Afrika môže mať pod povrchom tikajúce hodiny. Vedci skúmajú zlom, ktorý môže roztrhnúť celý kontinent

Subsaharská Afrika by sa mohla o niekoľko miliónov rokov rozdeliť. Vedci si myslia, že dnes možno sledujú úplne začiatky procesu, ktorý by raz mohol zmeniť mapu kontinentu.

Kafue Rift - Afrika
Foto: Pexels

Kľúčovým miestom je Kafue Rift, teda zlomová oblasť, ktorá je súčasťou približne 2 500 kilometrov dlhej línie tiahnucej sa od Tanzánie až po Namíbiu.

Rift je trhlina v zemskej kôre. Dokáže narušiť povrch, spôsobiť pokles pôdy a súvisí aj so zemetraseniami. Takýchto zlomov existujú na svete tisíce. Väčšina z nich je neaktívna alebo „mŕtva“, no niektoré sa môžu znovu prebudiť.

Kafue Rift možno nie je mŕtvy

Geológovia si dlho mysleli, že Kafue Rift je už dávno neaktívny. V posledných desaťročiach sa však objavili náznaky, že to nemusí byť pravda. CNN uvádza, že vedci zaznamenali slabé zemetrasenia, ktoré ľudia necítia, ale prístroje ich zachytia. Pribudli aj údaje o vyššej teplote pod zemou a satelity si všimli drobné zmeny vo výške terénu.

Stopy naznačujú, že oblasť môže byť tektonicky aktívna. Inými slovami, zemská kôra sa tam môže pomaly naťahovať a oslabovať.

Ak by tento vývoj pokračoval, Kafue Rift by sa mohol stať novým kontinentálnym riftom. Neskôr by sa z neho dokonca mohla vytvoriť nová hranica medzi tektonickými platňami a časom aj nové more.

Nové dôkazy z horúcich prameňov

Nová štúdia publikovaná v časopise Frontiers in Earth Science prináša ďalší typ dôkazov. Vedci skúmali plyny z horúcich prameňov a geotermálnych vrtov v Zambii, ktoré sa nachádzajú nad podozrivou riftovou oblasťou.

„Máme prvé geochemické údaje z tejto oblasti,“ povedala Ruta Karolyteová, ktorá výskum viedla ako postdoktorandská výskumníčka na Oxfordskej univerzite v Anglicku.

„Je to celkom iný typ dôkazov, ktorý skutočne posilňuje myšlienku, že v oblasti prebieha riftová aktivita.“

Vedcov zaujímal najmä pomer dvoch typov hélia, hélia-3 a hélia-4. Hľadali signál, že horúce pramene a vrty sú napojené na zemský plášť, teda vrstvu medzi kôrou a jadrom Zeme.

„Na povrch prebubláva horúca voda a my sme odoberali vzorky plynu, ktorý z nej vychádza,“ povedala Karolyteová. „Našli sme viac hélia-3, než by ste bežne našli v kôre, čo je vo všeobecnosti signál, že do vody vystupujú tekutiny z plášťa.“

Vyšší podiel hélia-3 môže naznačovať, že materiál z hlbších častí Zeme sa dostáva bližšie k povrchu. To sa môže diať vtedy, keď sa tektonické platne naťahujú a začínajú sa od seba oddeľovať.

Výsledky sú zatiaľ predbežné, pretože vzorky pochádzajú len zo šiestich miest v pomerne malej oblasti. Vedci však porovnali aj dva horúce pramene, ktoré sú vzdialené asi 95 kilometrov od podozrivého riftu. Tam podobný nárast hélia-3 nenašli.

Ako vzniká nová hranica platní

Tektonické platne sú obrovské dosky pevnej horniny. Môžu mať veľkosť od niekoľkých stoviek až po tisíce kilometrov a hrúbku približne do 190 kilometrov. Po zemskom plášti sa pohybujú veľmi pomaly, približne rýchlosťou, ktorá by sa dala prirovnať k rastu nechtov.

Pohyb platní pred asi 200 miliónmi rokov rozdelil superkontinent Pangea na dnešné kontinenty. Platne sa však hýbu stále. Ich pohyb spôsobuje zemetrasenia, vznik sopiek aj postupné zmeny povrchu Zeme.

„Ako sa začína nová hranica platní? Zrelé hranice platní sa dajú rozpoznať ľahko. Najskoršie štádiá sú oveľa nenápadnejšie,“ povedala Estella Atekvanová z Kalifornskej univerzity v Davise, ktorá sa na štúdii nepodieľala.

Podľa nej by Kafue Rift mohol vedcom ponúknuť výnimočnú šancu sledovať zrod hranice platní ešte predtým, ako ju prekryjú sopky, silné zemetrasenia a výrazné deformácie povrchu.

Vedci zdôrazňujú, že ide o proces na veľmi dlhý čas. Afrika už má výrazný a starý riftový systém vo východnej časti kontinentu.

Východoafrický rift má niekoľko sopiek a je seizmicky aktívny. Kafue Rift by sa však musel vyvíjať milióny rokov, kým by sa z neho mohla stať skutočná hranica platní.

„Najrýchlejšie by sa to mohlo stať za pár miliónov rokov. Najpomalšie by to mohlo trvať 10 alebo 20 miliónov rokov,“ povedal spoluautor štúdie Mike Daly z Oxfordskej univerzity.

Podľa neho by sa južná časť Afriky časom odlomila. Predtým by však pribudlo viac zemetrasení, objavila by sa sopečná aktivita, vznikali by hlboké priekopy, v ktorých by sa držala voda, a neskôr by sa mohli vytvoriť jazerá a napokon more.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"