Hřích o politickom lete: Uhorka to určite nie je. Istotu majú dnes len dve strany, všetci ostatní sú ohrození (rozhovor)
Riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích v rozhovore pre ta3 hovoril o politickom lete, raste Republiky, šanciach menších strán aj témach, ktoré môžu rozhodnúť volebný rok.
Je uhorková sezóna? Ak sa pozeráme na súčasné leto a porovnáme ho s tým predošlým, deje sa niečo v politike?
Myslím si, že sa to chce tváriť ako uhorková sezóna. Že nikoho nevidíme, všetci niekde sú. Ale uhorková sezóna to určite nie je.
Aké témy dnes prevládajú? Ktoré sú teraz v lete zásadné a môžu rezonovať?
Vidíme, že časť strán kampaňuje, chodí v teréne. Časť chodí cez pol sveta natáčať videá. Máme politikov, ktorí si posúvajú ďalej nejaké svoje justičné povinnosti. Máme politikov, ktorí skôr generujú bulvárne témy, napríklad návštevami na futbalových zápasoch.
Takže nie je to tak, že by sa nič nedialo. Časť politikov samozrejme dovolenkuje. Intenzita toho, ako na nás dopadajú tlačovky a všetky tieto veci, je nižšia. Hlavne opozícia sa snaží robiť tlačovky a dostať mediálny priestor.
Keď hovoríme o lete, možno nie sú výrazné témy, ktoré rezonujú a ovplyvňujú politickú scénu, ale viac sa pracuje na voličoch v regiónoch?
Áno, aj v regiónoch. Je to také atomizované. Mimo prázdninového obdobia sme boli zvyknutí, že je nejaká veľká téma. Väčšinou súvisí s tým, čo robí vláda alebo parlament. Všetci na ňu reagujú. Beží to týždeň, dva. Časť politikov sa zavzdušňuje, časť nie.
A to sa teraz nedeje.
Každý má to svoje. Niekto komentuje kolabujúce stavby, niekto rieši medzinárodné vzťahy, niekto rieši korupciu. Nie je tam nič jednotné. To je rozdiel v tomto lete.
Ak hovoríme o ľuďoch v regiónoch a o tom, že je leto, majú ľudia záujem o politiku? Aj oni dovolenkujú a oddychujú. Vrátia sa k politike až v septembri, keď začne parlament a vláda?
Myslím si, že v tejto dobe sociálnych sietí, keď nevieme scrollovať bez politiky, je to o tom, či sa nám politika ponúkne alebo nie. Ľudia si to pozrú tak či tak.
Áno, teraz je tam viac letných tém, možno viac tém zo zahraničia. Vidíme, že stále bežia niektoré svetové krízy. Teraz bola veľká téma, ktorá napĺňala nielen športovo, ale aj z iných pohľadov médiá, a to bol svetový futbal. Hovorilo sa aj o tom, čo tam práve politici robia a nerobia.
Takže áno, tomuto sa nevyhneme. Nejakým spôsobom to v správach je. Ľudia by asi možno aj nechceli, ale myslím si, že nemáme šancu. Stále tu tá politika je.
Zarezonuje v spoločnosti napríklad spor vlády s Najvyšším kontrolným úradom?
Ak toho bude dosť v médiách, tak zarezonuje. Myslím si, že momentálne sa ľudia oboznamujú s tým, že NKÚ robí výstupov do médií relatívne veľa. Niektoré z nich sa dostanú až na titulky, niektoré nie.
Je to o tom, či tá téma bude dostatočne pochopiteľná pre ľudí, lebo ľudia nemajú povinnosť rozumieť odborným veciam.
Ale ľudia vedia rozumieť tomu, keď šéf NKÚ povie, že prichádzame o 2,7 miliardy ročne. Volič si môže povedať, že ide o jeho peniaze. Môže to byť väčšia téma, ak sa toho chytí opozícia?
Myslím si, že keď sa toho opozícia chytí ako témy, bude to mať väčší dopad. Vidíme, že NKÚ malo relatívne veľa závažných zistení za posledné dva roky a nejakým spôsobom to politiku neovplyvnilo.
Dokonca to niekedy smerovalo k tomu, že sa inštitúcie snažili niečo naprávať alebo upravovať. Je to to isté, ako keď nejakú správu prinesie ombudsman. Vidíme, že ide do médií, ale mlyny melú pomaly a hlavne ľuďom sa to často stratí.
Dôležitá je konkretizácia. Keď sa povie, že strácame veľké peniaze a kvôli tomu nemáte toto a toto, dopadne to na človeka viac. Ale keď sa len povie technologicky 2,7 miliardy alebo 100 miliónov, pre väčšinu z nás je to isté. Nevieme si to predstaviť.
Poďme k prieskumom. O prvenstvo sa minimálne už rok a pol stále bijú Smer a Progresívne Slovensko a Republika je stále na treťom mieste.
