Unavení zamestnanci a drahá elektrina. Ako extrémne horúčavy ohrozujú konkurencieschopnosť celej Európy? (rozhovor)
Horúčavy už nie sú len zdravotným problémom, ale čoraz viac zasahujú aj ekonomiku. Znižujú produktivitu práce, komplikujú stavebníctvo, energetiku či dopravu a zvyšujú náklady firiem aj domácností. Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš vysvetľuje, prečo sa Európa bude musieť na extrémne teploty prispôsobiť, ak si chce udržať životnú úroveň aj konkurencieschopnosť.
Horúčavy ovplyvňujú čísla z priemyslu či stavebníctva, ale aj čísla štatistikov, ktoré hovoria o inflácii a hospodárskom raste. Akú vážnu tému máme na stole?
Áno, je to naozaj podstatná téma, pretože často sú to malé desatiny percenta, ktoré sú nejakým spôsobom dôležité a hovoria niečo o ekonomike. Ak sa pozrieme ďalej a urobíme krok navyše, tak aktuálne to, samozrejme, nie sú len horúčavy. Je to celá klíma alebo teda prostredie, ktoré definuje svet, v ktorom žijeme. Ten pochopiteľne ovplyvňuje to, ako dokážeme pracovať, aké sú naše starosti, s ktorými sa jednoducho boríme, aj to, ako nám samotná príroda dokáže nastaviť mantinely toho, čo považujeme za možné, alebo teda kam by sme chceli posúvať ekonomický rast.
Takže z tohto pohľadu, ak to zoberieme športovou terminológiou, ekonomický zápas sa naozaj odohráva na ihrisku, ale samotné pravidlá nastavuje príroda.
Holandskí odborníci zo spoločnosti Triodos odhadli, že horúčavy zmažú takmer celý tohtoročný rast európskej ekonomiky. Tá mala tento rok rásť o jedno percento. Podľa nich to tak nemusí byť. Je to naozaj také vážne?
Rozprávame sa o scenári alebo stave sveta, ktorý teoreticky pri nejakých podmienkach môže nastať. Pochopiteľne, na tomto scenári pracovali ešte pred letom a nepoznali všetky vplyvy počasia. To znamená, že mnoho parametrov bolo pochopiteľne odhadovaných.
Nie je to ani hlavný scenár. Ale áno, v istom momente, pri istom nastavení sa môžeme rozprávať o desiatkach, respektíve stovkách miliárd eur, čo sa týka ekonomickej aktivity.
Oni konkrétne hovoria o 180 miliardách eur ako o stratách pre horúčavy. Toto je však katastrofický scenár. V ktorých odvetviach budú škody najväčšie?
Áno, ak by sme sa odrazili od štúdie, ktorú ste spomínali, samotnú polovicu celkových dopadov by tvorila produktivita práce. To znamená, ako efektívne dokážeme pracovať a vyrábať.
Samozrejme, to je spojené s teplom alebo klimatickými podmienkami. Ak by sme sa rozprávali o odvetviach, tak pochopiteľne sú to odvetvia, ktoré sú primárne dotknuté napríklad vlnou horúčav. Ide o poľnohospodárstvo, logistiku, energetiku a v konečnom dôsledku aj o cestovný ruch.
Ak sa rozprávame o produktivite práce, tak tam ideme prierezovo. Pretože, ľudia, ktorí pracujú manuálne vonku, napríklad v poľnohospodárstve, ktoré je ešte zvlášť vystavené vplyvom počasia, nemôžeme od nich očakávať, že budú podávať rovnaký výkon, ak bude vonku v tieni 40 stupňov Celzia, ako keď je v tieni 25 stupňov.
Ale pochopiteľne aj kognitívny výkon alebo jednoducho to, ako všetci pracujeme a sústredíme sa, či už sú to lekári v nemocniciach alebo úradníci na úradoch, záleží od toho, v akých podmienkach dokážu pracovať. Hoci tieto podmienky sú určite lepšie, ako keď musíte pracovať vonku, celková produktivita následne klesá.
Čiže unavení zamestnanci sú takpovediac aj hlavným faktorom, prečo ekonomika eurozóny nemusí byť taká silná, ako hovoria prognózy. Odborníci vytvorili rebríček, ktorý hovorí, ktoré krajiny budú horúčavami najviac postihnuté. Na prvom mieste skončilo Francúzsko, potom Španielsko a Taliansko. Prečo práve tieto krajiny?
V prvom rade, ak sa o nich rozprávame, sú váhovo dôležité. To znamená, že prispievajú výrazne viac ako menšie krajiny k celkovému výkonu eurozóny alebo Európskej únie. Ale zároveň, ak sa napríklad pozeráme na Francúzsko alebo Španielsko, tak aktuálne vidíme požiare a vysoké teploty.
