Dokonalá vražda vo vesmíre? Ak by na ISS došlo k zločinu, toto by čakalo vyšetrovateľov
Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) má všetky predpoklady dobrej detektívky: stiesnený priestor, minimum podozrivých a žiadny únik. Ak by tam však došlo k zločinu, vyšetrovanie by komplikovalo prostredie, na ktoré pozemská forenzná veda zatiaľ nie je pripravená.
„Všetky nevyhnutné podmienky na spáchanie vraždy sú splnené, keď zavriete dvoch mužov na dva mesiace do kabíny s rozmermi päť krát šesť metrov,“ napísal ešte v roku 1980 do svojho denníka kozmonaut Valerij Rjumin. Dlhodobý pobyt v prostredí plnom stresu môže napokon zlomiť kohokoľvek, ak by k tomu však vo vesmíre došlo, nastal by problém.
Forenzné metódy vyvinuté na Zemi totiž nemusia v prostredí s nízkou gravitáciou mimo našej planéty fungovať rovnako spoľahlivo. Niektorí odborníci preto vyzývajú na investície do rozvíjajúcej sa oblasti astroforenziky. Prvé výskumy v tejto disciplíne už pritom vznikajú. Informuje o tom portál BBC Science Focus.
Bez gravitácie je všetko náročnejšie
Pri vyšetrovaní prvého zločinu vo vesmíre by kriminalistom chýbala jedna zo základných premenných pozemskej forenznej vedy – gravitácia. Práve tá ovplyvňuje tvar krvných škvŕn a umožňuje určiť uhol dopadu aj miesto, odkiaľ krv vyletela.
Forenzný vyšetrovateľ Zack Kowalske preto spolu s odborníkom na vesmírnu medicínu Georgeom Pantalosom skúmal správanie syntetickej krvi počas parabolického letu, ktorý na krátky čas vytvára mikrogravitáciu. Tú zažívajú aj astronauti na ISS. Experiment ukázal, že bez bežného pôsobenia gravitácie sa dominantnou silou stáva povrchové napätie.
„Keď odstránite gravitáciu ako premennú, dominantnou fyzikálnou silou sa stane povrchové napätie,“ vysvetlil Kowalske. Kvapka sa preto po dopade nerozleje ako na Zemi, ale zostane menšia, prípadne sa odrazí nečakaným smerom. Určiť pôvod krvi by tak bolo podstatne ťažšie.
V mikrogravitácii sa navyše krv pohybuje priamočiaro, až kým nenarazí na povrch. „Zotrvačnosť udrží kvapky tekutiny na priamej dráhe letu,“ uviedol Kowalske. V dlhých moduloch Medzinárodnej vesmírnej stanice by to mohlo vyšetrovanie ešte viac skomplikovať.
Priekopnícky výskum sprevádzali aj praktické problémy, najmä pri návrate lietadla k normálnej gravitácii. „Len čo sa úsek mikrogravitácie skončí, prejdete do dvojnásobnej gravitácie a škvrny sa okamžite znehodnotia,“ vysvetľuje Kowalske.
Nejasné zostáva aj to, ako by krv ovplyvnili vzdušné prúdy, hydrofóbne materiály vo vnútri kozmickej lode či spôsob jej schnutia. Krv by sa zároveň nehromadila na podlahe a páchateľ by za sebou nezanechával obvyklú stopu kvapiek. Výskum preto predstavuje iba prvý krok k vytvoreniu forenzných metód použiteľných vo vesmíre.
Vesmír ponúka pre vyšetrovateľov aj výhody
Výstrel na ISS by zanechal podobné dôkazy ako na Zemi. Povýstrelové splodiny by sa usadili na zbrani, strelcovi, obeti aj v okolí, pričom časť častíc by zachytila ventilácia a filtre ISS. Vyšetrovatelia by z nich mohli určiť typ použitej munície.
Analýza by však bola - rovnako ako na Zemi - náročná. „Stále úplne nerozumieme tomu, ako sa povýstrelové splodiny prenášajú medzi predmetmi a ako dlho pretrvávajú v rôznych prostrediach. Vo vesmíre by to podľa mňa bolo ešte náročnejšie,“ uviedol forenzný balistik Chris Shepherd.