Republika kontinuálne rastie po desatinách. Títo dvaja, odkedy sa PS zastavil rast, sa nejakým spôsobom priblížili. Progresívne Slovensko najprv predbehlo Smer, stúpalo, stúpalo, potom sa mu na prelome minulého a tohto roka rast zastavil.
Naša teória je, že to čiastočne spôsobila možno kauza Fórum. Vtedy sú z nášho výskumníckeho pohľadu tie čísla identické. Je už úplne jedno, kto z nich dvoch je o pár desatín vpredu. Z nášho pohľadu je to to isté.
Ale Republika ide desatinu po desatine smerom hore.
Môže sa to zmeniť? Ak hovoríme o období rok a štvrť pred voľbami, môže Republika obsadiť napríklad druhé alebo prvé miesto?
Vždy to má nejaký strop. Samozrejme, časť nespokojných voličov, napríklad vládnych strán, môže sympatizovať s témami alebo spôsobom komunikácie, ktorú ponúka napríklad Republika. Smer sa posunul smerom k Republike, narovinu to treba povedať.
Republike zatiaľ voliči nemajú čo vyčítať, pretože nevládla.
Nevládla, nie je v parlamente. Nemôžu jej vyčítať ani to, že je zlá opozícia. Nezabudnime, že aj Progresívne Slovensko bolo mimo parlamentu, bolo len v Európskom parlamente a dostalo sa priamo do parlamentu.
Pre Republiku je to komfortná pozícia, ale všetko má nejaký strop. Predsa len tá ich minulosť a spôsob komunikácie môžu časť voličov odrádzať.
Už teraz vidíme, že časť voličov vládnej koalície neprešla do inej strany. Určite neprejdú do SaS alebo do PS, k Demokratom, ale sú v bloku, kde nám v prieskumoch hovoria, že nechcú odpovedať, nie sú rozhodnutí alebo nevedia, či pôjdu voliť. Ako keby vyčkávali. My to voláme politická čakáreň.
Teraz čakajú, či uvidia dostatočne zaujímavú ponuku, alebo či niekto bude to, čo oni chcú, dostatočne autenticky ponúkať. Alebo či sa vrátia k pôvodnej strane, ktorá bude pred voľbami určite mobilizovať.
Myslím si, že Republika má nejaký strop. Druhé nebezpečie pre Republiku je jej volič. Jemu sa nepáčia vlády ako také. Preto sa mu páči, keď sa Republika voči vládam vymedzuje. Je jedno, či to boli minulé vlády alebo súčasná.
Ale keď sa o Republike začne pred voľbami rozprávať, že by už mohla byť súčasťou vlády a začnú sa robiť nejaké kombinácie, paradoxne jej to môže trochu poškodiť. Myslím, že to sa im stalo aj pred minulými voľbami.
Ak ste povedali, že Progresívnemu Slovensku sa koncom roka zastavil rast, znamená to, že toto je strop, ktorý môže PS dosiahnuť? Ak si zrátame SaS, KDH, opozíciu aj s Demokratmi či Maďarskou alianciou, je to maximum voličov, ktoré dokáže voliť súčasnú opozíciu alebo alternatívu voči ďalším stranám?
My krajinu nevieme nafúknuť. Voličov je stále rovnaký počet plus-mínus. Tých, čo chodia k voľbám, je vždy do 70 percent. To sa asi nezmení. Musel by to byť veľmi vysoký mobilizačný podnet, aby išlo viac ľudí voliť.
Je to zhruba rozdelené. Toto nie je problém Slovenska, lebo celý vyspelý svet je stále viac názorovo rozdelený a tie rozpory sú tak neprekonateľné. Pozrime sa napríklad na Spojené štáty, pozrime sa na Nemecko, aký je tam teraz politický vývoj, a napokon aj na Českú republiku.
Rozdelenie je také silné, že sa nedá predpokladať, že PS získa voličov Smeru. Takisto nepredpokladám, že Smer získa voličov Republiky. Majú limitovaný počet voličov a tieto dva bloky budú hľadieť na to, koľko z nich dokážu zmobilizovať, aby naozaj išli voliť. Aby nezostali doma.
Bude to o mobilizácii voličov. Pozrime sa, ako sa teraz vládne. Rok 2023, ten stav bol 79 mandátov. Len štyri nad polovicu. To znamená, že ani to nebolo veľmi presvedčivé víťazstvo. Bolo to vďaka tomu, že sa Smeru, Hlasu a Slovenskej národnej strane podarilo viac zmobilizovať svojich ľudí.
Naopak, voliči súčasnej opozície boli zrejme po tých tri a pol roku možno trochu rezignovaní a demobilizovaní. Je to o tom, kto ich viac pritiahne k urnám.
Môže voličov pritiahnuť aj Boris Kollár prípadne s Richardom Sulíkom? Môže zamiešať karty a zobrať hlasy menším stranám, pre ktoré možno dnes liberálna alternatíva nie je alternatívou?
Máme tam samozrejme konzervatívne strany v politickom spektre, nielen KDH a hnutie Slovensko, ale napríklad aj Kresťanskú úniu. Alternatíva tam vždy je.