To znamená, či už je to produkcia elektrickej energie, alebo sa potrebujete vysporiadať s výraznými výkyvmi teplôt, majú následne tieto dopady, o ktorých sme hovorili. Ak ste južnejšie, tak pochopiteľne sú tieto dopady pravdepodobne vyššie, ako keď ste severnejšie.
To znamená, že severské krajiny, Fínsko, Švédsko, nemajú také problémy a nebudú mať taký dosah na ekonomiky ako povedzme Taliansko?
Tieto dopady sa ťažko takto rozoberajú pri jednotlivých krajinách, pretože dopady klimatickej zmeny sa netýkajú iba niektorých krajín a iných sa netýkajú až tak veľmi. Avšak platí, že ak sa rozprávame zvlášť o vlnách horúčav: ak ste bližšie k rovníku, pravdepodobne máte v tejto chvíli väčší problém vysporiadať sa s týmito dopadmi zmien. Ak ste severnejšie, vôbec to neznamená, že sa vás to v podstate vôbec netýka.
Pretože ekonomiky jednotlivých krajín v nejakom čase vznikali a sú prispôsobené podmienkam, ktoré dnes jednoducho už v niektorých prípadoch považujeme za výnimočne dobré počasie, ak sa nerozprávame o tom, že máme stále nad 30 stupňov Celzia, ale máme povedzme spomínaných príjemných 25 stupňov.
Pri akej vonkajšej teplote sa človek ešte dokáže plne sústrediť a byť fyzicky fit? A kde sa to už láme?
Výskumy sú, samozrejme, rôzne, ale čo sa týka kognitívneho výkonu, to znamená toho, ako sa naozaj cítime, ako premýšľame, ako dosahujeme určité výsledky, alebo napríklad študenti v škole, tam sa to láme už pri 24 stupňoch Celzia. Čiže naozaj sa nerozprávame o extrémnych teplotách typu 38 či 39 stupňov Celzia.
To, čo zažívame teraz?
Presne tak, ale rozprávame sa už o teplotách, ktoré majú vplyv na efektivitu práce alebo teda na produktivitu niekde už v rozmedzí od 25 do 30 stupňov Celzia. A všetko nad tým zhoršuje danú situáciu.
Aktuálne čísla zo stavebníctva ukazujú, že aj naši stavbári šliapli na brzdu. V máji vyrobili medziročne o sedem percent viac, v júni už o jedno percento viac. Čiže stále sú v pluse, ale je vidno, že došlo k určitému poklesu výkonu. Bolo to aj pre horúčavy, alebo nie?
Vplyvov, prečo sa tak mohlo udiať, je viac. Napríklad veľké verejné investície v pláne obnovy, pri ktorých potrebujeme stíhať niektoré termíny. Takže podstatné vplyvy by som hľadal aj tu.
Ale samozrejme má vplyv aj samotná klíma alebo aj to, aké sú podmienky. Samotné stavby majú nejaký technologický postup, či môžete alebo nemôžete pracovať. Aj to výrazne ovplyvňuje počasie. Vieme, že sme v tomto období mali už zvýšené teploty.
Taktiež sme sa blížili k rekordom v júni. Z tohto pohľadu môžeme očakávať a dá sa predpokladať, že istý dopad tu, samozrejme, bude.
Keď bol asfalt už koncom júna horúci a nedalo sa pri ňom dobre pracovať, potom sa to ukázalo aj na produkcii, tak?
Dá sa to aj takto zjednodušene povedať.
Horúčavy vyhnali európske ceny elektriny na tohtoročné maximá a stojí teraz v lete toľko ako bežne v zime. To je taký paradox. Prečo je to tak?
Tých faktorov je opäť viacero. Ale stále sa v rámci ekonomiky ako takej rozprávame o vzácnosti statku a o dopyte a ponuke. Aktuálne je témou, ktorá sa taktiež riešila, na jednej strane výkon jadrových elektrární, ktoré museli znižovať výkon pre nízky stav riek alebo prehrievanie riek. To už sa bavíme o Francúzsku alebo ešte bližšie o Maďarsku. Čiže ponuky je menej.
A zároveň Európa taktiež potrebuje plniť aktuálne zásobníky plynu, pretože plyn je taktiež zdrojom a vstupom do paroplynových elektrární, ktoré vyrábajú elektrinu. A ceny plynu nám taktiež v súvislosti s vojnou na Blízkom východe narástli.
Z tohto pohľadu je tlakov naozaj viacero. V neposlednom rade, čo taktiež platí, je, že vo chvíli, keď potrebujeme viac klimatizovať, samotné počasie vytvára zvýšený dopyt. Ak by sme sa pozerali na európske domácnosti v tejto chvíli, tak áno, v celkovej spotrebe na ročnej báze chladenie ako také stále netvorí nejakú zásadnú časť.
