Mykológ: Klimatická zmena už mení slovenské lesy. Niektoré huby môžu lokálne vymiznúť, iné sa posúvajú na sever (rozhovor)

Český mykológ Jan Borovička z Českej mykologickej spoločnosti povedal, že huby v Česku nerastú a tento rok už ani neporastú. Aká je a bude situácia na Slovensku?

Aktuálne huby nerastú, snáď iba na Kysuciach, Orave a severovýchodnom Slovensku, aj to iba ojedinele. Môže za to dlhotrvajúce sucho a vysoké teploty a veľký nedostatok zrážok prakticky už od jari po celom území Slovenska.

Uvidíme, aká bude situácia počas jesene, kedy by snáď nejaké huby mohli rásť, za predpokladu dostatočných zrážok.

Ak sa vyberieme na huby, pri ktorých budeme mať túto sezónu najväčšiu šancu, že ich nájdeme?

Teraz by sa nejaké hríby, bedle alebo hlivy mohli sem-tam vyskytovať asi iba na severe Slovenska.

Ktoré slovenské regióny alebo konkrétne typy lesov (napríklad ihličnaté či bukové oblasti) sú na tom túto sezónu s výskytom húb najlepšie a, naopak, ktoré miesta sú úplne prázdne?

V tejto situácii sa nejaké huby môžu vyskytovať iba v ihličnatých alebo zmiešaných zapojených lesoch na severe Slovenska. Naopak, v teplomilných listnatých lesoch v južných oblastiach Slovenska prakticky nerastú žiadne huby.

Menia sa tradičné hubárske miesta? Zvyknú ľudia kvôli suchu alebo teplu nachádzať huby na úplne netradičných miestach, napríklad vo vyšších horských polohách?

Na niektorých tradičných hubárskych lokalitách (napr. okolie Ladzian alebo Ďubákova) v súčasnosti huby prakticky nerastú. Vplyvom sucha a vysokých teplôt huby nemusia rásť ani v niektorých horských polohách, nakoľko aj tam chýbajú zrážky.

Na čo by mali ľudia pri hubárčení pamätať? Aké rady by ste im dali?

Ľudia by mali v prvom rade zbierať iba tie druhy jedlých húb, ktoré dokonale poznajú a z prírody si domov doniesť iba toľko húb, koľko reálne spracujú a potrebujú.

Huby väčšinou sušíme, niekto ich zavára, iný dokonca mrazí. Čo odporúčate vy? Platí jedna metóda na všetky huby?

Existuje viacero metód spracovania a konzervácie húb pre kulinárske využitie a ich použitie závisí od konkrétneho hubára, niekto preferuje iba sušenie, iný popritom huby nakladá aj do octového nálevu, prípadne ich zamrazuje.

Na druhej strane, niektoré druhy húb sú vhodnejšie pre danú metódu spracovania, napríklad dubáky sú vhodné na sušenie, rýdziky sú vhodnejšie na zaváranie, ale všetky jedlé druhy húb sú vhodné na priamy konzum formou hubovej praženice alebo rizota.

Asi naznámejšia je mapa nahuby.sk. Existujú aj iné online nástroje pre hubárov? Sú dostatočné spoľahlivé?

V súčasnosti (okrem stránky nahuby.sk) existujú viaceré internetové stránky vhodné aj pre amatérskych hubárov a mykológov, napr. SvetHub.sk, Mycelinarium, huby.sk, myko.cz, na ktorých si hubár nájde vhodné a požadované informácie o živote húb, pestovaní húb alebo o ich výskyte.

Kvalitu údajov a ich spoľahlivosť však musí posúdiť sám záujemca-hubár, čo však závisí aj od úrovne mykologického vzdelania daného hubára.

Je hubárčenie populárne aj medzi mladšími generáciami? Nie je už vecou minulosti?

Hubárčenie na Slovensku môžeme považovať za akúsi celorodinnú činnosť. Ešte aj dnes sa počas spoločných dovoleniek na vidieku alebo na chatách vyberie do lesa na huby celá rodina aj s deťmi.

V niektorých regiónoch, najmä na severe a východe Slovenska, je medzi hubárskou pospolitosťou aj veľa mladých ľudí, ktorí sa učia od staršej hubárskej generácie.

