Rieši miliónové developerské projekty aj altánky. Stavebný zákon priniesol úradom chaos, expert priblížil plánované zmeny
Nové stavebné predpisy sú v platnosti len približne rok, no už teraz sa pripravujú ich úpravy. Kde systém viazne a čo by mala plánovaná novela zmeniť? V štúdiu sme tému prebrali s prezidentom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavlom Kováčikom.
Nový stavebný zákon platí od apríla minulého roka, no už po roku sa vláda chystá na jeho úpravu. Dôvodom sú problémy v aplikačnej praxi, na ktoré upozorňujú samosprávy, stavebné úrady aj odborníci zo stavebného sektora. Kritika smeruje najmä k nejednoznačnému výkladu pravidiel a k zložitejšiemu povoľovaniu menších stavieb.
Podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavla Kováčika patrí stavebný zákon k jedným z mála zákonov, ktoré sa dotýkajú všetkých obyvateľov. Ide zároveň o mimoriadne rozsiahlu a komplikovanú legislatívu, ktorej zmeny sa do praxe zavádzajú len postupne. Nový stavebný zákon priniesol zásadnú reformu povoľovacích procesov, no ukazuje sa, že najväčšou výzvou zostáva adaptácia všetkých účastníkov - od úradníkov cez projektantov až po stavebníkov - na nové pravidlá a postupy.
Od miliónových projektov po altánky
„Stavebný zákon rieši stavby od najväčších developerských projektov za stovky miliónov eur až po altánky,“ uviedol Kováčik.
Zákon mal urýchliť povoľovanie stavieb, podľa Kováčika však priniesol pozitívne výsledky hlavne pri väčších profesionálnych developerských projektoch či verejných stavbách miest a obcí, ako sú školy či kultúrne domy.
Naopak, pri menších súkromných stavbách, ako sú rodinné domy, altánky alebo záhradné domčeky, došlo ku komplikáciám. Nové pravidlá totiž sprísnili požiadavky na projektovú dokumentáciu aj vyjadrenia dotknutých orgánov.
V súčasnosti sa vyžaduje, aby projektová dokumentácia bola vypracovaná kvalifikovanou a oprávnenou osobou s príslušným stavebným alebo technickým vzdelaním podľa zákonných požiadaviek.
Zároveň sa dnes uprednostňuje digitálna forma projektu, ktorá výrazne zjednodušuje jeho odovzdávanie a ďalšie spracovanie, napríklad prostredníctvom elektronických nosičov. Hoci zákon nevylučuje ani ručne kreslenú papierovú dokumentáciu, v praxi prináša viac komplikácií a administratívnych prieťahov.
Projektová dokumentácia však môže pritom stáť viac než samotná drobná stavba. Dôvodom sú podľa Kováčika súčasné požiadavky na riadne zdokumentovanie a odborné vypracovanie projektu aj pri menších stavbách, pričom významnú úlohu zohráva aj rastúca cena práce projektantov.
Nejednotný výklad pravidiel
Jednou z najčastejšie diskutovaných otázok nového stavebného zákona sú nejasne formulované ustanovenia, ktoré jednotlivé stavebné úrady interpretujú rozdielnym spôsobom.
Nová právna úprava predpokladá, že stavebný úrad overí projekt stavby súčasne so schválením stavebného zámeru, čím sa mal celý povoľovací proces zjednodušiť a urýchliť.
V praxi však došlo k odlišným interpretáciám pravidiel pri možnosti spojenia konania o stavebnom zámere so schvaľovaním projektu stavby do jedného procesu.
Otázne zostáva, za akých podmienok je zlúčenie týchto dvoch procesov možné, keďže zákon tieto pravidlá neupravuje dostatočne presne. Dôsledkom je následne nejednotný postup úradov.
Rozdiely stavebných úradov
Podľa Kováčika majú profesionálnejší prístup stavebné úrady v krajských a okresných mestách, ktoré sú z hľadiska odbornosti lepšie personálne vybavené. Úradníci v týchto aglomeráciách majú spravidla viac skúseností a väčší priestor na praktické uplatňovanie nových pravidiel.
