Prieskum pre ta3: Smer vedie, Hlas predbehla ďalšia strana. Aké šance má možný konzervatívny blok?

Parlamentné voľby by v polovici júla vyhrala strana Smer-SD so ziskom 19,6 percenta hlasov. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry SANEP pre televíziu ta3, podľa ktorého by sa do Národnej rady SR dostalo osem politických strán.

Ak by sa parlamentné voľby konali v čase zberu dát, Smer-SD by pred druhým Progresívnym Slovenskom viedol o 1,5 percentuálneho bodu. Kým stranu premiéra Roberta Fica by podporilo 19,6 percenta rozhodnutých voličov, PS by získalo 18,1 percenta hlasov.

Obe najsilnejšie strany si v porovnaní s júnovým meraním mierne pohoršili. Podpora Smeru-SD klesla o 0,2 percentuálneho bodu a výsledok Progresívneho Slovenska o 0,3 bodu.

Na treťom mieste by skončilo hnutie Republika so ziskom 11,6 percenta hlasov. Oproti júnu si polepšilo o 0,1 percentuálneho bodu.

Do parlamentu by sa dostalo osem strán

Štvrté miesto by obsadilo hnutie Slovensko s podporou 8,2 percenta voličov. Nasledovali by SaS so ziskom 7,7 percenta a Hlas-SD so 7,6 percenta hlasov.

Päťpercentnú hranicu by prekročili aj KDH so ziskom 6,3 percenta a Demokrati s podporou 5,6 percenta.

Pred bránami parlamentu by zostali Aliancia – Szövetség so 4,6 percenta hlasov, SNS so 4,5 percenta a Sme rodina s podporou 3,8 percenta.

V čase realizácie prieskumu nevedelo 14,8 percenta opýtaných povedať, ktorú politickú stranu by volili. Ďalších 18,1 percenta respondentov uviedlo, že by sa parlamentných volieb nezúčastnili. Rozhodnutých bolo 67,1 percenta oprávnených voličov.

Smer by získal 35 mandátov

Pri prepočte výsledkov na parlamentné kreslá by Smer-SD získal 35 mandátov. Progresívne Slovensko by malo 32 poslancov a Republika 21.

Hnutie Slovensko a SaS by obsadili zhodne po 14 kresiel. Hlas-SD by získal 13 mandátov, KDH 11 a Demokrati 10.

Najvyššiu dôveru má Fico

Prieskum skúmal aj dôveryhodnosť predsedov politických strán. Na prvom mieste skončil predseda Smeru-SD a premiér Robert Fico, ktorému dôveruje 41 percent respondentov. Nedôveru mu vyjadrilo 45 percent opýtaných.

Druhým najdôveryhodnejším predsedom je líder Republiky Milan Uhrík. Dôveruje mu 35 percent respondentov a nedôveruje 42 percent.

Nasleduje predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka s dôverou 34 percent. Nedôveru mu vyjadrilo 56 percent opýtaných.

Predsedovi Hlasu-SD Matúšovi Šutajovi Eštokovi dôveruje 28 percent respondentov a nedôveruje 54 percent. Líder SaS Branislav Gröhling má dôveru 25 percent a nedôveru 51 percent opýtaných. Predsedovi KDH Milanovi Majerskému dôveruje 23 percent respondentov, kým nedôveru mu vyjadrilo 54 percent.

Igor Matovič z hnutia Slovensko a predseda Demokratov Jaroslav Naď získali zhodne 16-percentnú dôveru. Matovičovi nedôveruje 71 percent opýtaných, Naďovi 64 percent.

Predsedovi Aliancie – Szövetség Lászlóvi Gubíkovi dôveruje 12 percent respondentov a nedôveruje 44 percent. Líder SNS Andrej Danko má dôveru deväť percent a nedôveru 67 percent. Predsedovi Sme rodina Borisovi Kollárovi dôverujú štyri percentá opýtaných, zatiaľ čo 66 percent mu nedôveruje.

Tretina podporuje konzervatívny blok

Súčasťou prieskumu boli aj otázky o prípadnom vzniku širšieho konzervatívneho politického bloku. Jeho vytvorenie podporuje 33,7 percenta respondentov. Proti tejto možnosti sa vyslovilo 49,6 percenta opýtaných a necelá pätina nemala jednoznačný názor.

Konkrétny blok zložený z KDH, Kresťanskej únie a Maďarskej aliancie by určite alebo skôr volilo 15,8 percenta respondentov. Viac ako šesť z desiatich opýtaných uviedlo, že by takýto subjekt nepodporilo. Takmer štvrtina na túto otázku nemala vytvorený jednoznačný názor.

SANEP v komentári k výsledkom uvádza, že „myšlienka spájania konzervatívnych strán je pre časť verejnosti akceptovateľná, jej podpora sa však zatiaľ automaticky neprenáša na konkrétny volebný projekt“.

Písali sme

Ako sa darí Pellegrinimu po dvoch rokoch v prezidentskom kresle? Nový prieskum ukázal, čo si myslia Slováci

Respondenti porovnávali aj dve možné podoby spolupráce. Užší blok KDH, Kresťanskej únie a Maďarskej aliancie označilo za prijateľnejší 23,7 percenta opýtaných. Jeho rozšírenie o hnutie Slovensko podporilo 17,1 percenta respondentov. Ani jeden z modelov neuprednostnilo 44,6 percenta opýtaných.

Prieskum priamo neskúmal dôvody, pre ktoré respondenti jednotlivé varianty podporujú alebo odmietajú. Podľa SANEP preto tieto postoje nemožno jednoznačne pripisovať konkrétnemu politickému subjektu.

Exkluzívny prieskum spoločnosti SANEP pre televíziu ta3 sa uskutočnil od 13. do 19. júla 2026. Dáta agentúra zbierala metódou CAWI na reprezentatívnej vzorke 2 150 respondentov vo veku 18 a viac rokov.

Pozrite si výsledky júnového prieskumu agentúry SANEP pre ta3.