Nie front, ale rozpad bežného života môže zlomiť Putina. Expert vysvetľuje, prečo sa jeho koniec možno už začal
Ruská ekonomika po štyroch rokoch vojny čelí čoraz väčšiemu tlaku. Útoky na energetickú infraštruktúru, nedostatok pracovnej sily, vysoké úroky či rastúce výdavky štátu podľa britského novinára a bezpečnostného analytika Edwarda Lucasa postupne rozkladajú stabilitu, o ktorú sa opiera moc Vladimira Putina. Lucas tieto problémy opisuje ako začiatok procesu, ktorý môže napokon viesť k Putinovmu politickému koncu.
Lucas v komentári pre britský denník The Times upozornil najmä na problémy so zásobovaním palivom. Ukrajinské útoky podľa neho nezasiahli iba sklady a ropovody, ale aj technologicky náročné zariadenia v rafinériách.
„Najväčším problémom sú dodávky paliva. Ukrajina útočí nielen na sklady a ropovody, ale aj na katalytické krakovacie jednotky, ktoré sú srdcom moderných rafinérií,“ napísal.
Ich náhrada môže podľa neho trvať približne rok a pol, pričom Rusko má pre sankcie obmedzené možnosti, odkiaľ potrebné súčiastky získať. „Je ťažké ich zohnať, Čína je dnes jedinou možnosťou,“ tvrdí Lucas.
Výroba benzínu sa znížila približne o štvrtinu a jeho cena vzrástla najmenej o desať percent. Moskva preto zvažuje dovoz paliva z Kazachstanu, Bieloruska a ďalších krajín.
Lucas zároveň upozornil, že ruské úrady prestali zverejňovať pravidelný prehľad cien paliva. „V ďalšej ozvene sovietskych čias premiér Michail Mišustin nariadil štátnemu štatistickému úradu, aby pozastavil týždenný bulletin o cenách paliva,“ uviedol.
O rozsahu problémov už otvorene hovoril aj ruský prezident. Na sociálnych sieťach sa zároveň objavujú zábery ľudí čakajúcich dlhé hodiny pred čerpacími stanicami. Výpadky paliva sa podľa Lucasa začínajú prejavovať aj v ďalších oblastiach hospodárstva vrátane rozvozu potravín.
„Rozpad zásobovania palivom ovplyvňuje zvyšok ekonomiky vrátane dodávok potravín,“ napísal. Ruské úrady podľa neho reagujú hrozbami zásahu proti čiernemu trhu. „Veľa šťastia,“ dodal ironicky.
Stabilita bola základom Putinovej moci
Britský analytik pripomína, že obyvatelia Ruska si po chaotických deväťdesiatych rokoch zvykli na pravidelné vyplácanie miezd a dôchodkov, fungujúce banky a relatívne predvídateľný každodenný život.
„Rusi si túto normálnosť veľmi cenia a práve ona podopiera moc Vladimira Putina,“ tvrdí Lucas. Krajina podľa neho nikdy predtým nezažívala takú mieru každodennej istoty a pohodlia, akú ľudia v západných štátoch často považujú za samozrejmosť.
Tento nepísaný spoločenský sľub však podľa autora prestáva platiť. „Normálnosť sa skončila,“ napísal.
Vojna podľa neho zároveň prestáva byť vzdialenou udalosťou, ktorú môžu bežní ľudia ignorovať. „Ľudia v celej krajine už nemôžu žiť svoje súkromné životy v bezstarostnom ignorovaní vojny,“ uviedol Lucas.
Najsilnejšie sa nedostatok paliva prejavuje na okupovanom Kryme. Polostrov, ktorý Kremeľ od jeho anexie v roku 2014 prezentuje ako veľký geopolitický úspech, sa podľa autora mení na zraniteľné územie.
„Putinova veľká geopolitická trofej sa mení na rukojemníka, keďže Ukrajina útočí na jej infraštruktúru podľa ľubovôle a robí tamojší život čoraz neznesiteľnejším,“ napísal.
Rusko tam musí presúvať protivzdušnú obranu, čím môže oslabovať ochranu iných strategických cieľov. Známky rastúceho napätia sa majú objavovať aj v ďalších častiach krajiny vrátane Kaliningradskej exklávy.
Podľa prieskumu citovaného Lucasom si tri pätiny Rusov myslia, že hospodárska situácia v ich regióne sa zhoršuje. Takáto miera pesimizmu sa podľa neho v krajine neobjavila dve desaťročia.
