Česká vláda rozhodla. S účasťou Pavla na samite NATO nepočíta, misiu povedie Babiš
Prezidenta Petra Pavla česká vláda na júlový samit Severoatlantickej aliancie nedelegovala. Misiu povedie premiér Andrej Babiš (ANO), zúčastnia sa aj minister obrany Jaromír Zůna (za SPD) a šéf rezortu zahraničných vecí Petr Macinka (Motoristi). Dôvody sú praktické, uviedol Babiš (ANO) po rokovaní kabinetu. Vláda tak rozhodla na jeho návrh.
Vyjadrenie prezidenta Pavla k rozhodnutiu vlády zverejní Kancelária prezidenta republiky v utorok dopoludnia.
Mandát bol podľa Babiša upravený po rokovaní ministrov obrany, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň v Bruseli. Zopakoval, že chce na samite obhajovať postoj ČR k napĺňaniu aliančných záväzkov. Tie Česko vlani nenaplnilo a dve percentá hrubého domáceho produktu do obrany nepošle ani tento rok.
"Budeme tam obhajovať pozíciu Českej republiky," uviedol Babiš s tým, že popri napĺňaní percent je dôležité budovať armádu a mať dostatočný počet vojakov. "Určite sme pripravení vysvetľovať našu pozíciu a je to naša zodpovednosť, vláda je zodpovedná za zahraničnú politiku a rozpočet," povedal.
Podá Pavel kompetenčnú žalobu?
"Že by išlo z našej strany o truc alebo že by sme mu niečo zakazovali, nie je to pravda," uviedol Babiš k sporu s prezidentom. Ten avizoval, že v prípade odmietnutia svojej žiadosti zúčastniť sa vrcholného fóra podá kompetenčnú žalobu. Babiš zopakoval, že nedávno vláda schválila prezidentovo vedenie delegácie na valnom zhromaždení OSN. Spomenul tiež, že prezident podľa dostupných informácií počas svojho mandátov podnikol 61 zahraničných ciest.
Kompetenčnú žalobu vidí Babiš ako zbytočnú. "Myslím si, že (náš) vzťah bude dobrý a nemyslím, že to máme riešiť žalobou, mne to zmysel nedáva," uviedol český premiér na adresu prezidenta, samit podľa neho bude špecifický a pre ČR nebude príjemný. Argumenty sú podľa neho jasné. Prezident sa podľa neho vžil za bývalej vlády do úlohy lídra v zahraničnej politike. Súčasný kabinet má ale dostatočné kompetencie a chce zahraničnú politiku aktívne viesť, vysvetlil, prečo vláda v delegácii prezidenta nechce.
"Verím, že prezident pochopí, že nám ide o vec a chceme obhajovať svoju prácu," doplnil minister zahraničia, ktorého Motoristi prezidentovi vyčítajú, že odmietol vymenovať poslanca Filipa Turka za ministra životného prostredia. Povedal tiež, že by na seba nemali podávať žaloby.
V súvislosti s návrhom prezidenta, že by sa mohol zúčastniť iba jednej časti fóra, Babiš uviedol, že je pravidlom účasť iba jedného lídra na neformálnej večeri aj následnom oficiálnom rokovaní. "Myslím si, že neformálne večere slúžia na to, aby sme s lídrami mohli riešiť ďalšie veci v rámci EÚ," poznamenal.
Ak podá žalobu, ÚS sa ňou bude zaoberať prednsotne
Ak Pavel podá kvôli sporu o účasť na samite NATO kompetenčnú žalobu, bude sa ňou Ústavný súd (ÚS) zaoberať prednostne. Kauzu prerokuje mimo obvyklého poradia, povedala pre agentúru hovorkyňa súdu Kamila Abbasi. Dĺžku konania však zatiaľ odhadovať nemožno. Vyjadrenie prezidenta zverejní jeho kancelária v utorok o 10.00 h.
Či by súd rozhodol ešte pred samitom, ktorý sa koná 7. a 8. júla, nie je isté. Priemerná dĺžka konania v takzvaných plenárnych veciach ukončených v rokoch 2007 až 2025 predstavovala necelých desať mesiacov.
