Prečo sa tu ľad nespráva ako inde na svete? Vedci skúmajú záhadný jav, ktorý odporuje globálnemu trendu

„Keby sme dokázali pochopiť mechanizmus, ktorý stojí za nárastom objemu ľadu v tejto oblasti, mohli by sme tieto poznatky využiť na ochranu všetkých ostatných ľadovcov na svete,“ vysvetľuje profesor z Hokkaidskej univerzity a ukazuje vzorku ľadu o veľkosti päste. „V ideálnom prípade by to mohlo dokonca pomôcť ich regenerácii,“ dodáva. „Možno je to príliš ambiciózne, ale dúfam, že naša štúdia ľuďom pomôže.“

V septembri odobrali vedci dve vzorky z jadra ľadovca v pohorí Pamír v Tadžikistane, v nadmorskej výške 5 810 metrov. Ide o jedinú hornatú oblasť na planéte, kde ľadovce nielen odolávajú topeniu, ale dokonca mierne rastú - jav je známy ako „pamírsko-karákóramská anomália“.

Čítajte viac

Záhada Vianočnej hviezdy vyriešená? Vedec z NASA vysvetlil, čo mohlo žiariť na oblohe nad Betlehemom

Ľad ukrytý v trezore

Každá zo získaných vzoriek má približne 105 metrov na dĺžku. Prvú vzorku poslali do laboratória Hokkaidskej univerzity, kde sa Iizuka spoločne s ďalšími vedcami snaží porozumieť tomu, prečo a ako ľadovec odolal topeniu. Druhý z nich bude uchovaný v podzemnom trezore nadácie Ice Memory na Antarktíde, ktorá expedíciu podporila spoločne so Švajčiarskym polárnym inštitútom.

Niektorí vedci pripisujú anomáliu chladnému podnebiu alebo zvýšenej spotrebe vody v poľnohospodárstve v susednom Pakistane. To podľa vedcov generuje viac vodnej pary, ktorá má za následok rast ľadu.

Odobraté vzorky z ľadovca však ponúkajú prvú príležitosť na vedecký výskum tohto javu. „Informácie z minulosti sú kľúčové,“ zdôrazňuje Iizuka. „Pochopením príčin neustáleho hromadenia snehu od minulosti až po súčasnosť môžeme objasniť, prečo ľadovec narastal a ďalej narastá,“ dodal.

Vrstva po vrstve

Od novembra, keď vzorky dorazili do Japonska, jeho tím pracuje v chladiacich komorách na analýze hustoty, orientácii snehových zŕn a štruktúre ľadových vrstiev. Získaný ľad rozpráva príbeh o poveternostných podmienkach v priebehu desaťročí, ba aj stáročí. Priehľadná vrstva ľadu naznačuje teplé obdobie, keď sa ľadovec topil pred opätovným zamrznutím, zatiaľ čo tenká vrstva naznačuje zhutnený sneh, čo je užitočné pre odhad zrážok. Stopy sopečného materiálu zase slúžia ako časové značky.

Vedci dúfajú, že nájdu stopy staré až 10-tisíc rokov či dokonca staršie, a to napriek tomu, že veľká časť ľadovca sa roztopila pri oteplení, ktoré nastalo pred asi 6-tisíc rokmi. Staroveký ľad by mohol podľa Iizuka určiť, aký druh snehu v tejto oblasti padal pred 10-tisíc rokmi a čo obsahoval. „Mohli by sme študovať, koľko a aké typy jemných častíc boli v atmosfére počas doby ľadovej. Naozaj dúfam, že tam nejaký starodávny ľad je,“ dodal profesor.

Topenie sa zrýchľuje

Práca zatiaľ postupuje pomaly. Členovia vedeckého tímu, ako je študent univerzity Sora Jaginuma, starostlivo rozrezávajú vzorku ľadu na menšie časti. „Jadro ľadovca je mimoriadne cenné,“ zdôrazňuje Jaginuma. „Z tohto jediného jadra vykonávame rad chemických a fyzikálnych analýz,“ spresňuje študent. Vedecký tím dúfa, že prvé výsledky zverejní na budúci rok.

Analýzy na Hokkaidskej univerzite však odhalia iba niektoré tajomstvá ľadu. S ďalšími vzorkami uloženými na Antarktíde bude možný ďalší výskum, napríklad na určenie, ako ťažba historicky ovplyvňovala kvalitu ovzdušia, teplotu a zrážky v regióne. „Môžeme pochopiť, ako sa životné prostredie Zeme vyvíjalo v reakcii na činnosť človeka,“ hovorí Iizuka.

V dôsledku globálneho otepľovania spôsobeného človekom miznú každý rok tisíce ľadovcov a v najbližších niekoľkých desaťročiach tento trend bude pokračovať, uvádza štúdia zverejnená v pondelok v časopise Nature Climate Change. Vedci tvrdia, že iba obmedzenie otepľovania môže účinne spomaliť topenie ľadovcov.

Pozrite si reportáž o topení himalájskych ľadovcov: