Máme k sebe bližšie, než sme si mysleli. Vedci zistili, ako šimpanzy bránia svoje územie
Keď 30-členná prieskumná skupina pohraničnej stráže počuje zvuky naznačujúce postup nepriateľa, stiahne sa. Nie je dôvod riskovať boj proti početnej prevahe, uvádza agentúra Reuters. V tomto prípade, ktorý sa odohráva v národnom parku Taï na juhozápade Pobrežia Slonoviny, najväčšej chránenej oblasti dažďového pralesa v západnej Afrike, však nejde o človeka, ale o šimpanza.
Vojenské stratégie
Vedci zdokumentovali taktické využívanie vyvýšeného terénu vo vojnových situáciách počas troch rokov každodenného pozorovania dvoch susediacich spoločenstiev šimpanza hornoguinejského v Hornej Guiney v parku Taï.
Zo štúdie vyplýva, že informácie získané týmito opicami počas prieskumných akcií na vyvýšenine potom určili, či šimpanzy podnikli výpady na nepriateľské územie, pričom výpady sa zjavne začali, keď bolo riziko konfrontácie nižšie.
Ide o prvé zaznamenané použitie tejto starobylej vojenskej stratégie medzi najbližšími žijúcimi príbuznými človeka, poznamenávajú odborníci.
Sofistikované schopnosti predvídať
"Poukazuje to na sofistikované kognitívne a kooperatívne schopnosti predvídať, kam a kedy sa vydať a bezpečne konať na základe získaných informácií," uviedol antropológ Sylvain Lemoine z Cambridgeskej univerzity, hlavný autor štúdie publikovanej v odbornom časopise PLOS Biology.
Podľa Lemoina je medziskupinové násilie u šimpanzov bežné. Z času na čas dochádza k potýčkam medzi opicami v prekrývajúcich sa hraničných oblastiach.
"Šimpanzy súperia o priestor, ktorý zahŕňa aj zdroje potravy. Veľké teritóriá sú výhodné, pretože znižujú konkurenciu v rámci skupiny a zvyšujú aj reprodukčnú mieru samíc," hovorí Lemoine.
Šimpanzie hliadky teritória
Obe skúmané skupiny boli približne rovnako veľké, tvorilo ich 40 až 45 jedincov, z toho päť až šesť dospelých samcov a 10 až 13 dospelých samíc. Zvyšok tvorili dospievajúci a mladí jedinci.
"Šimpanzy sú mimoriadne teritoriálne. Pravidelne vysielajú hraničné hliadky, pri ktorých jedinci koordinovane a súdržne sledujú okraj svojho teritória," hovorí Lemoine. "Zapájajú sa do medziskupinových konfliktov, ktoré sú násilné, nebezpečné a stresujúce. Môžu mať podobu výmeny hlasov na diaľku, vizuálneho alebo fyzického kontaktu vrátane bitiek, hryzenia a naháňačiek. Zabíjanie je bežné a obete môžu byť v každom veku," uviedol antropológ.
Skauting v kopcoch nemusí nevyhnutne zlepšiť vizuálne zameranie súperiacich členov klanu, ale ponúka lepšie podmienky na lokalizáciu protivníka podľa zvuku. "Vrcholy kopcov sú pokryté vegetáciou a nie sú také vhodné na pozorovanie," hovorí Lemoine.
Výpady proti súperom
Šimpanzy boli zvyčajne opatrné na vyvýšenom mieste a pri kŕmení alebo hľadaní potravy neboli hlučné. Namiesto toho počúvali alebo odpočívali. Po zostupe z kopcov sa častejšie odvážili vstúpiť na nebezpečné územie, ak sa v blízkosti nenachádzali ich súperi. Takéto výpady podnikali približne v 40 % prípadov, keď boli súperi vzdialení 500 metrov, v 50 % prípadov, keď boli vzdialení kilometer, a v 60 % prípadov, keď bola skupina súperov vzdialená tri a viac kilometrov.
Šimpanzy učenlivé, pod ktoré spadajú aj šimpanzy hornoguinejské ako poddruh, a príbuzné šimpanzy bonobo sú geneticky najbližšie druhy k človeku. Zdieľajú s nami približne 98,8 percenta svojej DNA. Podľa výskumu uverejneného v júni tohto roku sa naše evolučné línie rozišli približne pred 6,9 až 9 miliónmi rokov.
Štúdium správania šimpanzov nám môže pomôcť dozvedieť sa niečo o nás samých. "Pomôže nám zistiť, čo máme spoločné s našimi najbližšími žijúcimi príbuznými, ako sme si podobní s voľne žijúcimi zvieratami a že sa od našich bratrancov nelíšime povahou, ale len pokrokom," povedal Lemoine.