Stačia im štyri hodiny spánku a sú plní energie. Vedci odhaľujú tajomstvo ľudí, ktorí majú v DNA vpísaný dar bdelosti

Takzvaní „krátki spáči“ netrénujú svoju výdrž ani nejde o dôsledok životného štýlu. Ide o geneticky podmienenú odchýlku. Podľa Science Focus takto funguje približne 1 až 3 percentá populácie, pričom týmto ľuďom stačí štyri až šesť hodín spánku bez negatívnych dôsledkov na zdravie či kognitívny výkon.

Jedným z prvých objavených faktorov bol gén DEC2, ktorý ovplyvňuje hladiny orexínu, teda látky v mozgu zodpovednej za bdelosť. „Krátki spáči“ podľa zistení produkujú viac orexínu, čo im umožňuje zostať sústredení aj pri kratšom odpočinku.

Experimenty na zvieratách ukázali, že po zavedení tejto genetickej mutácie myši spali menej, no bez typických príznakov nedostatku spánku.

Vedci skladajú genetickú skladačku

Dnes je známych už minimálne sedem génov spojených s týmto javom. V každom prípade platí, že ide o komplexnú kombináciu viacerých genetických faktorov, nie o jeden „vypínač“.

Písali sme

Odkladanie budíka nie je tak výhodné, ako sa zdá. Podľa výskumu oberá človeka o hodiny spánku mesačne

Neurológ a expert na spánok Guy Leschziner pre Science Focus uviedol, že takýchto ľudí stretáva zriedkavo aj preto, že väčšina z nich nepovažuje svoj režim za výnimočný. „Krátki spáči nepredpokladajú, že je to niečo nezvyčajné, kým ich na to neupozorní okolie,“ vysvetlil.

Rýchly pokrok v genetike otvára otázku, či by sa podobná schopnosť dala preniesť aj na zvyšok populácie. Kľúčovým nástrojom je technológia CRISPR, ktorá umožňuje presne upravovať DNA.

Ako uviedol magazín, CRISPR sa dnes využíva najmä pri liečbe genetických ochorení. Niektorí vedci však pripúšťajú, že v budúcnosti by mohol slúžiť aj na „vylepšovanie“ ľudských schopností, vrátane potreby spánku.

Realita je zatiaľ zložitejšia

Podľa odborníkov však nejde o jednoduchý zásah. „Teoreticky, ak by sme poznali všetky zodpovedné gény, mohli by sme genetickú výbavu upraviť. Nie je to však také jednoduché ako zmeniť jeden gén,“ upozornil Leschziner.

Okrem biologických výziev existujú aj spoločenské otázky. Skrátenie spánku by znamenalo viac bdelého času, no nie je jasné, ako by ho ľudia využili. „Otázkou je, či by tieto hodiny zaplnila práca alebo oddych,“ dodal.

Čítajte viac

Naozaj nám spánok kradnú displeje? Vedci naznačujú, že vinník sa skrýva v niečom inom, než je jas vášho telefónu

Hoci je predstava štvorhodinového spánku pre všetkých zatiaľ hypotetická, výskum napreduje. Science Focus upozorňuje, že kombinácia genetických poznatkov a technológií ako CRISPR posúva hranice toho, čo bolo donedávna sci-fi.

Zatiaľ však platí jednoduché pravidlo. Pre väčšinu populácie zostáva osem hodín spánku stále nenahraditeľných. Krátki spáči sú výnimkou, nie novým štandardom.

Nespavosť trápi čoraz viac ľudí. Čo je za tým? Pozrite si archívny rozhovor s Martinom Minarechom, odborníkom na zdravie a výživu.