Boris Kollár má relatívne pevnú základňu, ktorú si už doniesol do politiky. On už tam prišiel asi s 2,5 percentami ako človek, ktorý sa vtedy volal celebrita, teraz by sme to nazvali influencer, ale človek, ktorý má nejaký dosah na sociálnych sieťach.
Bol asi jeden z prvých politikov, ktorý toto dokázal využiť. Či by mu to spolu s Richardom Sulíkom fungovalo, to nikto nevie. Uvidíme, ak sa to stane, či sa to stane, aké budú mať čísla a či budú mať potenciál prekročiť päť percent.
Vidíme, ako dlho to trvalo Demokratom. Aj Demokratom sa to podarilo až vtedy, keď Progresívne Slovensko zaváhalo. Lebo všetci súperia o veľmi podobného voliča typologicky a väčšinou niekto z tých menších má šancu rásť až vtedy, keď ten väčší spraví chybu.
Ak spomíname Demokratov, majú možno isté miesto v parlamente, keď sa objavujú v prieskumoch nad piatimi percentami? Videli sme aj referendum, síce možno fiasko, ale predseda Jaroslav Naď hovorí, že aj tak je to pre nich signál, že vedia zmobilizovať voličov.
Na to referendum už sa nikto nepamätá. Prešlo to celé relatívne v tichosti.
Ukázalo to, že sú tu nejakí voliči, ktorí ich registrujú a dokážu prísť k urnám, aj napriek tomu, že je to mimoparlamentná strana?
To boli voliči, ktorí tam prišli kvôli tým témam. Aj vďaka vlažnejšej, ale predsa podpore niektorých lídrov opozičných strán. Myslím, že Jaroslav Naď poukazoval na to, že tá podpora mohla byť oveľa silnejšia a nie taká formálna.
Ale k otázke, či to majú isté, ja som v tomto až kruto prísny. Myslím si, že dve strany majú momentálne istotu. Všetci ostatní sú ohrození. Všetci ostatní sú ohrození.
Predsa len, Republika mala okolo sedem, osem, deväť percent a napokon zostala pred parlamentom.
Po posledných politických debatách bol prepad. Máme za sebou časy, keď víťaz volieb mal 44 percent, lebo vtedy mal Smer 44 percent a už sa to nikdy nevráti. Teraz budú víťazi radi, keď budú mať 20 percent.
Každé voľby je to menej a menej. To znamená, že stále väčšia a väčšia časť voličov ide do zóny, kde si do poslednej chvíle nie sú istí. Môžeme byť veľmi prekvapení, že ich tam bude príliš veľa, alebo naopak príliš málo.
Čaká nás volebný rok, schvaľovanie rozpočtu, konsolidácia, opatrenia, ale aj nejaké rozdávanie. Ako môže ten rok vyzerať? Čo by mohlo byť nosnou témou, ktorá zaváži u voličov? Ak to predtým bola zahraničná politika, dnes to asi fungovať nebude. Budú to domáce témy, peňaženky občanov alebo sociálne otázky?
Vždy sú to iba peňaženky občanov. Medzinárodné témy sú len snaha nájsť niečo iné. Už voľby v Maďarsku ukázali, že Viktor Orbán veľmi intenzívne pracoval so zahraničnopolitickými témami a ukázalo sa, že ho to stálo víťazstvo. Dokonca ho to stálo až ponižujúco zlý výsledok volieb. Takže ono to už zdá sa nefunguje.
U nás teraz budeme mať otázku, čo nás čaká. Myslím si, že nás čaká celkom ródeo, lebo teraz si v auguste všetci spomenú, že sú komunálne voľby, a uvidíme finále kampane.
To bude prvé vysvedčenie aj pre koalíciu a opozíciu.
Aj to. Uvidíme, kto sa odváži koľkých nominovať, lebo vidíme, že nie všade všetci nominovali. Zároveň nám do stredu kampane udrie september.
Schôdza parlamentu, na ktorú bolo minule presunutých 100 bodov, a bude tam ďalšie. Bude tam rozpočet. Bude tam viac zákonov, na ktorých sa vnútri koalície medzi sebou nevedia dohodnúť a stále ich odsúvajú. Teraz to budú musieť rozseknúť.
Rozpočet sa budú snažiť urobiť tak, aby bol predvolebný. A predvolebný je taký, že každý rezort má dosť na to, aby niečo z toho zložil, rozdával a ukazoval voličom, že na nich myslí. O tom predpokladám, že bude veľký konflikt.
No a len čo sa schváli rozpočet, v tej chvíli sa hovorí, že koalícia končí. Nemyslím reálne, ale formálne. Každý sa už bude snažiť pozerať na seba a každý začne kampaňovať.
Čo bude potom, to nikto netuší. Voľby by mali byť o rok a niečo, ale pokojne môžu byť aj v marci. To nikto nevie.
Pozrite si celý rozhovor.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"