Strela by aj vo vesmíre pravdepodobne niesla jedinečné stopy hlavne, podľa ktorých by ju bolo možné spojiť so zbraňou. Mikrogravitácia by však zmenila jej dráhu – namiesto oblúka by letela priamo, kým by nenarazila do steny alebo iného predmetu. Mohla by v plášti stanice uviaznuť, odraziť sa alebo zostať voľne plávať v kabíne.
Strelná zbraň by preto nebola nenápadným vražedným nástrojom. „Nemyslím si, že by to bol najlepší spôsob. Zostalo by po ňom veľa veľmi očividných dôkazov,“ dodal.
Naopak, uzavreté prostredie ISS by mohlo vyšetrovateľom pomôcť pri hľadaní vlasov, vlákien či ďalších mikrostôp. Zostali by na mieste činu alebo by sa zachytili vo vzduchových a vodných filtroch.
„Uzavretý systém by mohol byť výhodou, pretože všetko sa filtruje a zhromažďuje. Dôkazy by preto zostali na palube a bolo by ťažké sa ich zbaviť,“ vysvetlila toxikologička NASA Valerie Ryderová.
Problémom by bolo rýchlejšie poškodzovanie DNA vplyvom kozmického žiarenia. Páchateľ bez rukavíc by síce zanechal odtlačky prstov, tradičné prášky a chemické výpary používané pri ich snímaní by však v mikrogravitácii zostali visieť vo vzduchu a mohli by ohroziť posádku. Alternatívou by boli laserové skenery alebo ultrafialové svetlo, tieto metódy však na ISS zatiaľ neboli otestované.
Rizikom by bola kontaminácia aj určenie času smrti
Vyšetrovanie vraždy na ISS by výrazne komplikovala mikrogravitácia aj recyklácia vzduchu a vody, ktoré by zvyšovali riziko kontaminácie dôkazov. Časť analýz by síce umožnilo palubné laboratórium – od skúmania povýstrelových splodín po identifikáciu toxínov a DNA –, na potvrdenie záverov by však bolo potrebné poslať vzorky späť na Zem.
Mimoriadne náročné by bolo aj vykonanie pitvy - telesné tekutiny by totiž unikali z tela a voľne sa vznášali vo vzduchu. Astronauti navyše v dôsledku mikrogravitácie strácajú hustotu kostných minerálov, čo by mohlo zmeniť charakter poranení a sťažiť určenie vražednej zbrane.
Ďalšou veľkou neznámou je, ako by sa jednotlivé druhy dôkazov na palube kozmickej lode časom menili a rozkladali. „Na Zemi určujeme čas, ktorý uplynul medzi udalosťou a jej následkom, na základe environmentálnych faktorov. Tie sa však vo vesmíre správajú odlišne alebo tam vôbec neexistujú v rovnakej podobe,“ povedal doktor Mehzeb Chowdhury, kriminológ a advokát špecializujúci sa na trestné právo.
Napokon, mimoriadne zložité by bolo aj určenie času smrti. V mikrogravitácii by sa krv po zastavení srdca nerozložila rovnako ako na Zemi a telo by sa pre nedostatok mikroorganizmov a bezstavovcov rozkladalo podstatne pomalšie. Neistotu by mohol páchateľ využiť na vytvorenie alibi či zmanipulovanie dôkazov.
Problémom by bola aj nestrannosť vyšetrovania. Všetci členovia posádky by boli potenciálnymi podozrivými, no zároveň jedinými ľuďmi schopnými zaistiť miesto činu. „Musíme využívať robotiku a umelú inteligenciu a vedieť zaznamenávať dôkazy netradičnými spôsobmi,“ uviedol Chowdhury.
Jedným z možných riešení je robot MABMAT, ktorý dokáže na ťažko dostupných miestach vytvárať 360-stupňové fotografie a videá. Po doplnení o 3D snímanie odtlačkov či hyperspektrálne kamery by umožnil odborníkom na Zemi analyzovať miesto činu aj po tom, čo sa jeho podmienky zmenia.
Astroforenzná veda je však stále iba v začiatkoch. „Od prírody sme veľmi násilný druh, preto nie je nerozumné predpokladať, že násilným druhom zostaneme aj medzi hviezdami,“ upozornil forenzný detektív Zack Kowalske. Keď teda dôjde k prvým zločinom mimo Zeme, bude nevyhnutné, aby vesmírni detektívi mali k dispozícii nástroje na dôkladné a nestranné vyšetrovanie a dokázali zabezpečiť spravodlivosť v Slnečnej sústave aj za jej hranicami.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"