Trump sľuboval „bleskovku“, vojna však nemá konca a porazení sú takmer všetci. Kto trpí najviac a kto profituje?
Vojna, ktorá mala byť rýchla, sa po dvoch mesiacoch mení na vlečúci sa konflikt bez jasného víťaza. Spojené štáty zatiaľ nedosiahli výrazné strategické zisky a dôsledky bojov zasahujú čoraz širší okruh krajín aj bežných ľudí po celom svete. Kto je víťaz a kto porazený?
Chudobní si to „odskáču“ najviac
Dôsledky vojny pociťujú aj spotrebitelia na celom svete, pričom situácia je obzvlášť vážna v Ázii, kde mnohé krajiny závisia od dovozu ropy a petrochemických surovín pre priemysel. V Latinskej Amerike sa ľudia vyrovnávajú s rastúcimi cenami energií a potravín, kríza zároveň zaťažuje už oslabené ekonomiky v Afrike a Európska centrálna banka varuje pred „veľkým šokom“.
Hoci Medzinárodný menový fond pôvodne očakával spomalenie globálnej inflácie na 3,8 percenta z minuloročných 4,1 percenta, teraz predpokladá rast cien na 4,4 percenta. Fond upozorňuje, že najviac budú zasiahnuté najchudobnejšie krajiny.
Trump skôr stráca než víťazí
Trump podstúpil výrazné riziko, ktoré zatiaľ neprinieslo výsledky. V Spojených štátoch vojna od začiatku nebola populárna a s jej predlžovaním Trumpovi klesá podpora. Súhrn prieskumov CNN ukazuje, že jeho popularita sa pohybuje len na úrovni 37 percent.
„Politicky sú ceny benzínu už teraz vysoké a ďalej rastú, čo Trumpovej administratíve nepomáha. A diplomaticky Trump pôsobí slabo. Zdá sa, že si uvedomuje, že obnovenie bojov by stálo Spojené štáty veľa a pravdepodobne by neprinieslo výsledky, ktoré chce – ani v otázke jadrového programu, ani prielivu, ani zmeny režimu,“ uviedla Sissonová.
Aj Izrael získal spočiatku strategickú výhodu, keď sa premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi podarilo presadiť spoločný útok na Irán. Hoci zásahy oslabili iránsku armádu, vojna zhoršuje medzinárodné postavenie Izraela a zvyšuje bezpečnostné riziká.
Iránsky režim napriek stratám zostáva pri moci a získal novú vyjednávaciu páku v podobe kontroly Hormuzského prielivu. „Riskovali a týmto krokom ukázali, že majú faktickú kontrolu nad prielivom, čo bude mať výrazné dôsledky pre región aj globálnu ekonomiku,“ uviedla Mona Yacoubianová z Center for Strategic and International Studies.
A ruská vojna? Ukrajinu konflikt na Blízkom východe krátkodobo oslabuje presmerovaním vojenskej pomoci a pozornosti, no zároveň jej otvára nové príležitosti najmä v oblasti dronových technológií. „Táto vojna vytvorila pre Ukrajinu zaujímavé príležitosti v krajinách Perzského zálivu. Zelenskyj tam vycestoval a prijali ho veľmi pozitívne. Môže to byť začiatok dôležitého partnerstva,“ dodala Yacoubianová.
Dočasní víťazi
Čína napriek závislosti od blízkovýchodnej ropy zvláda krízu relatívne dobre vďaka zásobám, diverzifikácii a prechodu na vlastné zdroje energie. Z konfliktu môže profitovať aj diplomaticky, keďže oslabuje pozíciu USA. „Spojené štáty utrpeli v dôsledku tejto vojny veľké reputačné škody… a Čína sa dokázala prezentovať ako kľúčový zástanca globálneho mieru,“ uviedla Yacoubianová.
Zisky rastú aj ropným firmám, zatiaľ čo Rusko profituje z vyšších cien energií, hoci jeho export obmedzujú útoky Ukrajiny. Kríza zároveň zvyšuje záujem o obnoviteľné zdroje, no ich rozvoj brzdia drahšie suroviny. „Je tu však dôležité ‚ale‘,“ upozornila Yacoubianová a poukázala na nové vzťahy Ukrajiny v Perzskom zálive, ktoré môžu byť pre Moskvu problémom.
Zbrojársky priemysel ťaží z rastúcich výdavkov. „Vzhľadom na rozsah súčasných kríz… bude tento rast pravdepodobne pokračovať aj v roku 2026 a neskôr,“ uviedol Xiao Liang zo Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru. Aj tento sektor však čelí neistote, keďže popularita vojny klesá a budúce politické rozhodnutia zostávajú nejasné.
Pozrite si reportáž k téme:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"