Trump sľuboval „bleskovku“, vojna však nemá konca a porazení sú takmer všetci. Kto trpí najviac a kto profituje?

Vojna, ktorá mala byť rýchla, sa po dvoch mesiacoch mení na vlečúci sa konflikt bez jasného víťaza. Spojené štáty zatiaľ nedosiahli výrazné strategické zisky a dôsledky bojov zasahujú čoraz širší okruh krajín aj bežných ľudí po celom svete. Kto je víťaz a kto porazený?

Irán
Foto: TASR/AP
Provládni iránski demonštranti skandujú a mávajú iránskymi zástavami počas zhromaždenia na námestí v Teheráne v pondelok 27. apríla 2026.

Keď americký prezident Donald Trump spustil vojnu proti Iránu, sľuboval rýchle a rozhodné víťazstvo. Už desať dní po začiatku konfliktu tvrdil, že Spojené štáty „už v mnohých ohľadoch vojnu vyhrali“. Prešli však ďalšie dva mesiace a hoci sú boje pozastavené, koniec vojny je v nedohľadne. Washington stále nemá jasné strategické zisky a konflikt, ktorý mal byť pôvodne obmedzený, vtiahol veľkú časť sveta do prehlbujúceho sa chaosu, z ktorého zatiaľ takmer nikto neťaží.

„V tejto vojny nemá skutočných víťazov nikto, ale niektoré krajiny sú relatívne lepšie pripravené zvládať jej dôsledky,“ uviedla Melanie Sissonová z Brookings Institution. Píše o tom CNN.

Najviac trpia civilisti

Najväčšie dôsledky vojny opäť znášajú civilisti, v Iráne obzvlášť. Obyvatelia čelia útokom zvonku aj tvrdým zásahom režimu. USA a Izrael zasiahli tisíce cieľov vrátane civilnej infraštruktúry, pričom podľa organizácie Human Rights Activists in Iran zahynulo viac než 3600 ľudí, z toho vyše 1700 civilistov. Donald Trump zároveň ešte skôr pohrozil zničením „celej civilizácie“ Iránu, ak jeho vedenie neustúpi.

Režim medzitým sprísnil represie, od začiatku roka popravil stovky ľudí a krajina čelí aj dlhodobému výpadku internetu. Navyše, kvôli vojne rastie nezamestnanosť aj chudoba.

Napätie sa vystupňovalo aj v Libanone, ktorý je dlhodobo vtiahnutý do konfliktu medzi hnutím Hizballáh a Izraelom. Po zabití iránskeho lídra Aliho Chameneího Izraelom sa boje zintenzívnili a od marca si izraelské útoky vyžiadali viac než 2500 obetí a desaťtisíce ľudí museli opustiť svoje domovy.

Analýza satelitných snímok, ktorú vypracovala stanica CNN, naznačuje, že Izrael v Libanone uplatňuje rovnakú stratégiu, akú predtým použil v Gaze, a v súčasnosti zrovnáva celé dediny so zemou. Izrael vyhlásil, že 600-tisíc ľudí, ktorí boli vysídlení z južného Libanonu, sa nebude môcť vrátiť do svojich domovov, kým Hizballáh neprestane ohrozovať severný Izrael.

Víťazmi nie sú ani Američania

Vojnu nechceli ani krajiny Perzského zálivu, ktoré sa jej snažili zabrániť. Najviac zasiahnuté sú Spojené arabské emiráty, na ktoré smerovalo viac iránskych rakiet a dronov než na ktorúkoľvek inú krajinu vrátane Izraela. Hoci väčšinu z nich sa podarilo zachytiť, škody vznikli a ohrozujú postavenie krajiny ako regionálneho obchodného a turistického centra.

Uzavretie Hormuzského prielivu zo strany Iránu zároveň tvrdo zasiahlo Irak, Katar a Kuvajt, ktoré sú od tejto námornej trasy závislé pri exporte ropy, zemného plynu a ďalších komodít.

Vojna citeľne zasiahla aj Američanov a najviac ich peňaženky - už teraz platia viac za pohonné hmoty, letenky aj niektoré služby, keďže firmy začínajú do cien započítavať palivové príplatky.

„Nedá sa to povedať jemne: situácia pre Spojené štáty momentálne nie je dobrá. Americká ekonomika je silne závislá od ropy na zabezpečenie dopravy ľudí a tovaru a zároveň nedostatočne investuje do obnoviteľných zdrojov energie,“ uviedla Sissonová.

Kto z vojny najviac profituje a kto, naopak, stráca kontrolu a popularitu? Viac sa dočítate na ďalšej strane.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 2 Ďalšia strana
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"