Nemusia ju zostreliť, stačí, že netrafí. Ukrajina používa novú taktiku protivzdušnej obrany, ruským raketám „klame“
Ruská raketa nemusí vždy skončiť vo vzduchu po zásahu drahým interceptorom. Ukrajina sa čoraz viac spolieha aj na iný scenár - zbraň nepriateľa nezničiť, ale oklamať ju natoľko, aby stratila orientáciu a dopadla mimo cieľa.
Práve na tom je založený ukrajinský systém elektronického boja Lima, o ktorom informoval magazín Politico. Kyjev ho nasadzuje v čase, keď musí šetriť obmedzené zásoby rakiet protivzdušnej obrany a Rusko pokračuje v útokoch na mestá, elektrárne aj ďalšiu infraštruktúru.
Lima nefunguje ako Patriot či iné klasické systémy protivzdušnej obrany. Na prichádzajúcu raketu nevypáli inú raketu. Namiesto toho zasahuje do jej navigácie, teda ruší a falšuje satelitné signály, podľa ktorých sa ruské drony a strely orientujú vo vzduchu.
Výsledok môže byť jednoduchý, no pre obranu zásadný. Zbraň, ktorá mala zasiahnuť mesto alebo energetické zariadenie, stratí presnosť a skončí inde.
Oklamať navigáciu
Systém vyvinula ukrajinská obranná firma Cascade Systems. Vytvára silné rušivé pole, ktoré narúša satelitnú navigáciu. Ak ruská raketa príde o tento signál, môže síce ďalej letieť pomocou vlastného inerciálneho systému, no jej presnosť sa zhoršuje. Pri dlhšom lete sa chyba môže zväčšovať o kilometre.
So zaviazanými očami a vypnutými mobilmi. BBC nahliadla do prísne stráženej továrne na ukrajinské rakety Flamingo
Vývojár systému vystupujúci pod volacím znakom Alchemist pre Politico vysvetlil, že Lima nerobí iba klasické rušenie. Ukrajinci sa snažia ruským zbraniam podsúvať falošné súradnice.
„Keď je Lima zapnutá, odchýlka rakety je ešte väčšia. Okrem jednoduchého potlačenia navigácie používame spoofing a nahrádzanie súradníc o niekoľko kilometrov. Dokážeme dosiahnuť, aby ich rakety padli do polí namiesto toho, aby zasiahli svoje ciele,“ povedal Alchemist.
Magazín pripomína aj kuriózny detail. Pri niektorých útokoch sa vývojári pokúšali zbrane zmiasť tak, aby si ich navigácia „myslela“, že sa nachádzajú v Peru. Aj preto systém nesie názov podľa hlavného mesta tejto juhoamerickej krajiny.
Lacnejšia vrstva obrany
Ukrajina sa k podobným riešeniam obracia aj pre cenu. Jedna jednotka Lima podľa Cascade Systems stojí v závislosti od verzie do troch miliónov hrivien, čo je približne 58-tisíc eur. Na ochranu veľkého mesta by podľa odhadov firmy bolo potrebných 30 až 100 jednotiek.
Celkové náklady by sa tak pohybovali približne okolo piatich miliónov eur. Politico upozorňuje, že ide približne o cenu jednej rakety Patriot PAC-3.
Práve tento pomer je pre Ukrajinu dôležitý. Zatiaľ čo moderné protilietadlové rakety sú drahé a ich zásoby závisia aj od západných dodávok, systémy elektronického boja môže Kyjev vyrábať doma a nasadzovať vo väčšom počte.
Slovenská húfnica Zuzana 2: Prečo patrí medzi svetovú špičku a čo nás naučila vojna na Ukrajine?
Firma Cascade Systems dodala Ukrajine už viac ako 400 systémov Lima. Armáda ich začala používať v júli 2024, neskôr sa ich nasadenie rozšírilo aj na ochranu civilnej infraštruktúry.
Spoločnosť tvrdí, že za posledných 18 mesiacov Limy rušili viac ako 20 500 dronov Šáhid a odklonili desiatky balistických a riadených striel.
Nie štít, ale klamstvo
Lima však nie je nepriestrelný dáždnik nad mestom. Ak systém ruský dron alebo raketu zmätie, zbraň stále niekam dopadne. Rozdiel je v tom, že by nemala trafiť miesto, na ktoré bola navedená.
Na tento limit upozornil aj Maksym Skoreckyj, šéf oddelenia elektronického boja pozemných síl Ukrajiny. Klasická protivzdušná obrana zbraň vo vzduchu zničí. Elektronický boj ju pripraví o presnosť, no nezaručí, že nespôsobí žiadne škody.
Napriek tomu podľa neho môže byť Lima pri niektorých útokoch rozhodujúca.
Zlyhala ruská pýcha? Moskva zrejme zaútočila na Ukrajinu dvoma Orešnikmi, jeden zhodila na vlastné pozície
Ukrajinci systém využívajú aj proti kĺzavým bombám, ktoré Rusko používa najmä pri fronte. Tam je situácia zložitejšia, pretože rušivé zóny sa ťažšie vytvárajú v priestore, ktorý nie je plne pod ukrajinskou kontrolou. Aj menšia odchýlka však môže mať veľký význam.
„Aj keby sa kĺzavá bomba odchýlila od cieľa približne o 20 metrov, už to znamená, že cieľ bude naďalej existovať,“ povedal Skoreckyj.
Technologický súboj bez konca
Príbeh Limy zároveň ukazuje, že vojna na Ukrajine už dávno nie je len súbojom delostrelectva, tankov a rakiet. Je to aj nepretržitý zápas inžinierov, softvéru, antén a signálov. Prvé verzie systému sa objavili už v roku 2022. Vývojári ich pôvodne pripravovali najmä proti ruským riadeným strelám. Presadiť technológiu však nebolo jednoduché. Cascade Systems musela do vývoja vložiť viac ako dva milióny dolárov z vlastných zdrojov a až neskôr sa jej podarilo získať väčšiu dôveru štátu a armády.
Rusko sa však prispôsobuje tiež. Začiatkom roka 2025 začalo používať vylepšené antény Kometa, ktoré boli odolnejšie voči rušeniu. Staršie ukrajinské systémy vrátane predchádzajúcich verzií Limy tým stratili časť účinnosti.
Alchemist pre magazín opísal toto obdobie ako bod zlomu. Ukrajinskí inžinieri podľa neho museli znovu hľadať spôsob, ako ruské úpravy prekonať.
Kto ovládne toto územie, ovládne aj celé Baltské more. NATO mení nenápadný ostrov na pevnosť proti Rusku
„Vtedy sa začal skutočný život,“ povedal. „Žili sme v našom laboratóriu a snažili sme sa prelomiť nové ruské antény.“
Po troch mesiacoch vznikla nová verzia Lima Quant. Tá má kombinovať klasické falšovanie signálu s novými vysokofrekvenčnými metódami, ktoré majú zmiasť aj modernejšie ruské antény.
Alchemist tvrdí, že systém sa musí meniť neustále. Ukrajinci analyzujú zásahy, sledujú úpravy ruských zbraní a odporúčajú armáde, kde má byť technológia rozmiestnená.
„Neustále meníme Limu podľa charakteristík ruských zbraní, analyzujeme zásahy a poskytujeme generálnemu štábu odporúčania, kam ju umiestniť a ako ju používať. Vojna sa vyvíja stále,“ povedal.