V sporoch o rozsah kompetencií rozhoduje ÚS vždy v pléne, ktoré tvorí všetkých 15 sudcov a sudkýň. „Ak bude návrh k ÚS podaný, plénum dá kauze patričnú prioritu a prerokuje návrh prednostne. Konkrétnou lehotou ÚS zo zákona viazaný nie je, platí ale už uvedené, že by ÚS kauzu prerokoval mimo obvyklého poradia,“ povedala Abbasi.
Doplnila, že kompetenčná žaloba zatiaľ nebola podaná, pričom bez znalosti obsahu návrhu nemožno odhadnúť rozsah preskúmavania, a teda ani dĺžku konania.
Opozícia reaguje
Českí opoziční politici si myslia, že by prezident Pavel mal na júlovom samite NATO reprezentovať Česko. Postoj vlády, ktorá s jeho účasťou nepočíta, označili za špinavú kampaň či pomstychtivú politiku premiéra Babiša.
Vláda podľa predsedu ODS Martina Kupku rozhodnutím o zložení delegácie na júlový samit NATO porušila demokratické zvyklosti. „Prezident ako vrchný veliteľ ozbrojených síl na summit NATO prirodzene patrí,“ povedal novinárom. Babišov kabinet dal podľa neho prednosť záujmom Motoristov pomstiť sa prezidentovi pred záujmami Česka. „Andrej Babiš robí v tomto smere užitočného idiota Motoristom, ktorí využívajú spor k svojim trpasličím pletichám,“ myslí si Kupka.
„Nedovoliť prezidentovi zúčastniť sa samitu NATO je nízka, pomstychtivá politika Babiša, Macinku a Okamuru. Petr Pavel nás mal reprezentovať v Ankare!" napísal v príspevku na sieti X bývalý premiér Petr Fiala (ODS).
Bývalý minister zahraničných vecí Ján Lipavský (za ODS) myslí, že takzvaná vládna stopka pre prezidenta je pokračovanie špinavej Babišovej kampane. „V zahraničnej politike máme hľadať zhodu, nie ju zneužívať pre vlastné politické hry, pretože z toho ťažia len naši nepriatelia. Babišovi ale na bezpečnosti našej krajiny nezáleží a dnes sa to opäť potvrdilo,“ napísal v príspevku na sieti X.
Schválili aj plán vývoja financií či AI Gigafactory
Česká vláda v pondelok schválila plán vývoja verejných financií do roku 2030. Ešte v pondelok ho odošle na definitívne potvrdenie Európskej komisii. Novinárom to po rokovaní kabinetu povedala ministerka financií Alena Schillerová (ANO). Plán predpokladá v budúcom roku prehĺbenie deficitu sektora vládnych financií, v ďalších rokoch by sa malo saldo zlepšovať.
Tamojšia vláda taktiež schválila aj projekt zabezpečenia infraštruktúry pre vybudovanie veľkého dátového centra pre umelú inteligenciu, tzv. AI Gigafactory na českom území. Chce tak posilniť bezpečnosť a nezávislosť ČR v AI. Po rokovaní vlády to uviedol minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček (ANO).
Česko k začiatku budúceho roka ukončí členstvo v Bruselskom inštitúte pre geopolitiku (BIG). Na návrh Macinku o tom v pondelok rozhodla vláda. Macinka po rokovaní kabinetu inštitút označil za eurofederačnú neziskovú organizáciu.
Prínosy sú v podstate zanedbateľné a aj s ohľadom na aktuálne zahraničnopolitické priority vlády nemá zmysel, aby ČR v neziskovke bola a platila 70-tisíc eur ročne za členstvo, povedal minister. Vstup do inštitúcie schválil predchádzajúci kabinet Petra Fialu (ODS) v marci 2023. Súčasťou bol aj práve súhlas s každoročným členským príspevkom z rozpočtu ministerstva zahraničných vecí. Ten podľa predkladacej správy k dnešnému rozhodnutiu, ktorú má agentúra k dispozícii, aktuálne predstavuje 70-tisíc eur.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"