Aj Maďari boli roky vo vláde, no juh je stále slabý, namietal Kollár. Nagy: Bez vlastného hlasu nedostaneme nič

V relácii Kráľ na ťahu na ta3 diskutovali predstavitelia mimoparlamentných strán Právo na pravdu a Maďarská aliancia. Témou boli možné politické partnerstvá, hodnotové ukotvenie maďarskej reprezentácie, situácia regiónov na juhu Slovenska aj otázka, či by Maďarská aliancia podporila adopcie detí homosexuálnymi pármi.

knt madarska aliancia pravo na pravdu.jpeg
Foto: ta3/Jozefína Sihelská

Predseda strany Právo na pravdu Zoroslav Kollár v úvode odmietol, že by jeho vystúpenie malo byť útokom na zástupcov Maďarskej aliancie. Tvrdil, že slovenská politika mu prekáža najmä preto, že v nej podľa neho často dominujú politické výkony pred odbornosťou.

„My sme sa neprišli bojovať ani tu robiť nejaké reality šou, pretože mne sa slovenská politika nepáči hlavne preto, pretože väčšina politikov sú lepší herci ako odborníci,“ povedal Kollár.

Pripomenul, že žije na Žitnom ostrove v prostredí, kde má podľa vlastných slov blízky kontakt s obyvateľmi maďarskej národnosti. Zároveň tvrdil, že s nimi má dobré vzťahy a že jeho výhrady nesmerujú proti maďarskej komunite.

„Vy dobre viete, že ja žijem na Žitnom ostrove, žijem v prostredí, kde väčšina obyvateľov a občanov Slovenska je tam maďarskej národnosti, mám s nimi výborné vzťahy,“ uviedol Kollár.

V diskusii zároveň naznačil, že si vie predstaviť užšiu regionálnu spoluprácu v stredoeurópskom priestore. „Ja dokonca tvrdím, že do budúcnosti by sme mali hľadať nejaké naše ekonomické, možno aj bezpečnostné ukotvenie v nejakých pôvodných bývalých hraniciach Rakúsko-uhorskej monarchie a možno Balkánu,“ povedal.

Kollár sa však pozastavil nad politickým smerovaním predsedu Maďarskej aliancie Lászlóa Gubíka, ktorý podľa neho pôsobí ako politik približujúci sa k liberálnejšiemu krídlu. Dodal, že Maďarskej aliancii želá vstup do parlamentu, no zároveň si myslí, že časť konzervatívnych voličov môže takýto posun vnímať citlivo.

Nagy: Ak nie sme vo vláde, na juhu sa nič nedeje

Exminister životného prostredia József Nagy odmietol, že by bolo správne deliť maďarskú politickú reprezentáciu na viac menších strán podľa hodnotového nastavenia voličov. Podľa neho by to viedlo len k tomu, že juh Slovenska by nemal silné zastúpenie v parlamente ani vo vláde.

„Ale nemyslím si, že by bolo dobré rozdeliť maďarskú stranu ako predtým na nejakú melu, ktorá získala 0,1 percenta na konci. Lebo takto nedostane nikdy slovenský juh svojho zástupcu do parlamentu a najmä do vlády,“ tvrdí Nagy.

Ako príklad uviedol obdobie, keď bola maďarská politická reprezentácia súčasťou vlády. Vtedy sa podľa neho podarilo presadiť aj konkrétne projekty pre juh Slovenska.

„Keď sme boli vo vláde, tak sa postavila R7, tak sa urobila maďarská univerzita. Keď nie sme vo vláde, nič sa nedeje,“ povedal Nagy.

Na otázku hodnotového ukotvenia Maďarskej aliancie reagoval tým, že strana podľa neho musí odrážať rôznorodosť svojich voličov. Pripustil, že medzi straníkmi aj voličmi existujú rôzne názorové prúdy.

„Hodnotové ukotvenie je zmiešané. Jednoducho musí byť zmiešané,“ uviedol Nagy.

Zdôraznil však, že pre mnohých voličov na juhu Slovenska nie sú rozhodujúce kultúrno-hodnotové spory, ale každodenné existenčné problémy. Podľa neho nejde o bratislavskú debatu, ale o regióny, kde ľudí zaujíma doprava, práca a konkrétne výsledky.