Ale môžeme očakávať, že do budúcnosti sa to bude meniť, pretože klíma sa mení. Budeme potrebovať prispôsobovať pracovné, ale aj životné podmienky tomu, aby sme si zachovali životný aj pracovný štandard, na ktorý sme boli zvyknutí niekoľko posledných desaťročí.
Sú klimatizácie viac v kurze ako pred niekoľkými rokmi?
Áno, samozrejme, je to dôležitá téma, ktorá sa objavuje čoraz častejšie. Treba tiež povedať, že ak by sme sa pozreli napríklad na štatistiky, koľko domácností je schopných udržať svoje domácnosti dostatočne chladné, tak napríklad v rámci Európy je to zhruba štvrtina domácností, ktoré to nedokážu.
A ak by sme sa pozreli ešte na najnižšie príjmové skupiny, tak tam je to viac ako tretina domácností. Vidíme tu teda aj nárast sociálnej nerovnosti. Ale zároveň napríklad aj v porovnaní so Spojenými štátmi, kde je klimatizácia vnímaná už ako nejaký štandard, ktorý je vyžadovaný, má Európa pri niektorých modeloch, ktoré sú postavené na epidemiologických modeloch, vyššiu úroveň úmrtí spôsobených v súvislosti s teplom. A to je práve do istej miery aj dôsledkom infraštruktúry, ktorá možno nie je prispôsobená na tieto zvýšené teploty.
Aký bude ďalší vývoj? Myslíte si, že klimatizácií bude v nasledujúcich rokoch oveľa viac?
Áno. Ak si aj odmyslíme, že častokrát sa otázky týkajúce sa klimatickej zmeny alebo samotného prostredia posúvajú do ideologickej roviny. Samozrejme, môžeme sa baviť aj v tejto rovine a taktiež sú to dôležité diskusie.
Ale ak sa na to pozrieme naozaj cez prizmu ekonomiky alebo životnej úrovne, tak sa rozprávame o tom, ako si udržať životný a pracovný štandard. A z tohto pohľadu je jedinou možnosťou v lete klimatizovať a chladiť priestory, respektíve ich ochladzovať a tieniť.
Nebavíme sa však iba o samotných klimatizáciách, ale aj o efektívnom zateplení a iných opatreniach, ktoré znižujú vnútornú teplotu alebo prípadne vonku poskytujú viac tieňa a iné spôsoby chladenia. Na to sú, samozrejme, už odborníci a odborné štúdie, ako sa k tomu dopracovať.
Kvôli teplu a suchu sa teda odstavujú niektoré atómové elektrárne a ponúkanej elektriny je menej, ako sme zvyknutí. Aké môžu byť z toho následky? Myslíte si, že ceny elektriny budú ešte ďalej rásť? Môže to byť nejaký problém aj pre firmy, respektíve pre domácnosti, ktoré tú elektrinu využívajú?
Pochopiteľne. Ak sa rozprávame o cene elektriny, tak stále platí, že aj európsky priemysel si ju kupuje.
Samozrejme, na trhu, ak je niečoho nedostatok, ceny sú vyššie. Ešte pred aktuálnymi klimatickými zmenami, ktorým čelíme, respektíve výzvami, ktoré prinieslo toto leto, sa Európa ako taká borila s vysokými cenami energií, povedzme v porovnaní so Spojenými štátmi alebo s Čínou. To oslabovalo našu konkurencieschopnosť.
Takže z tohto pohľadu áno, je to ďalší taký pomyselný kameň do našej topánky, keď sa jednoducho snažíme kráčať a nejakým spôsobom udržiavať konkurencieschopnosť. Takže áno, toto, samozrejme, ďalej pridáva. A keď sme sa aj bavili o tom, že sa bavíme o klíme, o nastavení pravidiel a limitov, ktoré nám samotné prostredie prináša, na konci sa budeme baviť o priemysle a o tom, koľko elektrickej energie sme dokázali alebo nedokázali vyrobiť.
To znamená, že sa budeme baviť o priemyselnej produkcii. Cez toto celé uvidíme možno nižší výkon, ale vyššie ceny. Zároveň, ak budeme mať vyššie ceny, opäť sa dostávame k produktivite a k tomu, či dokážeme byť konkurencieschopní, alebo nedokážeme.
Z tohto pohľadu opäť platí, že ak sa posunieme v rámci týchto diskusií od ideológie, tak sa rozprávame o zvyšovaní odolnosti prostredia a zlepšovaní konkurencieschopnosti. Toto je cieľ.
Aké opatrenia by mohli na jednej strane pomôcť tým ľuďom, ktorí nevedia pracovať pri štyridsiatkach a zároveň, ktoré by nám mohli do budúcnosti pomôcť zabrániť takýmto vyschnutým alebo takmer vyschnutým korytám našich riek, ako je Dunaj alebo Rýn?