Písali sme

Pri zbere húb neexperimentujte, otráviť sa môžete aj z jedlých. Odborníci radia, na čo si dávať pozor

Ako ovplyvňuje klimatická kríza výskyt húb? Všimli si mykológovia nejaké zmeny – napríklad či sa zmenšil ich výskyt, prípadne niečo, čo by si bežní ľudia ani nevšimli?

Dlhotrvajúce obdobia klimatických zmien, najmä dlhodobé suchá, vysoké teploty a nedostatok zrážok veľmi negatívne vplývajú na výskyt húb v prírode, pričom okrem absencie plodníc má toto nepriaznivý vplyv aj na samotné prežívanie podhubia v pôde a na schopnosť jeho fruktifikácie.

Týmto spôsobom môžu lokálne skutočne vymiznúť aj niektoré druhy húb. Všeobecne v celej Európe za posledné desaťročia konštatujú mykológovia úbytok druhovej diverzity vyšších húb, čo súvisí s klimatickými zmenami a inou negatívnou ľudskou činnosťou v krajine.

Európu aj Slovensko trápia lesné požiare. Budú rásť huby aj na spálenej ploche? Koľko času zaberie obnova ekosystému pre podhubie?

Všeobecne spáleniská nie sú vhodným substrátom pre rast podhubia a tvorbu plodníc húb. Existujú niektoré druhy húb, ktorým však takéto miesta vyhovujú, nakoľko na spáleniskách sa po požiari nachádza množstvo hubám prístupného dusíka, uhlíka a iných chemických prvkov uvoľnených vplyvom požiaru. Medzi také patrí napr. pohárik spáleniskový (Geopyxis carbonaria), čo je pekná dekoratívna, ale nejedlá huba.

Vplyvom prirodzenej sukcesie sa po čase bývalé spálenisko postupne tak či tak zmení na lesné spoločenstvo, pričom sa tu znovu môžu objaviť aj huby, ktorým toto nové prostredie bude vyhovovať.

Čítajte viac

Požiar vo Veľkej Fatre zrejme založili ľudia. Ohnisko našli na mieste, kam majú vstup zakázaný

Zvládajú hlboké suchá a extrémne horúčavy podhubia v pôde bez ujmy, alebo im hrozí dlhodobé či trvalé vyhynutie na určitých lokalitách?

Ako už bolo konštatované, prežitie podhubia v pôde za extrémnych horúčav, sucha a nedostatku vlahy je limitované časom, za ktorý tieto negatívne vplyvy pretrvávajú, príp. môže závisieť aj od druhu danej huby, pretože niektoré teplomilné huby majú vyššiu šancu prežitie podhubia.

Viaceré druhy húb sa môžu v takýchto podmienkach brániť tzv. sklerotinizáciou, keď sa na podhubí vytvoria skleróciá, resp. cysty, ktoré majú veľmi pevný nepriepustný obal a takto má podhubie väčšiu šancu prežiť nepriaznivé podmienky. Extrémne dlhodobé sucho však môže spôsobiť aj odumretie podhubia.

Šíria sa na Slovensku kvôli otepľovaniu a zmenám klímy nové, dovtedy netradičné alebo nebezpečné druhy húb, ktoré môžu miasť hubárov?

Proces otepľovania a zmeny klímy spôsobuje, že sa u nás čoraz častejšie vyskytujú niektoré teplomilné druhy húb, ktoré ešte pred niekoľkými desaťročiami rástli v južných európskych krajinách, prípadne u nás bol ich výskyt veľmi vzácny.

V súčasnosti sa takéto druhy húb šíria čoraz viac aj do severnejšie položených oblastí Slovenska. Medzi také huby môžeme zaradiť napr. muchotrávku cisársku (Amanita caesarea), ktorá predtým ojedinele rástla iba na južnom Slovensku a teraz sa už bežne vyskytuje aj v okolí Zvolena a Banskej Bystrice.

Podobne, z južného Slovenska, sa bežne smerom na sever šíri hríb kráľovský (Boletus regius) alebo hríb bronzový (Boletus aureus).

Horúčavy lámali rekordy naprieč Európou. Copernicus: Západná Európa zažila najteplejší jún a júl v histórii meraní.