Títo letní žrúti elektriny vám nenápadne zvyšujú účet. Za ich prevádzku zbytočne zaplatíte desiatky eur navyše
Zatiaľ čo počas zimných mesiacov slovenské domácnosti neustále kontrolujú výdavky na vykurovanie, s príchodom letných tropických dní ostražitosť klesá. Do popredia sa však dostávajú iné spotrebiče, ktoré v horúcom počasí pracujú na hranici svojich možností a nenápadne zvyšujú konečný účet za elektrickú energiu.
Výšku výslednej faktúry na Slovensku ovplyvňuje viacero faktorov, najmä distribučná oblasť, vybraná sadzba, konkrétny dodávateľ a prípadné čerpanie energopomoci.
Podľa cenníka Stredoslovenskej energetiky (SSE) platí domácnosť v sadzbe DD2 v distribučnej oblasti Stredoslovenskej distribučnej (SSD) koncovú variabilnú cenu približne 0,165 eura za kilowatthodinu pri využítí energopomoci a 0,202 eura bez nej.
Najúčinnejšou obranou proti zbytočným doplatkom zostáva rozumné narábanie so zariadeniami s vysokým príkonom, radí portál FonTech.
Bojler na prvom mieste v spotrebe
Rebríčku energetickej náročnosti v slovenských domácnostiach dominuje elektrický bojler. Ako uvádza Finax, bojler sa pravidelne umiestňuje na prvé miesto v rebríčku energetickej náročnosti domácich zariadení.
Hoci sa ľudia počas leta sprchujú v chladnejšej vode, robia to podstatne častejšie. Zle izolovaná nádrž bojlera navyše v rozhorúčenom prostredí stráca obrovské množstvo energie do okolia. Riešenie ponúka odborné odporúčanie od dodávateľa energií.
Dodávateľ energií, spoločnosť epet, preto odporúča znížiť teplotu ohrevu na päťdesiatpäť stupňov Celzia, čo je teplota dostatočná pre komfortnú prevádzku a zároveň ideálna z hľadiska prevencie tvorby vodného kameňa, ktorý spotrebu ešte navyšuje.
Chladničky v zajatí tridsaťstupňových horúčav
Zatiaľ čo v zime chladiaca technika pracuje v prostredí s miernou teplotou, letné tridsiatky v kuchyni menia situáciu.
Kompresor chladničky aj mrazničky beží podstatne dlhšie, aby udržal vnútro v chlade. Problém sa kompikuje umiestnením spotrebiča na priame slnko, do blízkosti rúry alebo sporáka.
„Mnoho ľudí si neuvedomuje, že napríklad chladnička umiestnená vedľa zdroja tepla alebo na priamom slnku spotrebuje v lete až o desiatky percent viac elektriny. Pravidelné odmrazovanie a správne umiestnenie spotrebičov sú detaily, ktoré v ročnom zúčtovaní hrajú obrovskú úlohu,“ vysvetľuje Roman Šmíd, obchodný riaditeľ spoločnosti epet. Informoval o tom portál CNN Prima News.
Izolačnú vrstvu tvorí aj vytvorená námraza. Námraza s hrúbkou dvoch až troch milimetrov zvyšuje spotrebu elektriny o 15 až 75 percent.
Finančné úspory garantuje nastavenie vnútornej teploty v chladničke na 7 stupňov Celzia, pravidelné odmrazovanie, vkladanie výhradne vychladnutých pokrmov, rýchle zatváranie dverí a ukladanie potravín do zón odporúčaných výrobcom.
Ventilátor vs. mobilná a klasická klimatizácia
Rozdiely medzi jednotlivými spôsobmi chladenia sa najviac prejavia v týždennom účte. Stolový ventilátor vzduch neochladzuje, iba zrýchľuje odparovanie potu z pokožky. Pri osemhodinovej dennej prevádzke spotrebuje za týždeň energiu za približne 0,31 eura a mesačne vyjde do 1,35 eura.
Ventilátor pomáha pri teplotách do 28 stupňov Celzia, no pri 30 stupňoch iba točí horúci vzduch a klimatizáciu nenahradí.
Klasická nástenná klimatizácia s vonkajšou jednotkou chladí veľmi efektívne. Pri osemhodinovom dennom používaní stojí jej týždenná prevádzka približne 7,35 eura (a za mesiac necelých 31,50 eura).
Mobilná klimatizácia, ktorá má kompresor priamo v miestnosti a teplo odvádza hadicou cez okno, spotrebuje pri rovnakom používaní 11,20 eura týždenne a 48 eur za mesiac. V porovnaní s klasickou klimatizáciou spotrebuje o 52 percent viac elektriny. Jej jedinou výhodou zostáva prevádzka bez vŕtania a montáže, čo oceňujú najmä ľudia v podnájmoch.
Jednoduché triky, ako znížiť účet za chladenie
Zapnutie chladenia až večer núti klimatizáciu zápasiť s prehriatymi stenami, stropom a nábytkom. Ak ranné vyvetranie a zatiahnuté závesy skrátia chladenie z osem na päť hodín denne, týždenný náklad na klasickú klimatizáciu klesne zo 7,35 eura na 4,59 eura.
Dobrou voľbou je aj kombinácia chladenia, čiže šesť hodín klimatizácie a osem hodín ventilátora vyjde na 5,82 eura týždenne a ušetrí 1,52 eura oproti samotnej klimatizácii.
Mnoho peňazí ušetria zatiahnuté žalúzie. Pokus amerického ministerstva energetiky preukázal, že tienenie znížilo spotrebu energie potrebnej na chladenie o 20,4 až 36,9 percenta.
Úrad verejného zdravotníctva zdôrazňuje, aby rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou nepresahoval 5 až 7 stupňov Celzia. Pri vonkajších 35 stupňoch Celzia nastavenie chladenia na 18 stupňov škodí zdraviu a zbytočne zvyšuje odber elektriny.
Klimatizácia patrí vysoko na stenu alebo na parapet, pričom okná aj dvere musia zostať zatvorené, uvádza portál Energie2.
Pre rodinné domy s fotovoltikou platí osobitná výhoda. Klimatizácia chladí najviac cez deň, keď solárne panely vyrábajú najviac energie, vďaka čomu chladenie z vlastnej výroby výrazne šetrí financie.
Ďalšie možnosti úspory v domácnosti
Mimo chladiacej techniky existujú ďalšie možnosti znižovania letných faktúr. Sušička bielizne patrí k energeticky najnáročnejším spotrebičom. Letné slnečné počasie ponúka možnosť sušiť oblečenie vonku na vzduchu úplne zadarmo.
Vyššiu spotrebu vody pri letnej údržbe záhrady a polievaní trávnika zasa vyrieši zachytávanie dažďovej vody, čo šetrí zásoby pitnej vody aj peňaženku.
Viete, ako správne používať klímu? Pozrite si archívnu reportáž z 31. júla.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"