Príbehy ruských „superzbraní“: Mali byť triumfom Moskvy, dnes ich symbolizuje potopená loď a stíhačka, čo nikdy nevzlietla
Rusko už dlhé roky predstavuje svoje najnovšie zbrojné projekty ako dôkaz, že dokáže konkurovať technologicky najvyspelejším armádam sveta. Na vojenských výstavách a v štátnych médiách pôsobia prelomovo - ohurujú modernými tvarmi, futuristickými koncepciami a ambicióznymi sľubmi o schopnostiach, ktoré majú predbiehať americké či európske systémy. Realita je však omnoho skromnejšia.
Sankcie, rozpad sovietskej výroby, nedostatok špičkových komponentov aj celkové vyčerpanie ruského priemyslu spôsobujú, že mnohé ruské „superzbrane“ existujú najmä v reklamných videách.
To, čo Moskva roky prezentuje ako technologickú budúcnosť, sa na bojisku často ukáže ako nedokončený experiment, drahá maketa alebo nástroj, ktorý sa Rusko bojí nasadiť, aby okamžite neprišlo o prestíž. Zoznam zostavil ukrajinský portál United24.
Armata: Tank, ktorý mal zmeniť pravidlá, no sám dopláca na realitu ruskej výroby
Tank T-14 Armata mal byť niečím, čo ruské zbrojárstvo nevidelo od čias T-72. Bezposádková veža, v ktorej všetky zbraňové systémy ovládajú vojaci z pancierovej kapsuly, moderné senzorové vybavenie, radarové prvky a aktívna ochrana. To všetko malo posunúť ruské tanky do novej éry. Propaganda ho opisovala ako „najpokročilejší tank sveta“, schopný prežiť zásahy, ktoré by zničili akýkoľvek západný stroj.
Portál zameraný na odborné informovanie o armádnych témach 19FortyFive však upozorňuje, že Armata sa napriek dlhoročným prísľubom nikdy nerozbehla do masovej výroby. Vývoj trpí neustálymi meškaniami, technickými chybami a nedostatkom komponentov.
Rusko totiž po uvalených sankciách nedokáže vyrábať moderné senzory, ktorých väčšina pred rokom 2022 pochádzala zo Západu. Podľa amerického bezpečnostného analytika Andrewa Lathama je problém aj ekonomický. Výroba tohto typu tanku je príliš drahá, zatiaľ čo ruská armáda potrebuje tisíce kusov, nie desiatky.
„Armata je dnes skôr politický symbol než bojový nástroj,“ uviedol Latham v svojom článku pre 19FortyFive.
United24 pripomína, že ruské médiá v roku 2023 tvrdili, že tank už dorazil na front. Ani po dvoch rokoch sa však neobjavil jediný dôkaz o jeho nasadení. Experti sa domnievajú, že Moskva jednoducho nechce riskovať jeho zničenie.
Na sociálnych sieťach sa však objavilo niekoľko videí, ktoré údajne zachytávajú ako Rusi tank testujú v aktívnych vojenských zónach. Pravosť videí sa však nedá nezávisle overiť.
Ak by bol T-14 vyradený lacným dronom či presným delostrelectvom, ruská propaganda by utrpela tvrdú ranu. Napriek deklarovanej „budúcnosti“ tak Rusko na ukrajinskom fronte bojuje najmä so strojmi z 60. a 70. rokov, ktoré dopĺňa provizórnymi úpravami.
Su-75 Checkmate: Ruská verzia F-35, ktorá sa nikdy neodlepila od zeme
Odkedy Rusko v roku 2021 predstavilo maketu stíhačky Su-75 Checkmate, sprevádzajú ju prísľuby o tom, že pôjde o prvé ruské moderné lietadlo vyrábané pre masový export. Podľa ruských vyjadrení mal Checkmate ponúknuť výkon piatej generácie za cenu, ktorá by presvedčila o kúpe krajiny mimo NATO - najmä Indiu, Spojené arabské emiráty či Egypt.
Český vojenský analytik Jiří Vojáček vo svojom texte pre deník.cz však upozorňuje, že Checkmate od začiatku existoval len ako maketa. Stroj z prezentácie nemal ani funkčný motor a nebol schopný letu. Propagačné videá dokonca používali zábery z amerického systému helikoptéry Apache, čo si odborníci okamžite všimli.
Vojáček napísal, že ruská strana pripravila „najdrahšiu marketingovú kampaň v dejinách svojho zbrojárstva“, ktorá mala nalákať zahraničných investorov na projekt, ktorý ešte ani nezačal.
Podľa United24 mal stroj vzlietnuť už v roku 2023, no tento termín sa presunul najskôr na 2025 a následne na neurčito. Ruský pilot Sergej Bogdan síce v roku 2025 vyhlásil, že „s božou pomocou“ by Checkmate mohol v blízkej budúcnosti letieť, ale bez potvrdených komponentov, bez funkčného motora a bez konkrétnych testov ide len o ďalší z množstva neurčitých prísľubov.
Najväčším problémom zostáva opäť nedostatok financií a partnerov. India, ktorú sa Rusko snažilo opakovane vtiahnuť do projektu, dala v roku 2024 prednosť vlastnému programu AMCA. SAE sa od projektu stiahli už skôr.
Podľa Vojáčka sa tak Checkmate môže pridať k dlhému zoznamu ruských zbrojárskych projektov, ktoré skončili ako „halda farebných prospektov“.
