Analytik Bednár: Rusko môže čoskoro strieľať naslepo. Vojenský vzostup Číny ohrozuje aj slovenskú bezpečnosť (rozhovor)
Ukrajinské útoky na ruské vesmírne a komunikačné uzly ukazujú, že boj sa čoraz výraznejšie presúva aj do technologickej roviny. Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár v relácii Defence News vysvetľuje význam týchto zásahov a približuje aj širší vojenský vzostup Číny, ktorý môže ovplyvniť globálnu bezpečnosť na celé desaťročia.
Čínska armáda prešla od masovej pozemnej armády k systému, ktorý prepája pozemné, námorné, vzdušné, vesmírne aj kybernetické kapacity. Čo odštartovalo jej rozsiahlu modernizáciu?
To je veľmi dobrá otázka. Hlavnou odpoveďou je bývalý čínsky vodca Teng Siao-pching, ktorý v podstate definoval modernú ideológiu Číny.
Túto modernú ideológiu možno charakterizovať jeho výrokom. Relatívne prísne kritizoval klasické komunistické režimy, či už predchádzajúci čínsky maoizmus, alebo klasický komunizmus Sovietskeho zväzu. Pochopil, že tieto politické systémy majú v sebe zabudované prirodzené zlyhanie, pretože sú jednoducho nefunkčné.
Prišiel preto s tézou kombinovania politického systému s klasickým kapitalizmom. Pamätný výrok, ktorý tento systém charakterizuje, hovorí, že nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši.
To sa stalo motorom ekonomického rastu, ktorého sme v prípade Číny svedkami už približne 50 rokov. Samozrejme, prenieslo sa to aj do ozbrojených síl.
Teng Siao-pching si uvedomoval, že pre štát nie je rozhodujúce, aby riadil ekonomickú stránku všetkých vecí. Tú môže z veľkej časti nechať na súkromný sektor. Oveľa dôležitejšie sú iné oblasti a obrana je jednou z nich.
V klasickom modeli by mal štát zabezpečiť vonkajšiu a vnútornú obranu, definovanie práva a jeho vynútenie. Všetky ostatné oblasti môžu byť riadené iným spôsobom. Teng Siao-pching chápal, že ak má byť Čína modernou a funkčnou krajinou, musí modernizovať aj svoje ozbrojené sily.
V období, keď sa tento proces začal, vnímala Čína z pochopiteľných dôvodov ako vzor Sovietsky zväz. Vtedy to bola krajina, ktorá súperila so Spojenými štátmi o hegemóniu a v niektorých momentoch studenej vojny mala nad USA dokonca navrch. Čína sa preto rozhodla budovať veľmi podobné ozbrojené sily.
Ako však plynul čas, na konci 80. a na prelome 80. a 90. rokov prišiel rozpad Varšavskej zmluvy a zároveň vojna v Perzskom zálive. Tá ukázala, že sovietsky model, ktorý bol z veľkej časti implementovaný napríklad v Iraku, bol nefunkčný. Nedokázal odolávať spojeným silám, ktoré následne Irak porazili.
Čína vtedy prvýkrát tento model revidovala, a to veľmi zaujímavým spôsobom. Pochopila, že už nie je rozhodujúca hrubá sila, ktorú predstavoval sovietsky model - klasicky veľké množstvo tankových a obrnených síl, jednoducho masa železa. Dôležitá je technologická prevaha.
V tom čase Čína ešte nebola taká technologicky vyspelá ako dnes. Jej model preto pozostával z budovania moderných síl vo vnútri väčších, klasických ozbrojených síl.
Tie väčšie ozbrojené sily mali zabezpečiť prevahu v regionálnych konfliktoch, kde by súperi Číny, ako napríklad India alebo krajiny juhovýchodnej Ázie, neboli schopní konkurovať jej početnej prevahe. Jadro ozbrojených síl, ktoré malo byť konkurencieschopné voči USA, malo zase zabezpečiť odolnosť Číny voči Spojeným štátom a ich spojencom.
Ako sa doba vyvíjala, Čína získavala stále väčšiu ekonomickú silu, technologické možnosti a začala dobiehať náskok Spojených štátov.
Na začiatku tisícročia napríklad nakupovala veľké množstvo moderných technológií z Ruskej federácie, ale aj z Ukrajiny. Tie potom preberala a začala ich licenčne alebo mnohokrát bez licencie vyrábať na vlastnom území. To sa stalo ďalším prvkom transformácie.
