Prastaré veverice sa živili mamutmi, dôkaz našli vo výkaloch. Ich nory slúžili ako časové kapsuly
Vedci objavili obrovský poklad v podobe starovekej DNA zvierat vrátane dnes už vyhynutých mamutov srstnatých. Našli ho v exkrementoch veveričiek, ktoré sa uchovali v kanadskom permafroste, vyplýva z novej štúdie, píše agentúra AFP.
Toľko prekvapení nečakali
Starodávna DNA, zachovaná v hermeticky uzavretých norách, pochádza z obdobia pred 700 000 až 3000 rokmi a ponúka vzácny pohľad na evolúciu v priebehu tisícročia v oblasti Yukonu, rozsiahlej divočine na severozápade Kanady.
Okrem DNA mamuta srstnatého objavili vedci aj genetický materiál pochádzajúci od vlkov, bizónov, koní, geparda a stoviek rastlín.
Prehľadávanie výkalov veveričiek sa môže zdať „menej atraktívne“ ako vykopanie mamutieho kla, priznal agentúre AFP výskumník v odbore paleogenomiky na kanadskej McMasterovej univerzite Tyler Murchie, hlavný autor štúdie zverejnenej v časopise Nature Communications. Podľa štúdie predstavujú výkaly podceňovaný prostriedok na lepšie poznanie dávnej minulosti našej planéty.
Časovaná bomba vo vesmíre? Vedci objavili drobnú časticu, ktorá môže kedykoľvek vymazať všetko, čo poznáme
Nory sa zmenili na časové kapsuly
Spočiatku vedci zamýšľali iba študovať mikróbiom veveričky, než objavili „skutočne prekvapivú biodiverzitu organizmov“, povedal Murchie. A to vďaka „prirodzenému archivačnému správaniu“ týchto hlodavcov.
Arktické veveričky sú totiž aktívne iba štyri mesiace v roku a zvyšok času trávia v hibernácii. V čase svojho krátkeho obdobia bdenia „musia vyliezť von a zjesť čo najviac, koľko len môžu“, vysvetlil výskumník.
Veveričky preto plnia svoje nory orechy, semenami, listami, kosťami, kožušinou a všetkým, čo nájdu.
Ale s postupom času vzostup permafrostu – vrstvy trvalo zamrznutej pôdy – niektoré nory definitívne uzavrel a vytvoril tak dokonale zachovalú časovú kapsulu.
Vedci dokonca objavili malý exemplár syslíka, ktorý bol dokonale zmrazený. „Proste zaspal na jednu sezónu a už sa nikdy neprebudil... objavil ho až paleontológ, ktorý tadiaľto prechádzal,“ povedal.
Odborníci rekonštruovali 18 mitochondriálnych genómov, vrátane genómov šiestich mamutov srstnatých, ktorí žili v rôznych obdobiach. Ide o genómy odovzdávané výhradne matkou, čo umožňuje sledovať rodové línie.
Pomocou počítačov sú zostavované fragmenty DNA ako kúsky skladačky, vysvetľoval Murchie.
Vedcom nedáva spávať „studený fľak“ v Atlantiku. Zvláštna odchýlka by mohla znamenať katastrofu pre ľudstvo
Mamuta chcú oživiť
Americká biotechnologická spoločnosť Colossal nedávno oznámila svoj zámer oživiť mamuta srstnatého, ktorý vyhynul pred 4000 rokmi.
Odborníci sú však skeptickí a domnievajú sa, že výsledné zviera by sa skôr podobalo ázijskému slonovi geneticky upravenému tak, aby pripomínal mamuta.
Spoločnosť Colossal bude môcť podľa agentúry AFP využiť genetické dáta objavené Murchieho tímom, ktoré budú sprístupnené verejnosti.
„Majú však k dispozícii toľko DNA - celé genómy pochádzajúce z rôznych organizmov - že naše objavy budú určite len kvapkou v mori,“ odhadoval Murchie.
Jeho tím pracuje na ďalšej štúdii, ktorá popisuje, čo DNA nájdená vo výkaloch veveričiek odhaľuje o evolúcii mamuta srstnatého.