Vojenské výdavky ekonomiku najskôr podporili
Rusko po invázii na Ukrajinu vo februári 2022 odolalo prvým predpovediam o rýchlom hospodárskom kolapse. Lucas priznáva, že medzi tých, ktorí očakávali výraznejšie problémy, patril aj on.
„Po začiatku rozsiahlej invázie v roku 2022 Rusko zmiatlo západných prorokov skazy vrátane mňa,“ uviedol.
Kremeľ tlmil infláciu vysokými úrokovými sadzbami a ekonomiku podporoval rozsiahlymi vojenskými objednávkami či štátom riadenými úvermi. Tento model však podľa Lucasa naráža na svoje hranice.
„Po štyroch rokoch žonglovania teraz úrady púšťajú z rúk jednu loptičku za druhou,“ tvrdí.
Náklady na odškodnenia a sociálne dávky pre vojakov, zranených a rodiny padlých rastú, rozpočtový deficit prekračuje pôvodné očakávania a rezervný fond, ktorý mal Rusku pomáhať v krízových obdobiach, sa zmenšil o viac ako dve tretiny.
Problémy sa hromadia aj v súkromnom sektore. Podniky sú čoraz viac zadlžené a pribúdajú nesplácané úvery, čo zvyšuje tlak na bankový systém.
„Podnikový sektor sa topí v dlhoch, zatiaľ čo zlé úvery robia finančný systém čoraz krehkejším,“ napísal Lucas.
Rusko síce vyváža veľké množstvo ropy a plynu, jeho príjmy z energetických surovín však podľa komentára výrazne klesli. Poškodené rafinérie zároveň Moskve zabránili naplno využiť rast cien ropy, ktorý vyvolalo napätie v Perzskom zálive.
Závislosť od Číny sa prehlbuje
Čoraz väčšiu úlohu v ruskej ekonomike zohráva Čína. Lucas však upozorňuje, že vzťah medzi oboma krajinami je pre Moskvu stále menej výhodný.
Rusko podľa neho predáva Pekingu suroviny za nižšie ceny, zatiaľ čo za čínsky tovar a sprostredkovaný dovoz západných výrobkov platí viac.
„Štrukturálne smerovanie tohto vzťahu vedie iba jedným smerom,“ cituje Lucas správu Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku. Tú prestížny inštitút nazval „Endgame“, čo znamená niečo ako „finálna rovinka“ a opisuje v nej súčasný stav Ruska ako „štrukturálne vyčerpanie“. Neznamená to však, že by Kremeľ už nemal možnosti, ako vokjnu ďalej financovať.
„Toto nie je koniec hry,“ upozorňuje Lucas. Putinova vláda môže podľa neho zvýšiť dane, viac sa zadlžiť alebo použiť ďalšie úspory obyvateľstva. Každý takýto krok však prináša nové politické a hospodárske náklady. „Každý krok zvyšuje krehkosť systému,“ tvrdí autor.
Lucas preto odmieta predstavu, že ekonomické ťažkosti automaticky povedú k rýchlemu koncu režimu alebo vojny. Podľa neho však dávajú západným štátom väčší priestor na tlak.
Experti z Kielského inštitútu navrhujú napríklad zavedenie osobitnej prirážky na zostávajúci obchod Európy s Ruskom, predovšetkým pri chemikáliách a hnojivách. Výnosy by mohli smerovať na podporu Ukrajiny.
Ďalším krokom by mohlo byť sprísnenie postupu voči takzvanej tieňovej flotile, ktorá prepravuje ruskú ropu, a voči firmám pomáhajúcim obchádzať sankcie.
Cieľom by podľa ekonóma Moritza Schularicka malo byť „premeniť rastúcu ekonomickú zraniteľnosť Ruska na trvalú strategickú výhodu“.
Lucas uzatvára, že ruská ekonomika ešte nie je pred bezprostredným zrútením. Stabilita, ktorú Putin celé roky ponúkal výmenou za politickú poslušnosť, sa však podľa neho postupne rozpadá. Práve strata predvídateľného každodenného života môže byť pre Kremeľ nebezpečnejšia než samotné čísla o rozpočtovom deficite či hospodárskom raste.
O palivovej kríze v Rusku sa viac dozviete v reportáži:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"