Expert na cestovný ruch: Ľudia si z dovolenky nosia vypchaté krokodíly či hady v alkohole. „Fejky“ vám zhabú (rozhovor)
Suvenír z dovolenky sa môže po návrate domov zmeniť na nepríjemný problém na letisku. Tajomník Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr Radoslav Oliver Košík vysvetľuje, pri ktorých predmetoch, potravinách či výrobkoch treba spozornieť, a aké sankcie môžu cestujúcim hroziť.
Čo si Slováci najčastejšie nosia z dovoleniek domov bez toho, aby tušili, že môžu porušovať zákon?
Najčastejšie sú to suveníry, ktoré si prinesú z takzvaných tretích krajín, teda spoza hraníc Európskej únie. Často sa stretávame s pieskom alebo mušľami, ktorých vývoz môže byť zakázaný.
Z niektorých pláží si piesok odniesť nemôžete, napríklad z vybraných pláží v Grécku či na Sardínii. O tom, čo je a čo nie je povolené, by mal klientov informovať delegát cestovnej kancelárie.
Medzi zaujímavé prípady patria aj kabelky, ktoré sú takzvanými fejkami a napodobňujú známe značky. Aj takéto suveníry môžu byť pri kontrole zhabané.
Ako môže turista vedieť, že mu predali falzifikát?
Nasvedčuje tomu pravdepodobne cena, ktorá je niekoľkonásobne nižšia než cena v originálnom obchode. Dôležitý je aj spôsob predaja.
Ak si napríklad kúpite kabelku na trhu v Turecku, je veľký predpoklad, že nepôjde o vysnívaný originál, ktorý sa predáva v špecializovaných a drahých obchodoch v centrách miest.
Čo ďalšie si z dovolenky určite nesmieme priniesť, hoci sa to bežne predáva na trhoch alebo v obchodoch?
Z Egypta sú známe napríklad červené koraly spracované do podoby šperkov. Človek možno ani netuší, že ich dovoz je zakázaný a že koraly patria pod dohovor CITES, teda dohovor o obchode s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín.
Na ázijských trhoch sa zase predávajú napríklad hady, plazy alebo iné živočíchy naložené v alkohole. Môžeme si myslieť, že ide o úplne bežný suvenír, pretože sa v danej krajine predáva otvorene, ale jeho dovoz na územie Európskej únie povolený byť nemusí.
Spomenúť môžeme aj výrobky z korytnačích pancierov či hrebene vyrábané z podobných materiálov, ktoré sú typické napríklad pre Južnú Ameriku. Každá destinácia má svoje špecifiká a produkty, ktoré sa tam síce vyrábajú a predávajú, ale ich dovoz na Slovensko alebo do Európskej únie nie je povolený.
Čo turistovi hrozí, ak si takýto zakázaný suvenír nechtiac zabalí do kufra?
V tom najlepšom prípade ide o zhabanie a zničenie veci. Jednoducho o ňu prídete a stratíte peniaze, ktoré ste za suvenír v danej destinácii zaplatili.
V horšom prípade hrozia finančné pokuty. Ak ide o vážnejší delikt, napríklad o väčšie množstvo živočíchov alebo rastlín, ktoré patria pod CITES, môžeme sa už baviť aj o trestnoprávnej zodpovednosti.
Ako zistiť, či je suvenír vyrobený z chráneného druhu alebo či ho možno legálne doviezť na Slovensko?
Určite by som sa nespoliehal na predajcov. Ich primárnym cieľom je produkt predať bez ohľadu na to, či je alebo nie je chránený.
Skôr by som sa obrátil na delegáta alebo využil nástroje, ktoré dnes máme v mobilných telefónoch. Informáciu o tom, čo je a čo nie je povolené z danej destinácie vyviezť, si vieme jednoducho vyhľadať.
Vo všeobecnosti platí, že treba spozornieť, ak suvenír napodobňuje nejakú značku, je vyrobený z prírodného materiálu alebo môže byť súčasťou prírodného či kultúrneho dedičstva danej krajiny.
V ktorých destináciách by si mali Slováci pri nákupe suvenírov dávať najväčší pozor?
Do veľkej miery to kopíruje krajiny, do ktorých Slováci najčastejšie cestujú. V Egypte si treba dávať pozor najmä na koraly, v Turecku na falzifikáty značkového tovaru.
Pri európskych destináciách, ako sú Taliansko alebo Grécko, si treba dávať pozor na piesok a mušle. Zákaz sa netýka každej pláže, preto treba byť ostražitý.
Väčšinou je zákaz na pláži označený alebo o ňom vie delegát, ktorý môže klientov informovať, čo si môžu odniesť a čo nie.
Aký najbizarnejší suvenír sa ľudia pokúsili previezť cez hranice?
Sú to často vypreparované zvieratá, dokonca celé kusy. Boli medzi nimi malé krokodíly, celé korytnačky alebo vypreparované vtáky, pri ktorých si ani nevieme predstaviť, akým spôsobom ich ľudia dostali na územie Slovenska.
Objavujú sa aj pokusy previezť živé zvieratá, ktorých dovoz na územie Európskej únie je zakázaný. Treba ešte povedať, že ak je takýto tovar určený na ďalší predaj, už nemusí ísť iba o priestupok, ale o trestný čin.
Na čo si treba dávať pozor pri dovoze potravín, alkoholu, korenín alebo domácich špecialít?
Vo všeobecnosti platí, že si musíme dávať veľký pozor na dovoz syrov, mäsových výrobkov a podobných potravín. Najmä pri príchode z tretích krajín býva dovoz takýchto produktov vo väčšine prípadov zakázaný alebo obmedzený.
Obmedzenia sa môžu týkať aj ovocia a zeleniny, pri ktorých si človek nemusí uvedomiť, že ich z danej krajiny nemôže priviezť.
Pri alkohole a tabakových výrobkoch záleží najmä na množstve. Ceny v zahraničí môžu byť veľmi lákavé, ale ak prekročíme stanovené limity na počet kusov alebo objem, porušíme pravidlá vzťahujúce sa na dovoz takéhoto tovaru.
Rozhovor si môžete pozrieť aj vo forme videa:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"