Halucinácia alebo posmrtný život? Zážitky blízke smrti mätú vedcov, vidiny svetla na konci tunela sú však skutočné
Zážitky blízke smrti nie sú len filmovým klišé, ale reálnym javom, ktorý dokáže zásadne ovplyvniť život človeka. Vedci ich vysvetľujú ako dôsledok procesov v mozgu, no upozorňujú, že môžu viesť k väčšej spokojnosti, empatii aj menšiemu strachu zo smrti.
Zážitky blízke smrti patria medzi najzáhadnejšie fenomény ľudskej mysle. Vedci upozorňujú, že ide skôr o dôsledok procesov v mozgu než dôkaz posmrtného života. Napriek tomu môžu tieto skúsenosti zásadne meniť život, a to často pozitívnym smerom.
Informuje o tom server Science Focus patriaci pod BBC.
Nejde len o fikciu
Biele svetlo na konci tunela, vízie neba či návrat spomienok - nejde len o filmovú a seriálovú fikciu. Výskum totiž ukazuje, že ľudia takéto intenzívne vízie skutočne zažívajú. Čo sa však deje v mozgu a je možné tieto zážitky zažiť aj bez toho, aby bol človek skutočne na pokraji smrti?
Ako server upozornil, nie každý takýto zážitok obsahuje vízie, no sú veľmi časté a môžu mať pozitívny aj negatívny charakter.
„Keď sa začali zážitky blízke smrti skúmať, pozornosť sa sústredila najmä na tie pozitívne. Postupne si však vedci začali viac všímať aj tie negatívne,“ uviedol psychológ Chris French.
„Ide o veľmi bohatý halucinačný zážitok, ktorý pôsobí neuveriteľne reálne. Je rovnako skutočný ako čokoľvek, čo ste kedy zažili,“ priblížil.
Uvedomíme si cenu života
French tieto zážitky delí do troch kategórií - zážitok podobný pozitívnemu, no vnímaný negatívne, „pekelná“ vízia plná utrpenia a bolesti a úplná prázdnota, pocit večného blúdenia v ničote. Odhaduje sa, že približne jeden z piatich takýchto zážitkov je negatívny.
Server uvádza, že pri negatívnych skúsenostiach môže dôjsť k zvýšenému strachu zo smrti či dokonca k celoživotnej traume.
Naopak, pozitívne zážitky často zahŕňajú pocit opustenia tela, prehliadku vlastného života či svetlo na konci tunela. Prítomné sú aj pocity ľahkosti, slobody a úplného pokoja.
Tieto skúsenosti vedú k väčšiemu oceneniu života a napriek blízkosti smrti sú vnímané pozitívne.
Zážitok smrti aj bez smrti?
Podobné zážitky je podľa serveru možné vyvolať prostredníctvom meditácie.
Štúdie ukázali, že skúsení budhistickí mnísi dokážu navodiť podobné stavy vedomia bez strachu zo smrti. Ide však o ľudí s desaťročiami praxe.
Mimo meditácie je takýto zážitok ťažké vyvolať. Vo väčšine prípadov ho spúšťa silný pocit ohrozenia života.
Otvorenosť, empatia aj menší strach
Mnohí ľudia po zážitkoch blízkych smrti túžia zmeniť svoj život, nie vždy však ide o pozitívne dôsledky - niektorí zažívajú traumu alebo problémy vo vzťahoch.
Vo väčšine prípadov však prevažujú pozitívne efekty: väčšia spokojnosť, empatia, morálnosť či duchovné prežívanie.
Ľudia po takýchto skúsenostiach často menej túžia po materiálnych veciach a viac sa zameriavajú na zmysel života. Výskumy ukazujú aj nižší strach zo smrti a väčšiu otvorenosť voči druhým.
Veda bez odpovedí
Nie je jasné, čo tieto zážitky spôsobuje ani či ide o vízie posmrtného života. Definitívnu odpoveď nemá ani veda.
„Väčšina neuropsychológov si myslí, že ide o vízie umierajúceho mozgu. V takýchto situáciách sa v mozgu dejú zvláštne veci a takto ich prežívame,“ vysvetľuje French.
Vedci tiež tvrdia, že ide o narušenú multisenzorickú integráciu – mozog spracúva viacero podnetov naraz, čo vedie k intenzívnemu zážitku. Tento proces prebieha najmä v pravej temporoparietálnej kôre, ktorá spája zrakové, sluchové a telesné vnemy.
Dôležité je, že človek nemusí skutočne umierať – stačí, ak si myslí, že je v ohrození života.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"