„Tam je problém existencia, chlebové problémy,“ povedal Nagy.

Kritizoval aj vládny Smer-SD, ktorý podľa neho sľuboval riešenia v okolí Dunajskej Stredy, no výsledok neprišiel. „Smer nám sľúbil jedinú okružnú jazdu. A po troch rokoch ani papiere o tom nie sú,“ tvrdí Nagy. Dodal, že pri Dunajskej Strede je nebezpečná križovatka, kde naďalej zomierajú ľudia.

Halás otvoril otázku adopcií homosexuálnymi pármi

Člen predsedníctva Práva na pravdu Martin Halás v debate otvoril aj citlivú hodnotovú tému. Zástupcov Maďarskej aliancie sa pýtal, ako by sa postavili k prípadnej podpore adopcií detí homosexuálnymi pármi v maďarskom politickom kontexte.

Halás tvrdil, že vzhľadom na predchádzajúce vyjadrenia Maďarskej aliancie ide o zásadnú otázku. „Toto je za mňa dosť veľké prekročenie červenej čiary vzhľadom k tomu, čo ste povedali teraz,“ povedal Halás.

Neskôr svoju otázku formuloval priamo. „Pardón, odmietate to, alebo to pripúšťate, adopcie detí homosexuálnymi pármi? To je jasná otázka,“ pýtal sa Halás.

Člen Maďarskej aliancie a vicežupan Nitrianskeho samosprávneho kraja Tibor Csenger reagoval, že spolupráca s maďarskou vládou automaticky neznamená súhlas so všetkými vyjadreniami jej predstaviteľov. Podľa neho jeho strana komunikuje s viacerými politickými stranami, s ktorými si vie predstaviť spoluprácu pri budúcom vládnom usporiadaní.

„Tým, že spolupracujeme s maďarskou vládou, či s bývalou, alebo s touto vládou, to neznamená, že všetky jej vyhlásenia musíme podporiť,“ uviedol Csenger.

Na priamu otázku o adopciách homosexuálnymi pármi odpovedal odmietavo. „My to nemáme vo vlastnej strane v žiadnom prípade,“ uviedol Csenger.

Kollár kritizoval aj výsledky maďarskej reprezentácie vo vláde

Kollár v ďalšej časti diskusie uznal, že voliči maďarskej národnosti sú politicky rôznorodí a že Maďarská aliancia sa ich snaží zastrešiť na jednej platforme. Podľa neho je preto pochopiteľné, že strana musí robiť programové kompromisy.

Zároveň však otvoril otázku zodpovednosti maďarskej politickej reprezentácie za stav južných regiónov. Kollár pripomenul, že sa často kritizuje Smer za dlhé pôsobenie vo vláde, no podľa neho sa menej hovorí o tom, že maďarská politická reprezentácia bola súčasťou vládnych koalícií tiež dlhé roky.

„Všetci kritizujú Smer a tvrdia, a oprávnene, že je 16. rok vo vláde, respektíve na budúci rok bude vo 16. rok vo vláde, a ekonomické výsledky sú úplne tragické pre Slovensko. Ale málokto si uvedomuje, že aj politická reprezentácia občanov Slovenska a maďarskej národnosti bola tiež 16 rokov vo vláde,“ povedal Kollár.

Podľa neho sa napriek tomu viaceré okresy s významným podielom maďarského obyvateľstva nachádzajú v zlej ekonomickej situácii. Zástupcov Maďarskej aliancie sa preto pýtal, prečo ich politická reprezentácia počas rokov vo vláde nedokázala tieto regióny výraznejšie posunúť.

„Keď si dnes zoberiete, aká je ekonomická situácia rôznych okresov, kde je prevažujúce obyvateľstvo maďarskej národnosti, alebo je tam významná časť tohto obyvateľstva, tak tie okresy sú naozaj v zlých ekonomických podmienkach. Prečo ste nebojovali počas tých 16 rokov o to, aby ste pozdvihli tie okresy?“ pýtal sa Kollár.

Kollár zároveň dodal, že túto otázku kladie aj z osobného dôvodu, keďže sám žije v regióne, ktorého sa podobné problémy dotýkajú.

Pozrite si celú časť relácie Král na ťahu.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"