Zjedia hubu a všade vidia škriatkov. Vedci už desaťročia nevedia vysvetliť, čo bizarné halucinácie spôsobuje

Na prvý pohľad nejde o hubu, ktorá by vzbudzovala mimoriadnu pozornosť. Lanmaoa asiatica má hnedasté sfarbenie, po narezaní však modrie. V juhozápadnej Číne je navyše bežnou súčasťou kuchyne a ľudia ju vyhľadávajú pre výraznú umami chuť.

Problém nastáva, ak ju zjedia surovú alebo nedostatočne tepelne upravenú.

Ako informuje populárno-vedecký magazín BBC Science Focus, nemocnice v provincii Jün-nan počas hlavnej hubárskej sezóny od júna do augusta pravidelne prijímajú pacientov so závratmi, dezorientáciou a mimoriadne špecifickými halucináciami. Tvrdia, že vidia drobné postavičky pripomínajúce škriatkov alebo miniatúrnych ľudí.

Huba si preto v Číne vyslúžila prezývku „Xiao ren ren,“ teda huba „malých ľudí.“

Postavičky na oblečení aj tanieroch

Nejde pritom o novodobú kuriozitu. Čínski vedci už pred viac ako tromi desaťročiami skúmali približne 300 prípadov takzvaných liliputánskych halucinácií.

Tento psychiatrický pojem označuje videnie veľmi malých ľudí, zvierat alebo fantastických bytostí. Názov odkazuje na ostrov Liliput z románu Gulliverove cesty, ktorý obývajú miniatúrni ľudia.

V štúdii z roku 1991 vedci opisovali pacientov, ktorí videli množstvo drobných postáv pohybujúcich sa okolo nich.

„Videli ich na svojom oblečení, keď sa obliekali, a na svojich tanieroch, keď jedli,“ uviedli výskumníci. Halucinácie boli podľa nich dokonca „ešte živšie, keď mali oči zatvorené.“

U ľudí s najťažším priebehom sa objavoval aj pocit, že sa na nich okolité hory alebo budovy tlačia.

Samotnú hubu, ktorá s týmito prípadmi súvisela, však vedci formálne opísali a pomenovali až v roku 2015. Analýza DNA ukázala, že ide o dovtedy vedecky nepopísaný druh.

Prekvapením bolo aj jeho zaradenie. Lanmaoa asiatica je podľa genetických analýz príbuznejšia bežným hríbom než známym psychedelickým hubám.

Čítajte viac

Nenápadný svet pod našimi nohami. To, čo v lese prehliadame, môže rozhodovať o budúcnosti planéty

Vedci stále nevedia, čo halucinácie vyvoláva

Výskumníkov dnes najviac zaujíma látka, ktorá za neobvyklým účinkom stojí. Zatiaľ sa ju nepodarilo identifikovať.

Doktorand biológie Colin Domnauer z University of Utah a Natural History Museum of Utah sa hubou zaoberá dlhodobo. Ako uviedol magazín BBC Future, jeho tím skúma chemické látky v L. asiatica a podľa doterajších výsledkov je málo pravdepodobné, že by išlo o niektorú zo známych psychedelických zlúčenín.

Isté podľa Domnauera je, že účinok nespôsobuje psilocybín, ktorý je typický pre viaceré druhy psychedelických húb.

Vedci skúšali extrakty z huby aj na myšiach. Zvieratá boli najskôr výrazne hyperaktívne, potom upadli do dlhého stavu útlmu a pohybovali sa len málo. Čo presne pritom vnímali, samozrejme zistiť nemožno.

Halucinácie môžu trvať celé dni

Neobvyklý nie je iba obsah vízií, ale aj ich dĺžka. Účinky sa môžu začať 12 až 24 hodín po konzumácii a zvyčajne trvajú jeden až tri dni. V niektorých prípadoch sa zdravotné problémy pretiahli až na týždeň.

Práve dlhé trvanie halucinácií, dezorientácie a závratov je jedným z dôvodov, prečo Domnauer surovú hubu sám nevyskúšal.

