Namiesto oddychu pri mori volia bolesť, výzvy a extrém. Fenomén „darecation“ láka čoraz viac cestovateľov
Pre niektorých ľudí už dovolenka nie je synonymom relaxu, na sile naberá trend dobrodružných výletov. Ľudia už nehľadajú iba oddych a komfort, ale aj dobrodružné zážitky, ktoré preveria ich fyzickú aj psychickú odolnosť. Extrémne výpravy, dlhé treky a vytrvalostné preteky sa tak čoraz viac stávajú novou formou vyhľadávaného cestovania.
Trend extrémnych dovoleniek rastie
Klasická predstava dovolenky sa mení. Čoraz viac ľudí vymieňa hotelové bazény a pláže za náročné horské trasy, púštne preteky či niekoľkodňové športové výzvy.
Fenomén označovaný ako „darecation“ – spojenie anglických slov „dare“ (odvážiť sa) a „vacation“ (dovolenka) – patrí podľa odborníkov medzi rastúce trendy v cestovaní.
Platforma Pinterest zaradila tento typ cestovania medzi významné trendy pre rok 2026. Vyhľadávanie dobrodružnej turistiky podľa nej výrazne vzrástlo a záujem o adrenalínové zážitky je silný najmä medzi generáciou Z a mileniálmi. O rastúcej popularite píšu aj BBC či iDnes.cz, podľa ktorých ľudia čoraz častejšie vyhľadávajú cesty spojené s fyzickou výzvou.
Amatéri, ktorí trénujú ako profesionáli
Rastúcu popularitu zažívajú napríklad ultramaratóny a horské behy. Organizácia UTMB World Series, ktorá patrí medzi najväčších organizátorov terénnych pretekov, sa z jedného podujatia okolo Mont Blancu rozrástla na desiatky pretekov po celom svete.
Počet účastníkov výrazne stúpol a väčšinu z nich netvoria profesionálni športovci, ale nadšení amatéri. Tí často podriaďujú tréningu veľkú časť svojho života.
„Ľudia sa pre tieto výzvy stávajú akýmisi inžiniermi vlastného tela. Snažia sa dosiahnuť niečo mimoriadne, napríklad zvládnuť dlhý beh v prírode trvajúci desiatky hodín,“ uviedol Florian Lamblin z UTMB International.
Podobný vývoj zaznamenávajú aj poisťovne. Britská spoločnosť SportsCover Direct evidovala v posledných rokoch výrazný nárast záujmu o športové cestovné poistenie. Najväčší záujem prejavujú ľudia vyrážajúci na vysokohorské túry, horolezecké expedície, diaľkové pochody či zahraničné bežecké podujatia.
Príroda ako únik od bežného života
Za rastúcim záujmom o extrémne cestovanie nie je podľa odborníkov iba túžba po adrenalíne. Britský horolezec Gavin Bate, zakladateľ dobrodružnej cestovnej spoločnosti Adventure Alternative, upozorňuje aj na potrebu ľudí uniknúť od každodennej rutiny.
Podľa neho moderné tréningové metódy a lepšia športová výživa umožňujú amatérom zvládnuť výkony, ktoré boli kedysi vyhradené iba profesionálom. Dôležitú úlohu však zohráva aj kontakt s prírodou.
„Pre veľa ľudí už prostredie posilňovne nestačí. Žijeme vo svete, v ktorom si uvedomujeme prínosy kontaktu s prírodou. Mnoho ľudí pracujúcich v odvetví dobrodružných aktivít teraz využíva doslova cunami záujemcov, ktorí sa do týchto zážitkov púšťajú kvôli duševnému zdraviu,“ uviedol.
Výrazný vplyv mal napríklad výstup moderátora Chrisa Moylesa na Kilimandžáro v roku 2009. Po odvysielaní jeho výzvy sa podľa Gavina Batea ozvalo množstvo ľudí, ktorí chceli absolvovať podobnú expedíciu. Mnohých povzbudilo aj to, že samotný moderátor otvorene hovoril o svojej nadváhe a fajčení – ľudia si povedali, že ak to zvládol on, možno to dokážu tiež.
Nie je dôležitý čas, ale príbeh
Extrémne preteky dnes často výrazne presahujú klasickú maratónsku vzdialenosť. Účastníci musia zvládať náročný terén, meniace sa počasie, nedostatok kyslíka či vlastné zásoby vybavenia.
Športová psychologička Josephine Perryová ich označuje za „organizované dobrodružstvá“. Podľa nej ide o prirodzený vývoj ľudí, ktorí začnú klasickým behom a postupne hľadajú náročnejšie výzvy.
Niektorí chcú byť jednoducho v prírode, iní už považujú bežné cestné preteky za príliš predvídateľné. Pri ultramaratónoch totiž nejde iba o výsledný čas.
„Odmenou nie je rýchlosť. Dôležité je, aká bola trať, čo človek videl a aké zážitky a príbehy si odnáša domov,“ vysvetlila Perryová.
Takmer 30 hodín na hranici možností
Extrémnosť tohto trendu ukazuje aj príbeh Sary Storeyovej. Skúsená ultrabežkyňa sa prihlásila na najvyššie položený maratón sveta v Čile, ktorý začínal na sopke Ojos del Salado vo výške takmer 6 900 metrov nad morom.
Na štart sa však nedostala jednoducho. Účastníci museli najprv absolvovať približne 11-hodinový výstup v podmienkach s teplotami okolo mínus 30 stupňov Celzia, silným vetrom a veľmi nízkou hladinou kyslíka.
Zo 16 prihlásených pretekárov sa na štart dostalo iba päť. Storeyová následne absolvovala celý maratón a celkovo strávila v pohybe takmer 30 hodín.
„Nikdy predtým som nebola tak blízko svojim fyzickým limitom. Napriek tomu by som to urobila znova,“ povedala.
Od Sahary po aljašskú divočinu
Ponuka extrémnych dobrodružstiev je dnes široká. Medzi najznámejšie patrí Marathon des Sables v Maroku, kde účastníci počas niekoľkých dní prekonávajú približne 250 kilometrov cez Saharu.
Legendou vytrvalostných športov sú aj Barkley Marathons v americkom Tennessee. Náročná trať bez značenia vedie cez komplikovaný terén, pričom pretekári sa spoliehajú iba na mapu a kompas. Dokončenie patrí medzi výnimočné úspechy.
V Európe láka Ultra-Trail du Mont-Blanc, počas ktorého bežci absolvujú približne 170 kilometrov cez Alpy a tri krajiny. Extrémne výzvy však vznikajú aj na nezvyčajných miestach – od baní až po oblasti v okolí Mount Everestu.
Pre tých najodvážnejších existujú aj zimné expedície cez Aljašku, kde účastníci čelia stovkám kilometrov v drsných podmienkach.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"