Čína následne dokázala produkovať moderné zbrane pre celé svoje ozbrojené sily a v kvalite sa vyrovnala Ruskej federácii, za ktorou dovtedy zaostávala.
Približne na prelome prvého a druhého desaťročia tohto storočia sme boli svedkami toho, že Čína stratégiu nakupovania zmenila a začala realizovať vlastný vývoj. Ruskú federáciu totiž už prekonala. To, čo by od nej mohla nakúpiť, už pre ňu nepredstavovalo prínos.
Preto začala napríklad samostatne vyvíjať lietadlá piatej generácie, hoci všetky predchádzajúce lietadlá nakupovala v Ruskej federácii alebo išlo o licenčné produkty.
Od tohto obdobia Čína prekonala Rusko a jej ďalším cieľom bolo vyrovnať sa Spojeným štátom. Zároveň si uvedomovala, že je v porovnaní s USA stále slabšia.
Ak chce viesť konfrontáciu so Spojenými štátmi, musí tomu prispôsobiť svoje ozbrojené sily. Často hovoríme, že ovládnutie Taiwanu je kľúčovým prvkom čínskej stratégie. V skutočnosti je to len prvý krok, na ktorý majú nadväzovať ďalšie.
Nevyhnutnou podmienkou na uskutočnenie týchto krokov bolo transformovať čínske ozbrojené sily na sily schopné viesť vysoko sofistikovaný moderný hybridný konflikt.
To znamená nespoliehať sa len na vojenskú silu a vojenské riešenie, ale oslabiť nepriateľa ešte predtým. Nie je vôbec prekvapením, že s tým prišla Čína, a nie Ruská federácia.
Ak si vezmeme dielo čínskeho filozofa a generála Sun-c’a, ktoré je staré viac ako 2 500 rokov, už on definoval, že najväčším umením je poraziť nepriateľa ešte pred vojnou, bez toho, aby sme sa do nej vôbec zapojili.
Technologický vývoj následne viedol napríklad k tomu, že Čína zaviedla lietadlo piatej generácie do výzbroje s niekoľkoročným predstihom pred Ruskou federáciou. Ak si dobre pamätám, bolo to približne sedem rokov. V súčasnosti má zároveň viac ako desaťnásobne väčší počet lietadiel piatej generácie ako Rusko.
Dnes sme už svedkami toho, že Čína v mnohých oblastiach prekonáva hlavného dominantného hráča a obhajcu súčasnej hegemónie, teda Spojené štáty. Napríklad v oblasti lietadiel šiestej generácie alebo mikrovlnných zbraní Čína de facto prekonala USA a je svetovou jednotkou.
To všetko má významný vplyv aj na Slovenskú republiku, našu bezpečnosť a každodenný život. Ak sa niekomu zdá, že téma Číny je nám vzdialená, je to veľký omyl.
Hlavným cieľom totiž nie je ovládnutie Taiwanu, ale konfrontácia so Spojenými štátmi a boj o globálnu hegemóniu, teda porazenie Spojených štátov amerických.
Posledným takýmto bojom o hegemóniu bol spor Sovietskeho zväzu so Spojenými štátmi počas studenej vojny. Bol to prvý zápas v čase zbraní hromadného ničenia, ktorý nemohol byť vyriešený priamou konfrontáciou mocností, pretože tá by viedla k jadrovej vojne a potenciálne k vyhladeniu ľudstva.
Spor, ktorého centrum bolo v Európe na železnej opone, sa preto ventiloval vojnami v sekundárnych oblastiach, napríklad vojnou v Kórei, vo Vietname, v Afganistane, konfliktmi v Afrike, ale aj v Južnej Amerike.
Očakávate, že napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi sa bude podobne ventilovať v regionálnych zástupných konfliktoch?
Ono sa už ventiluje. Hlavnou líniou kontaktu je v podstate prvá línia ostrovov v západnom Tichomorí, teda línia Japonsko - Južná Kórea - Taiwan - Juhočínske more.
My sme teraz sekundárnou zónou. Preto bola vojna v Gruzínsku a preto je vojna na Ukrajine. Jednoducho si musíme zvyknúť na to, že v najbližších desaťročiach to bude naša realita. Práve toto nám reálne hrozí najviac.
Pozrite si kompletnú epizódu relácie Defence News s bezpečnostným analytikom Vladimírom Bednárom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"