Dym, ktorý z nás robí násilníkov? Produkt požiarov zasahuje aj vzdialené mestá, podľa vedcov má znepokojivý účinok
Dym z lesných požiarov neohrozuje iba pľúca a srdce. Nové výskumy naznačujú, že znečistený vzduch môže súvisieť aj so zhoršením psychickej pohody, podráždenosťou a vyšším výskytom násilného správania.
Lesné požiare už dávno nie sú len problémom oblastí, ktoré priamo zachvátia plamene. Dym z horiacej krajiny sa môže šíriť stovky kilometrov ďaleko a zasiahnuť aj mestá, kde ľudia o vzdialenom požiari vôbec netušia. Podľa magazínu britskej stanice BBC Science Focus (SF) sa vedci čoraz viac zaoberajú otázkou, či takýto dym nepôsobí iba na fyzické zdravie, ale aj na ľudskú psychiku a správanie.
Pri horení lesov a vegetácie sa do ovzdušia dostáva zmes škodlivých látok vrátane ozónu, oxidov dusíka a veľmi jemných častíc. Tie môžu dráždiť dýchacie cesty, oči aj sliznice, no podľa novších zistení sa ich účinok nemusí končiť pri telesnom nepohodlí. Výskumníci skúmajú, či znečistený vzduch z požiarov môže zvyšovať podráždenosť, zhoršovať psychickú pohodu a v niektorých situáciách prispieť k tomu, že konflikt prerastie do násilia.
Keď sa vzduch zhorší, pribúda napätie
SF upozornil na výskum politológa Liona Kircheisa z Univerzity v Kostnici, ktorý sa zameral na americký Seattle. Mesto je pre výskumníkov zaujímavé tým, že má za bežných okolností pomerne dobrú kvalitu ovzdušia, no pri zmene vetra ho môže zasiahnuť dym z požiarov. To umožňuje porovnávať dni s čistým vzduchom a dni, keď sa vo vzduchu objaví dym.
Kircheis analyzoval údaje o kriminalite z rokov 2013 až 2023 a porovnával ich s údajmi o dymových epizódach, smerovaní vetra, satelitnými dátami a meraniami kvality ovzdušia. Výsledky ukázali, že počas dní, keď sa v ovzduší objavil dym z požiarov a zvýšila sa koncentrácia jemných častíc, sa vyskytlo v meste viac napadnutí.
Pri náraste koncentrácie častíc o 7 mikrogramov na meter kubický výskumník zaznamenal v priemere o 3,6 percenta viac útokov. V prípade mesta veľkosti Seattlu to podľa neho zodpovedá približne jednému dodatočnému napadnutiu denne.
„Štatistický nárast o 3,6 percenta nie je vysoký, ale podstatné je, že je konzistentný,“ povedal Kircheis pre magazín.
Zaujímavé je, že nejde nevyhnutne o situácie, keď je obloha viditeľne zahalená hustým dymom. Podľa výskumníka môže byť vzduch na pohľad stále relatívne čistý, no napriek tomu už obsahuje zvýšené množstvo škodlivín. Práve preto je tento problém ťažšie vnímateľný. Ľudia môžu cítiť podráždenie, únavu alebo napätie, no nemusia si ho spájať so vzdialeným požiarom.
Kircheis skúmal aj iné možné vysvetlenia nárastu násilia, napríklad dopravné zápchy alebo dlhší reakčný čas polície. Tie sa však podľa SF ako hlavná príčina nepotvrdili. Zaujímavým detailom bolo aj to, že počas týchto dní sa nezvýšil počet hlásení domáceho násilia. To môže naznačovať, že dôležitú úlohu zohráva najmä vonkajšia expozícia, teda pobyt na znečistenom vzduchu.
Dym nemusí z ľudí robiť násilníkov
Výskumníci zároveň upozorňujú, že takéto zistenia nemožno zjednodušovať. Neznamenajú, že človek sa automaticky začne správať násilne len preto, že vdychuje dym z požiaru. Pravdepodobnejšie je, že znečistený vzduch môže v napätých situáciách pôsobiť ako ďalší stresový faktor.
Inak povedané, dym môže zvýšiť podráždenosť alebo znížiť schopnosť zvládať konflikt. Tam, kde by sa spor za normálnych okolností skončil hádkou, môže pri kombinácii viacerých faktorov ľahšie prerásť do fyzického násilia.
