Na Mars tak skoro zrejme nepoletíme. Vedci narazili na problém, ktorý nevyrieši ani najmodernejšia technika
Vesmír mení človeka viac, než si vedci predstavovali. Astronauti sa po návrate z obežnej dráhy musia vyrovnávať so zmenami svalov, kostí aj rovnováhy, no najväčšia záhada sa odohráva v ich hlave. Výskumy ukazujú, že mikrogravitácia mení štruktúru aj fungovanie mozgu. A práve to môže byť jedna z najväčších prekážok pri budúcich cestách na Mars.
Pobyt v stave beztiaže nemá drastický vplyv len na svaly a kosti, ale mení aj samotnú štruktúru ľudského mozgu, upozornila BBC.
Najnovšia analýza ukázala, že mozog sa dokáže novému prostrediu prekvapivo rýchlo prispôsobiť, no pri spätnom prechode do gravitácie to pre astronautov predstavuje veľké riziko.
Stratená rovnováha
Vedci z londýnskej univerzity Birkbeck analyzovali údaje z 15 štúdií, do ktorých bolo zapojených takmer 400 ľudí. Zistili, že pobyt v prostredí bez gravitácie vyvoláva v mozgu proces nazývaný neuroplasticita – mozog sa fyzicky aj funkčne prispôsobuje novým podmienkam.
Menia sa najmä oblasti zodpovedné za pohyb, rovnováhu a vnímanie vlastného tela. Kým vo vesmíre si mozog vytvára nové spôsoby fungovania, návrat k podmienkam zemskej gravitácie si vyžaduje čas na postupnú adaptáciu.
Ľudský mozog sa vyvíjal tak, aby pri každom pohybe automaticky počítal so zemskou príťažlivosťou. Vo vesmíre sa však adaptuje na jej absenciu. Keď sa následne vráti do prostredia s gravitáciou, potrebuje množstvo času na opätovné prenastavenie.
Práve toto môže byť kritické pri budúcich misiách, napríklad na Mars. Po dlhých mesiacoch letu spôsobí náhly prechod z marťanskej gravitácie extrémnu dezorientáciu.
Zmeny nastávajú okamžite
Zmeny v ľudskom tele však nenastávajú až po mesiacoch strávených vo vesmíre. Organizmus astronauta začne reagovať na nové podmienky prakticky okamžite po opustení Zeme.
Experimenty so zvieratami v 50. rokoch minulého storočia ukázali, že organizmus dokáže prežiť aj mimo Zeme. Neskôr to potvrdili aj samotní astronauti, ktorí ukázali, že človek sa dokáže na podmienky mikrogravitácie nielen adaptovať, ale v nich určitý čas aj fungovať.
„Ide o adaptáciu, ktorá sa v mnohých ohľadoch javí ako premena,“ povedal pre BBC astronaut Európskej vesmírnej agentúry Luca Parmitano.
Podľa neho kozmonauti počas dlhodobých misií doslova cítia, ako sa ich telo mení. „Po niekoľkých týždňoch je vaše telo iné, než bolo na Zemi – vidíte a cítite, ako sa vaše telo mení, nohy vám schudnú a tvár sa vám zaokrúhli,“ opísal svoju skúsenosť z pobytu na Medzinárodnej vesmírnej stanici.
Jednou z najvýraznejších zmien je presun tekutín v tele. Zemská gravitácia prirodzene udržiava väčšiu časť krvi a telesných tekutín v dolnej polovici tela. Vo vesmíre tento mechanizmus nefunguje a tekutiny sa presúvajú smerom k hlave a hornej časti tela. Výsledkom sú typicky opuchnuté tváre astronautov.
Bez gravitácie svaly a kosti prestávajú byť vystavené rovnakej záťaži ako na Zemi. Svalová hmota začne klesať a kosti postupne strácajú vápnik už po niekoľkých dňoch pobytu vo vesmíre.
Najväčšia záhada je v hlave
Astronauti preto musia na obežnej dráhe Zeme denne stráviť približne dve hodiny cvičením. Ani prísny tréning však nedokáže úplne zastaviť následky dlhodobého pobytu v mikrogravitácii. Po návrate z niekoľkomesačných misií potrebujú často pomoc pri prvých krokoch a zotavenie celého organizmu môže trvať mesiace až roky.
Práve tieto zistenia ukázali vedcom, že vesmír nemení iba telo ako celok. Najväčšou otázkou zostáva orgán, ktorý riadi všetky ostatné procesy - ľudský mozog.
Kým zmeny svalov, kostí či krvného obehu sú známe už desaťročia, oveľa menej sa vie o tom, ako dlhodobý pobyt mimo Zeme ovplyvňuje fungovanie mozgu.
„Mozog je pravdepodobne najdôležitejší z našich orgánov. Ak vo vesmíre nebude správne fungovať, celé to bude zbytočné,“ upozornil letecký lekár Európskej vesmírnej agentúry Alessandro Alcibiade na riziká dlhodobých vesmírnych misií.
Pozrite si reportáž o historickom lete posádky Artemis k Mesiacu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"