Naopak, menšie obecné stavebné úrady často zápasia s obmedzenými kapacitami, nižším počtom pracovníkov či slabším odborným zázemím, čo môže viesť k opatrnejšiemu rozhodovaniu a zotrvávaniu pri zaužívaných postupoch zo starého stavebného zákona.
V niektorých prípadoch tak prevláda opatrnosť a snaha vyhnúť sa možným problémom, čo môže brzdiť využívanie nových možností, ktoré legislatíva priniesla. Kováčik preto poukázal na potrebu intenzívneho vzdelávania a preškoľovania pracovníkov stavebných úradov, ktoré už prebieha.
Vzhľadom na veľký počet zapojených subjektov však ide podľa neho o proces, ktorý si bude vyžadovať ďalší čas. Aj odborná verejnosť sa pritom v praxi stretáva s novými a zložitými otázkami, pri ktorých je potrebné hľadať správny výklad zákona. Takéto situácie sú pri zavádzaní novej právnej úpravy bežné a môžu sa objavovať aj po dlhšom období účinnosti zákona, zdôraznil Kováčik.
Doplnková novela má odstrániť nejasnosti
Ministerstvo dopravy pripravuje ďalšiu novelu nového stavebného zákona, ktorá má ambíciu zjednotiť výklad existujúcich pravidiel v praxi. Cieľom je odstrániť nejasnosti, na ktoré poukazuje aplikačná prax, aby jednotlivé stavebné úrady nepostupovali rozdielne, ale uplatňovali rovnaký výklad legislatívy. Zároveň by mala novela prispieť k jednoduchšiemu a rýchlejšiemu povoľovaniu drobných stavieb, pri ktorých sa v súčasnosti najčastejšie objavujú komplikácie.
Podľa Kováčika ide o „pracovne nazvanú technickú novelu, ktorá odstraňuje určité nejasnosti alebo dvojznačné výklady, aby sa zjednotila výkladová prax“. Pri rozsiahlych právnych predpisoch je takáto doplnková novela bežná.
Očakáva sa preto, že nepôjde o poslednú zmenu zákona, keďže aplikačná prax sa postupne vyvíja spolu s digitalizáciou procesov a ich zavádzaním do praxe. Cieľom je, aby sa legislatíva priebežne prispôsobovala realite a umožnila ďalšiu optimalizáciu povoľovacích konaní.
Do budúcnosti sa pritom počíta aj s hlbšou digitalizáciou stavebných procesov, vrátane lepšieho prepájania údajových systémov jednotlivých inštitúcií. Do procesu môže vstúpiť aj umelá inteligencia, ktorá by vedela pomáhať pri hodnotení jednoduchších stavebných konaní.
Samotná pripravovaná novela by mala priniesť najmä zjednotenie výkladu pravidiel a spresnenie postupov stavebných úradov. Medzi hlavné zmeny patrí najmä „súbor opatrení, ktoré majú urýchliť a zjednodušiť povoľovanie drobných stavieb, ktoré sa skomplikovalo“.
Ďalšou oblasťou, kde sa očakávajú zmeny, je „zjednotenie výkladu niektorých ustanovení pri rozhodovaní o stavebnom zámere“. Rovnako by sa mala ustáliť aj prax pri určovaní, kedy je možné konanie o stavebnom zámere spojiť so schvaľovaním projektu stavby a kedy je potrebné ich viesť samostatne.
Na záver sa Kováčik vyjadril, že povoľovanie stavieb sa už v súčasnosti urýchlilo a tento trend bude pokračovať aj ďalej, keďže legislatíva má stále potenciál priniesť ďalšie zjednodušenia.
Zároveň zdôraznil, že záujem na zrýchlení procesov majú všetci zúčastnení aktéri vrátane štátu, a preto sa počíta aj s ďalšími úpravami, ktoré by mali stavebné konanie ešte viac zefektívniť.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"