľká bitka o personálne kapacity ľudí, ale aj o dodávky technológií. Z pohľadu Slovenska by úplne ideálne - logisticky a organizačne - bolo, keby sa dokončili 3. a 4. blok Mochoviec. Jedno know-how a zároveň tímy ľudí by sa vedeli presunúť na nový projekt.

Lenže tento ideálny projekt je už pasé, toto sa už neudeje. A zároveň susedia okolo už jadrové projekty rozbehli. Slovensko zrejme nenaskočilo na ten istý vlak, na ktorý naskočili niektoré ďalšie krajiny. Tým pádom je otázne, v akom časovom rámci sa vôbec budeme hýbať s výstavbou nového jadrového zdroja.

A druhá rovina je ekonomická. Jedna vec je mať nový zdroj postavený čo najskôr, ale druhá vec je, koľko to bude celé stať. Samozrejme, nie za každú cenu, pretože pri jadrovom projekte hovoríme o rozpočte, ktorý môže lietať v miliardách eur.

Teraz sa rieši odkúpenie podielu ČEZ-u, možno desiatky miliónov eur, možno 100 miliónov eur. Obrovská suma. Ale ešte rádovo väčšie sumy bude potrebné hľadať v ďalších rokoch, kde bude veľký rozdiel to, v akých parametroch, za akých podmienok, v akých dodávateľských štruktúrach sa bude celý projekt viesť. To potom rozhodne o tom, aká veľká záťaž pre verejné financie a napokon aj odberateľov elektriny vznikne v ďalších rokoch a dekádach.

Stojí analytik Radovan Potočár skôr na strane ministerky a čo si myslí o cene 49-percentného podielu spoločnosti ČEZ? Prečítate si na ďalšej strane:

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 2 Ďalšia strana
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"