Skrytý problém, výpadky na obzore? Politico: Vojna v Iráne ukázala, že Európa nevie, koľko má zásob paliva
Vojna v Iráne odhaľuje slabé miesto európskej energetiky. Napriek snahám o stabilizáciu trhu totiž Únia presne nevie, koľko paliva má k dispozícii, čo komplikuje reakciu na možné výpadky dodávok.
Keď letecké spoločnosti odstavujú lietadlá a úrady vyzývajú občanov, aby obmedzili dochádzanie, snaha Európy predísť nedostatku spôsobenému vojnou v Iráne naráža na nečakaný problém: nikto presne nevie, koľko paliva má kontinent k dispozícii. Píše o tom Politico.
Koľko použili rezerv? Nevedia
Vojna v Iráne okrem geopolitického napätia zároveň zdražuje fosílne palivá pre Európu a ohrozuje dodávky cez Hormuzský prieliv, kľúčovú trasu pre ropu a plyn. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová upozornila, že konflikt stojí Úniu takmer 500 miliónov eur denne, pričom Spojené štáty sa pripravujú aj na scenár dlhodobej blokády Iránu.
„V Európe máme prehľad a záväzky na máj a jún… čo sa stane potom, sa ťažko predpovedá,“ uviedol generálny riaditeľ DHL Group Tobias Meyer. „Existujú strategické rezervy, ale nie je veľmi jasné, koľko z nich už bolo využitých.“
Hoci majú európske inštitúcie k dispozícii údaje o štátnych zásobách, ktoré sú relatívne transparentné a pravidelne aktualizované, celkový obraz dopĺňajú len čiastočne – aj cez dobrovoľné informácie zo strany firiem. Okrem toho však majú tí, ktorí chcú vedieť, kedy by mohli dodávky vyschnúť, len minimum podkladov.
A tu prichádza riziko - nebudeme totiž schopní včas identifikovať nedostatky alebo budeme nútení prijímať krízové rozhodnutia na základe neúplných údajov.
Chýba systematický monitoring
Na problém nedostatku dát upozornili aj ministri z Belgicka, Holandska a Španielska, ktorí žiadajú lepšie a koordinované monitorovanie v reálnom čase, najmä pri rafinovaných palivách. Grécky zástupca dokonca navrhol vytvoriť spoločný komunikačný kanál medzi členskými štátmi a Európskou komisiou.
„Máme veľmi obmedzené poznatky o trhu a dáta o plyne a rope,“ uviedol vysoký predstaviteľ jedného z európskych ministerstiev energetiky. „Naše vedomosti o tom, čo sa dostáva do obehu, čo sa sťahuje a kadiaľ to prúdi… určite tu chýba systematické monitorovanie trhu.“
Najväčšie medzery sú pri produktoch ako nafta či letecké palivo. Únia sa opiera najmä o dáta Eurostatu a informácie od štátov, no veľká časť zásob je v komerčných skladoch, ku ktorým firmy nechcú zverejňovať citlivé údaje. Obmedzené sú aj podklady Medzinárodnej energetickej agentúry.
„V ideálnom svete by sme mali prístup k dokonalým informáciám. V konečnom dôsledku sme však odkázaní len na údaje, ktoré dostaneme,“ uviedol pre Politico predstaviteľ Európskej komisie.
Kde je najhoršia situácia
Ministri energetiky od začiatku vojny tlačia na Európsku komisiu, aby zlepšila prehľad o zásobách naprieč kontinentom, od podzemných zásobníkov až po tankery pri pobreží. Reakciou je plán na vznik „Observatória palív“, ktoré má sledovať produkciu, dovoz, vývoz aj stav zásob.
Najlepšie zmapovaný je plyn, aj keď nie úplne presne. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 musia štáty naplniť zásobníky na 90 percent kapacity pred zimou, čo poskytuje aspoň základný prehľad.
Pri rope a ropných produktoch je však situácia podstatne neprehľadnejšia. Posledné ucelenejšie údaje Eurostatu sú z januára, keď väčšina krajín spĺňala povinné 90-dňové zásoby. Odvtedy však aktuálny stav nie je jasný. „Je veľmi ťažké získať aktuálny prehľad. Vieme, koľko by mali mať, ale koľko majú v konkrétnom momente, nevieme,“ priblížil predstaviteľ jedného z ministerstiev energetiky.
Ako priznal ďalší úradník, ešte zložitejšie je sledovať rafinované produkty, pretože firmy nechcú zdieľať informácie.
Opatrnosť
Situáciu zhoršuje aj nízka úroveň zásob plynu, ktoré po zime klesli pod 30 percent kapacity. Ich dopĺňanie závisí od obchodníkov reagujúcich na ceny, no vojna v Iráne môže tento mechanizmus narušiť. Zmeny v doprave cez Hormuzský prieliv zároveň presmerovali tankery, ktoré sa dnes plavia priamo do Ázie z USA či západnej Afriky.
Zatiaľ čo zásoby ropy možno sledovať takmer v reálnom čase pomocou satelitov, pri leteckom palive je prehľad výrazne slabší a vychádza najmä z dobrovoľných údajov firiem. Niektoré produkty, napríklad petrochemická nafta, sa monitorujú jednoduchšie a európsky priemysel z aktuálnej situácie čiastočne ťaží, keďže výpadky z Blízkeho východu zvyšujú jeho marže.
„Bral by som ich s určitou dávkou opatrnosti,“ uviedol analytik. „Stavil by som na ne všetky svoje úspory? Nie. Sú však smerované správne? Áno.“
Pozrite si reportáž k téme:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"