Zvláštne je aj to, že obyvatelia oblastí, kde huba rastie, ju podľa jeho zistení tradične nekonzumujú s cieľom vyvolať psychedelický stav.

„Vždy sa jednoducho jedla ako potravina,“ povedal Domnauer pre BBC Future. Halucinácie sú teda nechceným vedľajším účinkom nedostatočnej prípravy.

V Jün-nane preto existujú presné pravidlá, ako hubu bezpečne pripravovať. V reštauráciách ju dôkladne varia a počas jedla sa neodporúča piť alkohol. Niekedy si podniky dokonca ponechávajú vzorku podávaných húb pre prípad, že by zákazník neskôr skončil so zdravotnými problémami.

Domnauer opísal návštevu reštaurácie s hubovým hot potom, kde personál po prinesení jedla nastavil časovač na 15 minút. „Nejedzte to, kým časovač nezazvoní, inak môžete vidieť malých ľudí,“ upozornila ho obsluha.

Čítajte viac

LSD, ketamín aj „ružový kokaín“. Česká polícia obvinila gang z rozsiahleho obchodu s drogami, prevážali ich v koláčoch

Rovnaká huba rastie aj na Filipínach

Záhada sa neobmedzuje iba na Čínu. Domnauer vycestoval aj na Filipíny, kde sa objavovali správy o hubách s podobnými účinkami.

Tamojšie exempláre vyzerali odlišne: boli menšie a svetloružové, kým čínske huby boli väčšie a červenšie. Genetická analýza však podľa vedca ukázala, že ide o rovnaký druh.

Historické zmienky o podobných prípadoch dokonca pochádzajú z Papuy-Novej Guiney. Už v 60. rokoch tam americký autor Gordon Wasson a francúzsky botanik Roger Heim skúmali správy o hubách, po ktorých sa u miestnych obyvateľov údajne objavovalo zvláštne správanie.

Vzorky vtedy dostal aj švajčiarsky chemik Albert Hofmann, objaviteľ LSD. Nepodarilo sa mu však nájsť žiadnu zaujímavú psychoaktívnu molekulu a výskum ďalej nepokračoval.

Dodnes nie je jasné, či išlo o rovnaký druh ako Lanmaoa asiatica.

Prečo všetci vidia práve „malých ľudí“?

Pre vedcov je jednou z najväčších záhad mimoriadna podobnosť halucinácií.

Pri známych psychedelikách sa zážitky medzi jednotlivými ľuďmi výrazne líšia a dokonca aj u toho istého človeka pri rôznych užitiach. Pri L. asiatica sa však opakovane objavuje rovnaký motív.

„Vnímanie malých ľudí sa objavuje veľmi spoľahlivo a opakovane,“ povedal Domnauer. „Neviem o ničom inom, čo by vyvolávalo také konzistentné halucinácie,“ dodal.

Vedci preto dúfajú, že identifikácia neznámej látky by mohla pomôcť nielen objasniť zvláštny účinok huby, ale aj lepšie pochopiť fungovanie ľudského mozgu.

Liliputánske halucinácie sa totiž v zriedkavých prípadoch vyskytujú aj u ľudí, ktorí huby nekonzumovali. Podľa údajov citovaných BBC Future bolo do roku 2021, od prvého opísania fenoménu v roku 1909, zaznamenaných 226 takýchto prípadov.

Výskum Lanmaoa asiatica by tak mohol vedcom pomôcť zistiť, ktoré mechanizmy v mozgu sú za podobné vízie zodpovedné. Zatiaľ však zostáva najdôležitejšia otázka bez odpovede. Vedci vedia, ktorá huba halucinácie spôsobuje, aj to, že nejde o psilocybín. Stále však netušia, čo presne v nej núti ľudský mozog znovu a znovu vytvárať ten istý svet drobných postáv.

Čítajte viac

Mykológ: Klimatická zmena už mení slovenské lesy. Niektoré huby môžu lokálne vymiznúť, iné sa posúvajú na sever (rozhovor)