BMPT Terminator: Vozidlo, ktoré malo brániť tanky, no stalo sa samo ľahkým terčom
Bojové vozidlo BMPT Terminator malo byť ruskou odpoveďou na mestské boje, v ktorých tanky potrebujú neustálu podporu. Konštruktéri ho vybavili kanónmi, protitankovými raketami aj granátometmi, aby dokázal rýchlo reagovať na hrozby, ktoré tanky nevedia pokryť. Koncept vznikol ešte pri analýze bojov v Afganistane, no do ruskej armády sa vozidlo dostalo až o dve desaťročia neskôr.
Portál 19FortyFive však upozorňuje, že Terminatorov je v skutočnosti veľmi málo. Podľa dostupných údajov Rusko vyrobilo len okolo 19 kusov. To znamená, že aj keby fungovali perfektne, ich strategický význam je minimálny.
Keď boli v roku 2022 nasadené na ukrajinskom Donbase, ukázalo sa, že vozidlá sú zraniteľné voči presnej artilérii aj dronom. United24 zaznamenal, že prvý Terminator bol poškodený už krátko po tom, ako sa objavil na bojisku. Neskôr sa ukázalo, že aj lacné ukrajinské FPV drony dokážu zasiahnuť jeho citlivé miesta.
Ruské ministerstvo obrany v roku 2025 prezentovalo ešte „vylepšenú“ verziu stroja, no videá zo streľby vyvolali medzi odborníkmi skôr pobavenie než rešpekt. Extrémne chvenie oboch kanónov naznačovalo technické problémy, ktoré by v reálnom boji drasticky znižovali presnosť.
Terminátor sa tak z pozície údajne revolučného konceptu prepadol na okraj záujmu. Ruská armáda ho nasadzuje minimálne a s veľkou opatrnosťou, pretože strata každého kusu by bola propagandistickým prepadom.
Projekt 22160: Hliadkové lode, ktoré Rusko nevie ochrániť ani v prístave
Hliadkové korvety Projektu 22160 mali byť modernými viacúčelovými plavidlami, schopnými rýchleho presunu, hliadkovania aj boja. Koncept modulárneho vybavenia mal umožniť, aby lode dokázali meniť výzbroje rýchlo a podľa aktuálnej potreby od protilietadlových rakiet až po sonary na sledovanie ponoriek.
Magazín Forbes však upozornil, že modulárny systém v skutočnosti nikdy nevznikol. Ruské lode tak zostali s minimálnou výzbrojou, ktorú tvorí základný 76-milimetrový kanón a niekoľko guľometov. Problémom je aj slabá stabilita a konštrukcia trupu, ktorá nie je vhodná pre náročné operácie. Podľa Forbesu tak ide o najmenej efektívne moderné plavidlá, aké ruská flotila získala.
Najväčší úder pre projekt prišiel v marci 2024, keď ukrajinské námorné drony potopili loď Sergej Kotov. Forbes pripomenul, že posádka Kotova sa už predtým ubránila jednému dronovému útoku, no ďalší koordinovaný zásah loď definitívne vyradil.
Na palube bola aj vrtuľníková technika Ka-29, ktorá bola zničená spolu s loďou. United24 dodáva, že pre Rusko je tento typ strát extrémne bolestivý. Postaviť nové korvety totiž znamená roky čakania, pretože ruské lodné doky nevládzu plniť ani bežné objednávky.
PAK DA: Ruský bombardér budúcnosti, ktorý je skôr fantáziou
Najambicióznejším projektom v ruskom letectve je PAK DA - „neviditeľný“ bombardér, ktorý má podľa predstáv Kremľa nahradiť Tu-95 aj Tu-160 a konkurovať americkým strojom B-2 a B-21. Oficiálne má ísť o šiestu generáciu bombardérov s moderným tvarovaním, nízkou radarovou stopou a schopnosťou lietať tisíce kilometrov bez tankovania.
Odborníci publikujúci v National Security Journal však hodnotia program PAK DA ako extrémne nerealistický. Autor Andrew Latham napísal, že „PAK DA je skôr lietajúcou fantáziou než skutočným programom“.
Podľa neho Rusko nemá technológie ani výrobné kapacity na vytvorenie stealth bombardéra v požadovanej kvalite. Len materiály, ktoré sú potrebné na výrobu takéhoto stroja, patria medzi tie, ktoré Moskva po sankciách prakticky nemôže získavať.
Ďalším problémom sú samotné ruské výrobné závody. Komplexná výroba bombardéra vyžaduje presné kompozitné materiály, palubnú elektroniku, špičkovú elektroniku a pokročilé motory. Čiže oblasti, v ktorých Rusko dlhodobo zaostáva.
Príkladom zlyhania je aj bojové lietadlo Su-57, ktorý sa vyrába v minimálnych počtoch a ani po rokoch nie je možné hovoriť o jeho plnej operačnej pripravenosti. Odborníci preto upozorňujú, že ak Moskva nezvláda ani vývoj pomerne jednoduchej stíhačky, len ťažko dokáže vyvinúť bombardér s násobne zložitejšími parametrami.
Projekt PAK DA tak naráža na hranice ruskej reality, a tej sa zatiaľ darí skôr udržiavať v prevádzke bombardéry Tu-95 z 50. rokov, než budovať novú generáciu strategických systémov.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"