Podobné závery naznačujú aj ďalšie dáta. SF pripomína výskum, ktorý pracoval s údajmi z 21 veľkých amerických miest v rokoch 2007 až 2020. Podľa neho sa počas prítomnosti dymu z lesných požiarov zvýšil výskyt násilných trestných činov o 0,88 percenta a drogových trestných činov o 1,35 percenta.
Súvislosť medzi znečisteným ovzduším a agresívnym správaním skúmal aj profesor Jesse Burkhardt z Coloradskej štátnej univerzity. Už v roku 2019 analyzoval denné údaje FBI o kriminalite, mapy znečistenia ovzdušia a satelitné záznamy dymových oblakov. Aj jeho tím našiel spojitosť medzi horšou kvalitou vzduchu a vyšším počtom napadnutí.
„Náš výskum ukázal, že vyššia expozícia znečistenému ovzdušiu je spojená s vyššou mierou napadnutí, čo naznačuje zvýšené agresívne správanie,“ uviedol Burkhardt.
Častice sa môžu dostať až k mozgu
Samotné štatistické súvislosti však ešte nevysvetľujú, čo sa v tele pri vdychovaní znečisteného vzduchu deje. Vedci preto skúmajú aj možné biologické mechanizmy, ktoré by mohli pomôcť objasniť, prečo sa znečistenie ovzdušia spája so zhoršenou psychickou pohodou, podráždenosťou či slabšou schopnosťou zvládať stres.
Najjednoduchším vysvetlením je samotné telesné podráždenie. Škrabanie v hrdle, pálenie očí, bolesť hlavy či zhoršené dýchanie môžu zvyšovať nepohodu a napätie. Existuje však aj zložitejšia otázka: či sa drobné častice znečistenia môžu dostať až do blízkosti mozgu a ovplyvňovať ho priamo.
Magazín v tejto súvislosti upozorňuje na výskum profesorky Iseult Lynchovej z Univerzity v Birminghame, ktorá sa zaoberá tým, ako drobné častice znečistenia interagujú s ľudským organizmom. Jej tím skúmal, či sa nanočastice môžu dostať cez krvno-mozgovú bariéru, ktorá za normálnych okolností chráni mozog pred škodlivými látkami.
Výskumníci vytvorili laboratórny model tejto bariéry a zistili, že niektoré častice cez ňu prejsť dokážu, hoci v malých množstvách. Spolupracujúci vedci v Číne zároveň našli podobné častice aj v mozgovomiechovom moku pacientov. Podľa Lynchovej to naznačuje, že drobné častice znečistenia sa môžu dostať ďalej, než sa predpokladalo.
„Nielenže sme našli rovnaké častice vo vzorkách krvi aj v mozgovomiechovom moku v mozgu, čo dokazuje, že prekonali krvno-mozgovú bariéru, našli sme aj zhluky dvoch alebo viacerých častíc,“ povedala Lynchová.
Podľa nej je znepokojujúce najmä to, že takéto zhluky by cez neporušenú bariéru za normálnych okolností prechádzať nemali. Môže to znamenať, že častice bariéru fyzicky poškodzujú.
Problém sa netýka iba Ameriky
Hoci veľká časť výskumu vychádza z amerických dát, téma má širší význam. Lesné požiare sú čoraz častejšie a ničivejšie aj v Európe. Teplejšie počasie, suchá a extrémne horúčavy vytvárajú podmienky, v ktorých sa oheň šíri ľahšie a požiarne sezóny trvajú dlhšie. Minuloročná požiarna sezóna v Európe bola najničivejšia v histórii meraní. Klimatické zmeny predlžujú požiarne sezóny a zvyšujú riziko požiarov aj v oblastiach, kde v minulosti nepredstavovali taký výrazný problém.
Dôležité je aj sociálne hľadisko. Nie všetci ľudia majú rovnakú možnosť chrániť sa pred znečisteným vzduchom. Viac ohrození sú ľudia, ktorí pracujú vonku, bývajú v starších alebo menej chránených budovách a nemajú možnosť filtrovať vzduch v interiéri.
Rozsiahly požiar prednedávnom zachvátil aj neďaleký národný park České Švajčiarsko:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"