Dnešný jazykový svet je len zlomkom niekdajšej rozmanitosti. Vedci zmapovali sily, ktoré umlčali mnohé reči

Vedci využili matematické modely a poznatky z antropológie, lingvistiky a demografie, aby odhadli počet jazykov používaných na celom svete v období siahajúcom až 12-tisíc rokov do minulosti, teda až ku koncu poslednej doby ľadovej. To pokrýva časové obdobie zvané holocén. Zistili, že v dobe zahŕňajúcej prvé tisícročie pred naším letopočtom a prvé tisícročie nášho letopočtu, mohlo ľudstvo hovoriť desiatkami tisíc rôznych jazykov.

Vhľad do mysle človeka cez jazyk

Výskumníci tiež zmapovali výrazný úbytok tohto „zlatého veku jazykov,“ spôsobený vplyvom takých faktorov, ako bola expanzia veľkých ríš v staroveku a európsky kolonializmus v posledných niekoľkých storočiach.

„Jazyky majú pre svoje komunity veľký význam. Nesú v sebe vedomosti, asociácie a spomienky,“ uviedla Claire Bowernová, profesorka lingvistiky a antropológie na Yaleovej univerzite v Connecticute a vedúca štúdie, ktorá vyšla v časopise Science.

Čítajte viac

Tajný klub miliardárov rieši zánik ľudstva. Medzi členmi majú byť veliteľ NATO aj Trumpov zať

„Pre vedcov predstavujú jazyky obrovské množstvo informácií o minulosti – od toho, kde ľudia žili, cez to, čo jedli, až po to, o čom hovorili. Zároveň nám poskytujú vhľad do ľudskej mysle, “uviedla Bowernová.

Jazykový svet bol rozmanitejší v minulosti než teraz

Časom vzniklo a vyvíjalo sa mnoho jazykových rodín a nakoniec sa objavil aj písaný jazyk. Najprv v Mezopotámii - sumerčina písaná klinovým písmom - počas štvrtého tisícročia pred naším letopočtom a samostatne tiež v miestach, ako je Egypt, Čína a Stredná Amerika. Vedci odhadli, že počet jazykov dosiahol vrchol v rozmedzí od 30-tisíc po potenciálne viac ako 75-tisíc rôznych jazykov, ktoré boli v rovnakom čase používané po celom svete.

„Málokedy si uvedomujeme, že ešte pred iba niekoľkými tisíckami rokov žilo ľudstvo v oveľa rozmanitejšom kultúrnom svete, ako aký poznáme dnes,“ uviedol hlavný autor štúdie Damian Blasi, kognitívny vedec a evolučný antropológ z Katalánskeho inštitútu pre výskum a pokročilé štúdiá (ICREA) v Španielsku.

Písali sme

Machala: Slogany ako „Just do it!“ musia byť po slovensky. Rezort kultúry chystá sprísnenie zákona, Štúr by vraj súhlasil

„Až do nedávna neexistovali žiadne priame dôkazy o počte jazykov. Nemôžeme sa spoliehať na extrémne neúplné záznamy zo staroveku. Ale keďže vieme veľa o vzťahoch medzi jazykmi a spoločnosťami, môžeme na základe niekoľkých predpokladov vytvoriť simulačný model jazykovej diverzifikácie v priebehu času,“ uviedla Bowernová.

Ako vedci postupovali

Vedci využili údaje o 171 doteraz existujúcich spoločnostiach lovcov a zberačov v Afrike, Južnej Amerike a juhovýchodnej Ázii, aby odhadli veľkosť etnolingvistických skupín - z ktorých každá predstavovala samostatný jazyk -, na začiatku holocénu. Tieto údaje potom aplikovali na odhady vtedajšej ľudskej populácie.

Ľudia boli rozptýlení po celom svete v malých skupinách a žili ako kočovní lovci a zberači; nástup poľnohospodárstva, vznik trvalých osád a zložitejších kultúr mali ešte len prísť. Vedci odhadli, že tieto rozptýlené populácie pred približne 12-tisíc rokmi hovorili pravdepodobne 4500 až 6200 jazykmi.

Čítajte viac

Máme k sebe bližšie, než sme si mysleli. Vedci zistili, ako šimpanzy bránia svoje územie

Ako globálna populácia v nasledujúcich tisícročiach postupne rástla a ľudská spoločnosť sa menila, počet jazykov sa rozširoval. „Situácia, keď populácia rastie a využíva poľnohospodárstvo, vedie k vzniku usadlejších komunít a je ideálna pre rozkvet mnohých, mnohých malých jazykov,“ uviedla Bowernová.

Početné veľké aj malé jazyky vznikali a zanikali. Medzi príklady patria sumerčina, chetitčina, akkadčina a etruština, rôzne jazyky používané v starovekom Egypte a starovekej Číne a niektoré africké kojsanské jazyky.

Jazykový imperializmus

Bowernová opísala niektoré spôsoby, ktorými jazyky miznú. „Ľudia, ktorí týmto jazykom hovoria, sú zabití, prípadne prejdú alebo sú dokonca donútení prejsť k inému jazyku,“ uviedla Bowernová.

Bowernová tiež poznamenala, že staré jazyky sa môžu vyvinúť v nové jazyky. Typickým príkladom je latinčina, jazyk starovekého Ríma, ktorá sa v priebehu storočí po zániku Západorímskej ríše v roku 476 nášho letopočtu premenila na jazyky ako francúzština, taliančina a španielčina.

Koloniálne mocnosti často presadzovali jazykový imperializmus. Napríklad Anglicko potláčalo írčinu v Írsku, Španielsko zakázalo domorodé jazyky v Amerike a Portugalsko zakázalo domorodé jazyky v Brazílii. Medzi ďalšie príklady patrí Francúzsko, ktoré vo svojich afrických kolóniách nariadilo používanie francúzštiny, a Japonsko, ktoré potláčalo kórejčinu v Kórei.

Čítajte viac

Bála sa vyjsť z domu, aby partnera nepodviedla. Odborníci približujú skrytú poruchu, ktorá ničí duševné zdravie aj vzťahy

Niektorým sa podarilo prežiť. Napríklad jazyky Inkov, Mayov a Aztékov prežili snahy Španielska o ich potlačenie.

Približne polovica jazykov, ktoré sa v súčasnosti používajú, je považovaná za ohrozenú. „Deväťdesiat percent svetovej populácie hovorí desiatimi percentami svetových jazykov, takže existuje veľa, veľa jazykov s malým počtom hovorcov a užívateľov,“ uviedla Bowernová.