So zaviazanými očami a vypnutými mobilmi. BBC nahliadla do prísne stráženej továrne na ukrajinské rakety Flamingo
Britskej redakcii BBC sa podarilo dostať do prísne stráženej továrne, kde Ukrajina vyrába riadené strely Flamingo. Aj napriek opakovaným ruským útokom krajina rozširuje domáci zbrojársky priemysel a čoraz viac sa spolieha na vlastné kapacity.
Výroba v utajení
So zaviazanými očami a po vypnutí mobilných telefónov sa novinári BBC dostali na neznáme miesto. Utajenie je absolútne – výroba ukrajinskej riadenej strely Flamingo patrí medzi najprísnejšie chránené projekty. Dôvod je jednoduchý: prežitie. Spoločnosť Fire Point, ktorá zbraň vyrába, už prišla o dve továrne zasiahnuté ruskými útokmi.
Ani v jednej z výrobných hál nie je dovolené snímať architektonické detaily, ako sú stĺpy, okná či stropy. Zákaz platí aj pre tváre pracovníkov na montážnej linke, kde sa rakety Flamingo nachádzajú v rôznych fázach výroby. Rozptýlenie výroby a prísna anonymita sú podľa Ukrajiny nevyhnutnou ochranou pred ruskými údermi.
Napriek ostreľovaniu Ukrajina svoj zbrojársky priemysel rozširuje. Prezident Volodymyr Zelensky uvádza, že krajina dnes vyrába viac než polovicu zbraní, ktoré používa na fronte. Takmer celý arzenál zbraní s dlhým doletom je domácej výroby.
Na začiatku vojny sa Kyjev spoliehal najmä na sovietske zásoby. Západná pomoc síce pomohla modernizovať armádu, no Ukrajina sa postupne dostala na svetovú špičku vo vývoji bezpilotných systémov, vrátane dronov a robotov. Teraz k nim pribúdajú aj domáce krídlaté strely.
Stratégia hlbokých úderov
Staršie prototypy rakety Flamingo boli natreté na ružovo, dnes sú strely čierne. Konečný produkt pripomína nemeckú raketu V1 z druhej svetovej vojny. Tvorí ho dlhá rúrková konštrukcia s veľkým prúdovým motorom umiestneným navrchu, dlhá približne ako londýnsky autobus. Flamingo už bolo nasadené v boji, hoci spoločnosť konkrétne ciele nepotvrdila.
Ide o zbraň určenú na hlboké údery, ktorú západné krajiny Ukrajine odmietli dodať. Podľa dostupných údajov má krídlatá strela dolet až 3 000 kilometrov, čo je porovnateľné s americkou raketou Tomahawk. Tú však Spojené štáty Ukrajine neposkytli.
Hlboké údery považuje Kyjev za kľúčové. V situácii, keď Ukrajina na viac než tisíckilometrovom fronte postupne stráca pozície, sa snaží zasahovať ruskú vojnovú ekonomiku. Veliteľ ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj tvrdí, že útoky na veľké vzdialenosti už tento rok spôsobili ruskej ekonomike škody presahujúce 21,5 miliardy dolárov.
Boj s rozumom a taktikou
Dôstojník špeciálnych síl Ruslan opisuje stratégiu jednoducho:„Znížiť vojenské schopnosti nepriateľa a jeho ekonomický potenciál.“ Podľa neho ukrajinské jednotky uskutočnili stovky útokov na rafinérie, zbrojné továrne a sklady munície hlboko na území Ruska.
Moskva však odpovedá vo väčšom rozsahu. Denne vypúšťa približne 200 dronov Šáhid, zatiaľ čo ukrajinská produkcia je zhruba polovičná. Ruské útoky sa zároveň neobmedzujú len na vojenské ciele. Rakety a drony spôsobili rozsiahle výpadky elektriny, ktoré zasiahli milióny civilistov.
„Chcel by som vypustiť toľko dronov, koľko vypúšťa Rusko,“ hovorí Ruslan.
„Ale veľmi rýchlo sa rozširujeme,“ pokračuje.
Jednou z kľúčových postáv je technická riaditeľka Fire Point Iryna Terekh. Tridsaťtriročná bývalá študentka architektúry dnes stojí pri vývoji zbraní, ktorých cieľom je oslabiť ruskú vojenskú infraštruktúru.
Podľa nej Ukrajina nemôže súperiť s ruskými zdrojmi, no snaží sa „bojovať rozumom a taktikou“.
Hlavný konštruktér a spoluzakladateľ Fire Point Denys Shtilerman otvorene priznáva, že neexistuje žiadna zázračná zbraň: „Zlomovým faktorom je naša vôľa vyhrať.“
Spoločnosť Fire Point pred rozsiahlou inváziou Ruska ani neexistovala. Dnes vyrába približne 200 dronov denne. Jej modely FP1 a FP2, veľké ako malé lietadlá, podľa firmy zabezpečili 60 percent ukrajinských útokov na veľké vzdialenosti. Jeden dron stojí okolo 50-tisíc dolárov, čo je tretina ceny ruského Šáhidu. Rusko ich pritom vyrába takmer 3 000 mesačne.
„Krvavý príklad pripravenosti na vojnu“
Ukrajina naďalej potrebuje zahraničnú pomoc, najmä spravodajské informácie pre zameriavanie cieľov a financie. Zároveň sa však snaží o čo najväčšiu sebestačnosť. Fire Point cielene nakupuje maximum komponentov doma a vyhýba sa dodávkam z Číny a Spojených štátov.
„Nikto nemôže ovplyvňovať zbrane, ktoré vyrábame,“ vysvetľuje Terekh. Používanie amerických komponentov podľa nej predstavuje riziko.
„Sme na emocionálnej horskej dráhe so Spojenými štátmi. Zajtra to niekto môže chcieť zastaviť a my by sme nemohli používať naše vlastné zbrane.“
Do konca minulého roka poskytli USA Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote takmer 70 miliárd dolárov. Po zmene administratívy bola podpora zastavená a nahradená systémom, v ktorom americké zbrane nakupujú európske krajiny NATO. Najväčším podporovateľom Ukrajiny sa tak stala Európa, ktorá sa snaží výpadok vyplniť.
Otázniky nad budúcou podporou USA sa premietajú aj do diskusií o bezpečnostných zárukách, ktoré sú témou mierových rokovaní. Terekh ich označuje za „kapitulačné“ a tvrdí, že vlastná výroba zbraní je jedinou reálnou zárukou bezpečnosti.
Zároveň dúfa, že zvyšok Európy sa z ukrajinskej skúsenosti poučí. „Sme krvavým príkladom,“ hovorí, „pokiaľ ide o pripravenosť na vojnu“. Podľa nej by väčšina krajín v podobnej situácii už bola porazená.
Moskva pritvrdzuje rétoriku. Putin nazval európskych lídrov „malými prasiatkami“:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"