Pripomínali paprade, klonovali sa ako jahody. Prvé živočíchy sa rozmnožovali tak zle, že brzdili evolúciu

V rozmnožovaní boli také zlé, že rozmanitosť života bola brzdená, a to po milióny rokov. Tempo evolúcie sa zvýšilo až vtedy, keď stres a konkurencia viedli k vzniku pohlavného rozmnožovania, píše server BBC Science Focus.

Rozmnožovali sa podobne ako jahody

Vedci z Cambridgeskej univerzity skúmali fosílie najstarších známych živočíchov, ktoré žili približne pred 574 miliónmi rokov a rozmnožovali sa nepohlavne, teda vytvárali potomstvo iba z génov jedného rodiča.

Štúdia publikovaná v časopise Nature Ecology and Evolution aspoň sčasti vysvetľuje, prečo sa živočíšny život na Zemi celé milióny rokov menil len pomaly.

Čítajte viac

Prirodzená vernosť alebo len prispôsobenie sa? Nie sme takí monogamní, ako si myslíme, pozrite sa na šimpanzy

Medzi tieto rané organizmy patril aj Fractofusus, ktorý vzhľadom pripomínal skôr papraď než živočícha. Nemal ústa, orgány ani končatiny a živiny zrejme prijímal priamo z vody. Rozmnožoval sa klonovaním prostredníctvom výbežkov, podobne ako dnešné jahody.

„Počas ediakaru bol život pomerne príjemný, takže potreba pohlavného rozmnožovania bola dosť obmedzená. Konkurencia bola relatívne malá, takže neexistoval skutočný tlak niečo meniť,“ uviedla hlavná autorka štúdie Emily Mitchellová z katedry zoológie.

Pomohol až stres

Mitchellová s tímom skúmala fosílie z lokality Mistaken Point na Newfoundlande a pomocou počítačového modelu zisťovala, prečo mali rané živočíšne spoločenstvá tak málo druhov. Prvé mnohobunkové organizmy sa objavili na dne oceánov približne pred 600 miliónmi rokov a v ediakarskom období žili vo vodách bohatých na živiny, kde nečelili výraznej konkurencii.

Čítajte viac

Smiali sa mu celé desaťročia, teraz to konečne rozlúskli. Prečo mal najobávanejší dinosaurus také drobné ruky?

To sa zmenilo, keď sa začali presúvať z hlbokého oceánu do plytších vôd. Tam už na ne pôsobili príliv, búrky, teplotné výkyvy aj zmeny v dostupnosti živín. „Stres v podstate vedie k pohlavnému rozmnožovaniu, a keď k nemu dôjde, vidíme výrazný nárast vzdialeností, na ktoré sa živočíchy šíria, keďže sa v dôsledku rastúcej konkurencie pokúšajú kolonizovať nové oblasti,“ uviedla Mitchellová.

Práve prispôsobovanie sa novým podmienkam a spôsobom rozmnožovania podľa vedcov podporilo rast druhovej rozmanitosti. Evolúcia sa ešte viac zrýchlila v kambrickom období, keď sa živočíchy stali pohyblivými.