Trump zvažuje nový zásah proti Iránu, tvrdí Axios. USA však poslali najmodernejšiu zbraň domov
Americký prezident Donald Trump sa vo štvrtok zúčastní brífingu s veliteľom regionálneho veliteľstva americkej armády CENTCOM o nových plánoch možných útokov na Irán, píše web Axios s odvolaním sa na informované zdroje.
Stretnutie s admirálom Bradom Cooperom podľa Axiosu naznačuje, že Trump vážne zvažuje obnovenie bojov, a to buď s cieľom prelomiť patovú situáciu v mierových rokovaniach, alebo zasadiť Iránu rozhodujúci úder pred ukončením vojny.
CENTCOM pripravil plán krátkej a intenzívnej vlny úderov na Irán, ktoré by pravdepodobne cielili aj na iránsku infraštruktúru. Američania tým chcú prinútiť Irán, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu a prejavil ochotu obmedziť svoj jadrový program, uviedli tri zdroje Axiosu.
Cieľom je kontrola nad Hormuzom
Ďalší plán, ktorý si Trump pravdepodobne vypočuje, sa zameriava na získanie kontroly nad časťou Hormuzského prielivu s cieľom sprístupniť túto vodnú cestu obchodnej lodnej doprave. Podľa jedného zo zdrojov by takáto operácia mohla zahŕňať aj nasadenie amerických pozemných síl.
Možnosťou zostáva aj už skôr spomínaný zásah amerických špeciálnych jednotiek v Iráne s cieľom zmocniť sa vysoko obohateného uránu.
Trump v stredu pre Axios uviedol, že námornú blokádu Iránu vníma ako „o niečo účinnejšiu než bombardovanie“. Šéf Bieleho domu podľa dvoch zdrojov webu v súčasnosti považuje americkú blokádu za svoju hlavnú výhodu, no je pripravený zvážiť obnovenie vojenských útokov, ak Irán neustúpi.
Cooper mal s Trumpom podobný brífing 26. februára, dva dni predtým, než USA spolu s Izraelom rozpútali vojnu s Iránom. Podľa jedného zo zdrojov blízkeho prezidentovi tento brífing prispel k Trumpovmu rozhodnutiu vstúpiť do vojny. Očakáva sa, že dnešného stretnutia s Trumpom sa zúčastní aj šéf zboru náčelníkov štábov Dan Caine.
Budú mať o loď menej
Spojené štáty však zároveň plánujú znížiť svoju vojenskú prítomnosť v regióne. Podľa informácií denníka The Washington Post (WP) by mala americká lietadlová loď USS Gerald R. Ford v najbližších dňoch opustiť Blízky východ a zamieri späť do USA.
Návrat predstavuje očakávanú úľavu pre približne 4 500 námorníkov, ktorí na lodi strávili desať mesiacov. Plavidlo sa na mori potýkalo s viacerými problémami a nutne potrebuje opravy.
USS Gerald R. Ford je jednou z troch amerických lietadlových lodí rozmiestnených na Blízkom východe, momentálne sa nachádza v Červenom mori. Ďalšími sú USS George H. W. Bush a USS Abraham Lincoln v Arabskom mori, odkiaľ zabezpečujú blokádu iránskych prístavov.
Podľa WP nie je jasné, kedy presne USS Gerald R. Ford odpláva, návrat na námornú základňu v americkom štáte Virgínia sa však očakáva približne v polovici mája.
Na pokraji funkčnosti
K dnešnému dňu je plavidlo nasadené už 310 dní. To predstavuje rekord pre akúkoľvek americkú lietadlovú loď, čo si na USS Gerald R. Ford vybralo svoju daň. Loď koncom marca v chorvátskom prístave Split absolvovala opravu po tom, čo v práčovni vypukol požiar, pri ktorom utrpelo zranenia niekoľko námorníkov.
Podľa amerických úradov incident nesúvisel s údermi na Irán. Posádka sa opakovane potýkala aj s upchatými toaletami. Po zakotvení v domovskom prístave čakajú loď rozsiahle opravy a údržba.
Zákonodarcovia sa na stredajšom vypočutí v Kongrese pýtali šéfa Pentagonu Petea Hegsetha, či bola takáto záťaž pre loď a jej posádku nevyhnutná. Dlhé nasadenie lietadlovej lode neovplyvní len jej budúcu dostupnosť, ale aj pripravenosť ďalších vojnových plavidiel. Lodenice, ktoré zabezpečujú ich údržbu, majú totiž obmedzené kapacity.
„K predĺženiu viedol náročný rozhodovací proces po konzultácii s námorníctvom,“ uviedol minister Hegseth k predĺženiu nasadenia plavidla. Lietadlové lode zvyčajne trávia na mori šesť až sedem mesiacov, aby bolo možné dodržať ich plán údržby.
USS Gerald R. Ford je najmodernejšou lietadlovou loďou v arzenáli amerického námorníctva. Z domovskej základne vo Virgínii vyplávala vlani v júni do Európy. Administratíva Donalda Trumpa ju následne presunula cez Atlantik do Karibiku, kde sa podieľala na americkej blokáde Venezuely a na únose jej prezidenta Nicolása Madura. Jej nasadenie bolo následne predĺžené, aby mohla zamieriť na Blízky východ a podporiť Trumpovu vojenskú operáciu
Na útoky na Irán už USA minuli astronomickú čiastku peňazí:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"