Ak česká koruna bráni rozvoju krajiny, je čas na euro, tvrdí Pavel. Babiš: Len ďalšia strata zvrchovanosti v EÚ

Český premiér Andrej Babiš (ANO) v reakcii na vyjadrenie hlavy štátu po rokovaní vlády uviedol, že pre neho euro predstavuje len ďalšiu stratu zvrchovanosti v EÚ.

Vládny postoj k euru

Vláda ANO, SPD a Motoristov nechce euro v Česku zavádzať. Babiš na začiatku mája uviedol, že vláda už nebude každoročne spracovávať správu o pripravenosti na prijatie spoločnej európskej meny.

„Pre mňa je euro ďalšia strata zvrchovanosti v rámci EÚ,“ uviedol Babiš. V eurozóne podľa neho rozhodujú hlavné štáty, ostatné sú tam do počtu. Česko podľa neho potrebuje korunu, aj keď je Babiš opakovane kritický k Českej národnej banke (ČNB) a terajšej základnej úrokovej sadzbe.

„Samotný fakt, že naša ekonomika je výrazne previazaná s eurozónou, by nás mal viesť k tomu, aby sme si povedali, že je jednoznačne lepšie byť v takom prípade pri stole, kde sa prijímajú rozhodnutia, ako sedieť za dverami a potom sa s týmito rozhodnutiami vyrovnať,“ povedal prezident. Česko tak chýba na rokovaniach eurosamitu, kde sa schádzajú predstavitelia krajín eurozóny.

Čítajte viac

„NATO by malo Rusku ukázať zuby,“ vyhlásil Pavel. Alianciu vyzýva na tvrdšiu reakciu voči provokáciám Moskvy

Krok späť od individuálnych záujmov

Diskusiu o výhodách a nevýhodách eura podľa neho česká spoločnosť viesť nechce, pretože sa neustále pripomína, že veľká časť Čechov vníma euro negatívne. Viacerí politici však tento postoj k spoločnej európskej mene cielene vytvárajú, myslí si Pavel.

„Myslím si, že úspešná Česká republika môže byť naozaj iba v integrovanej a silnej Európe, a na to máme v Európe všetky predpoklady. Nie vždy sme však schopní ich naplniť, pretože stále funguje fragmentácia v mnohých líniách,“ uviedol Pavel. Členské štáty by podľa neho mali odhliadnuť od individuálnych záujmov v prospech úspešnej Európy.

Jedným z cieľov takejto Európy by podľa neho malo byť dokončenie jednotného trhu, o ktorom v pondelok rokoval s eurokomisárom pre hospodárstvo a produktivitu Valdisom Dombrovskisom.

Museli by splniť kritériá

Pre zavedenie eura je nutné plniť päť maastrichtských kritérií. Inflácia musí byť najviac o 1,5 percentuálneho bodu nad priemernou infláciou troch krajín eurozóny s najnižším rastom cien. Dlhodobá úroková miera nesmie byť o viac ako dva percentuálne body nad priemerom troch krajín eurozóny s najnižšou infláciou. Kritérium verejných financií stanovuje maximálnu mieru deficitu verejných financií na tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a maximálnu mieru zadlženia na 60 percent HDP. Posledným kritériom je kurzová stabilita, ktorá si vyžaduje dvojročné členstvo v mechanizme výmenných kurzov ERM II.

Česko sa zaviazalo prijať euro pri svojom vstupe do EÚ v roku 2004, pre zavedenie spoločnej meny ale nie je stanovený žiadny termín. Euro v súčasnosti využíva 21 z 27 členských krajín únie, ako posledné ho zaviedlo tento rok Bulharsko.