Vo všeobecnosti, už pri takýchto konkrétnych veciach, by som to asi nechal na odborníkov. Rozkázať svetovým riekam, aby v nich bolo viac vody, určite nebude jednoduché.
Čiže „rozkážeme vetru, dažďu“, to neplatí.
Áno, to sme v histórii už mali a určite to nie je možné takto zjednodušiť. Ale z pohľadu budovania odolnosti ekonomiky ako takej vieme, že potrebujeme pravdepodobne budovať vodozádržné zariadenia, budovať závlahy, pozerať sa na stavbu budov z klimatického pohľadu, či už z hľadiska izolácie alebo tienenia, aby sa neprehrievali a zároveň aby dokázali pasívne chladiť priestor. Zároveň sa musíme pozerať na to, ako dokážeme alebo nedokážeme efektívne tieniť verejný priestor. To už potom súvisí aj s prácou vonku.
Aj zamestnávatelia sa budú musieť prispôsobiť a vyžiada si to dodatočné náklady. Aj Svetová banka predpokladá, ak sa pozrieme na Európsku úniu, že na adaptačné opatrenia budeme musieť v Európskej únii ročne minúť desiatky miliárd eur, ktoré budeme musieť zaplatiť, aby sme si v konečnom dôsledku udržali životný štandard a dokázali ďalej poskytovať alebo dodávať služby, a aby sme dokázali udržať efektivitu, produktivitu práce a výkon ekonomiky ako takej.
Má zmysel investovať miliardy do prevencie škôd, ktoré možno nikdy nenastanú? Alebo je lacnejšie počkať a zaplatiť až za následky?
To je štandardná ekonomická otázka, pretože teoreticky je to práve tá otázka za milión. Čo je viac?
Máme obmedzené zdroje a z tohto pohľadu aj pre budovanie konkurencieschopnosti, ale aj odolnosti potrebujeme za čo najmenej peňazí dosiahnuť čo možno najlepší výsledok. A oproti potenciálnym škodám... Nejde len o škody, pretože niektoré z týchto adaptačných opatrení sú opatrenia, ktoré by mali predchádzať výrazným škodám a udržiavať produktivitu práce ako takú. Ide napríklad o klimatizovanie verejných priestorov, pracoviska a podobne. To znamená, aby sme dokázali udržať samotný výkon ekonomiky, ktorá následne, ak produkuje, vracia peniaze naspäť do štátneho rozpočtu.
Z tohto pohľadu oproti tomu nestojí iba potenciálny možný následok nejakej škody, ktorá nastane. Ide naozaj o väčší účet, práve o to, o čom hovorí aj štúdia, o ktorej sme hovorili na začiatku. A to je udržanie na jednej strane už spomínaného životného štandardu, ale aj efektivity ekonomiky ako takej, aby ekonomika vedela dodávať a vytvorila základňu pre potenciálne budúce príjmy, ktoré opäť naplnia štátny rozpočet.
Takže tá otázka nie je, či by sme mohli počkať, alebo nemohli. Jednoducho tieto opatrenia bude treba urobiť. Avšak žijeme v čase, ktorý nazývame polykrízou. To znamená, že opatrení, ktoré musíme urobiť, či už je to v obrane alebo v priemysle, je naozaj veľa. Budeme musieť veľmi dobre zvažovať, ktoré opatrenia urobiť skôr, aby sme dostali najlepší možný výsledok.
Prečo sa Európa otepľuje dvakrát rýchlejšie, ako je ako je globálny priemer? Môžeme v budúcnosti, ak si nedáme pozor, stratiť konkurencieschopnosť v porovnaní s inými regiónmi sveta?
Prečo je to tak, je asi otázka skôr na klimatológov, ktorí by to vedeli vysvetliť veľmi podrobne. Čo sa týka toho, či sa jednoducho dokážeme udržať, treba povedať, že žijeme v Európe. Hoci sa otepľuje rýchlejšie, naše podmienky už na Slovensku sú naozaj výrazne lepšie, ako na juhu alebo v Ázii. Z tohto pohľadu Slovensko je a bude aj v ďalších rokoch s veľkou pravdepodobnosťou naďalej lukratívnou destináciou pre vykonávanie práce aj pre život ako taký.
My sa teraz rozprávame o tom, že nám je nepríjemne, ale sú krajiny, ktoré sa v dôsledku klimatickej zmeny jednoducho dostávajú na limit toho, čo je ešte možné pre život ako taký. My robíme opatrenia, aby sme si udržali životný štandard, na rozdiel od niektorých miest, kde je to už naozaj život ohrozujúce.
Takže z tohto pohľadu karty, ktoré má Európa ako taká na ruke, čo sa týka inštitúcií, peňazí a inovácií, máme to rozohrané dobre, ale potrebujeme to robiť efektívne.
Pozrite si celý rozhovor k téme:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"