História referend na Slovensku: Od privatizácie až po rodinu. Väčšina stroskotala na nízkej účasti voličov

Prinášame vám výberový prehľad všeľudových hlasovaní od vzniku SR 1. januára 1993. Dosiaľ sa konalo celkovo deväť referend, z ktorých bolo iba jedno platné.

Prezident SR Peter Pellegrini vyhlásil na 4. júla referendum s dvomi otázkami, ktoré sa budú týkať zrušenia tzv. doživotnej renty a obnovy Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie nebude predmetom referenda, keďže je podľa hlavy štátu v rozpore s Ústavou SR.

Od roku 1993 sa v SR konalo deväť referend - tu je ich chronológia:

1. celoštátne referendum: 22. októbra 1994 - účasť voličov: 19,96 % - neplatné

Prvé celoštátne referendum v SR vyhlásil prezident SR Michal Kováč 10. augusta 1994 a určil deň jeho konania na 22. októbra 1994. Podnetom na vypísanie referenda bolo uznesenie Národnej rady (NR) SR prijaté na návrh predsedu Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) Jána Ľuptáka.

Referendová otázka znela: „Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?". Na referende sa zúčastnilo iba 19,96 percenta občanov, a tak bolo neplatné.

2. celoštátne referendum: 23. - 24. mája 1997 - zmarené

Prezident SR Michal Kováč vyhlásil 13. marca 1997 druhé celoštátne referendum na 23. a 24. mája 1997. Občania mali odpovedať na štyri otázky: „Ste za vstup SR do NATO?", „Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?", „Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?" a „Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?".

Spornou pre koalíciu a opozíciu sa stala štvrtá otázka referenda, keďže pôvodne mali byť dve samostatné referendá. Nakoniec musel o spore vydať verdikt Ústavný súd SR. Ten 21. mája 1997 okrem iného rozhodol, že príloha rozhodnutia prezidenta SR o vyhlásení referenda pri otázke týkajúcej sa priamej voľby hlavy štátu odporuje zákonu o spôsobe vykonania referenda.

Ešte v ten deň dal minister vnútra SR Gustáv Krajči vytlačiť hlasovacie lístky s tromi otázkami, ktoré sa týkali iba bezpečnostnej problematiky.

Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997 uzniesla, že právoplatné hlasovacie lístky so štyrmi otázkami neboli občanom doručené, čím bolo referendum zmarené. Nový verdikt Ústavného súdu zo dňa 6. februára 1998 na podnet poslanca Ivana Šimka deklaroval, že minister Krajči svojím konaním a postupom v súvislosti s referendom porušil ústavné a základné práva občanov SR.

Čítajte viac

Pellegrini vyhlásil referendum na 4. júla. Otázku o predčasných voľbách však do hlasovania pre protiústavnosť nepustil

3. celoštátne referendum: 25. - 26. septembra 1998 - účasť voličov: 44,06 % - neplatné

V čase výkonu niektorých právomocí hlavy štátu vyhlásila vláda SR 18. augusta 1998 v nadväznosti na petičnú akciu občanov tretie celoštátne referendum na 25. a 26. septembra 1998 s otázkou: „Ste za to, aby NR SR prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia strategických podnikov?". Išlo o tri energetické závody Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne a Transpetrol, a. s., Bratislava. Na referende sa zúčastnilo 44,06 percenta občanov, referendum bolo neplatné.

4. celoštátne referendum: 11. novembra 2000 - účasť voličov: 20,03 % - neplatné

Prezident SR Rudolf Schuster vyhlásil 5. septembra 2000 referendum o predčasných parlamentných voľbách a jeho termín určil na 11. novembra 2000. Prezident Schuster sa ešte pred vyhlásením referenda rozhodol, že súlad znenia referendovej otázky o predčasných parlamentných voľbách s Ústavou SR dá posúdiť ústavným právnikom.

Po porade so siedmimi právnikmi sa rozhodol, že neexistujú ústavné prekážky na vypísanie plebiscitu, ktorý iniciovalo HZDS. Referendu predchádzala petičná akcia organizovaná HZDS a SNS. Na referende sa zúčastnilo 20,03 percenta voličov, referendum bolo vyhlásené za neplatné.

5. celoštátne referendum: 16. - 17. mája 2003 - účasť voličov: 52,15 % - platné

Prezident SR Rudolf Schuster 17. februára 2003 vypísal na 16. a 17. mája toho istého roka referendum o vstupe krajiny do Európskej únie (EÚ). Občania v ňom mali možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas so začlenením Slovenska do EÚ. Referendová otázka znela: „Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?". Za členstvo SR sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta. K referendovým urnám prišlo 52,15 percenta občanov oprávnených hlasovať.

Čítajte viac

Demokrati reagujú na rozhodnutie prezidenta. Pre vyradenie otázky o predčasných voľbách podávajú podnet na Ústavný súd

6. celoštátne referendum: 3. apríla 2004 - účasť voličov: 35,86 % - neplatné

Celoslovenské referendum, ktoré vypísal prezident Rudolf Schuster na 1. deň prezidentských volieb na tému skrátenia 3. volebného obdobia NR SR bolo neplatné, keďže sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov. K referendovým urnám ich pristúpilo 35,86 percenta. Za vypísanie predčasných parlamentných volieb sa vyslovilo 86,78 percenta zúčastnených občanov, proti bolo 11,93 percenta.

Referendum, ktorého cieľom bolo vypísanie predčasných volieb ešte v kalendárnom roku 2004, vyhlásil prezident na základe petičnej akcie, ktorú začala odborárska centrála organizovať 15. novembra 2003 po celoročnej sérii protestov, ktoré vyvrcholili celoštátnym výstražným štrajkom. Kancelária prezidenta prekontrolovala od doručenia petičných hárkov 13. januára 608.518 podpisov voličov, z ktorých bolo platných 557.282.

7. celoštátne referendum: 18. septembra 2010 - účasť voličov: 22,84 % - neplatné

Prezident SR Ivan Gašparovič vyhlásil 7. júla 2010 referendum iniciované stranou SaS. Zo 4.369.553 oprávnených občanov prišlo do hlasovacích miestností 998.142 (22,84 percenta), čiže referendum bolo neplatné, lebo sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov.

Hlasujúci sa vyjadrovali k šiestim otázkam - k zrušeniu koncesionárskych poplatkov, obmedzeniu poslaneckej imunity, zníženiu počtu poslancov NR SR na 100, k stanoveniu maximálnej ceny vládnych limuzín, k voľbám cez internet a k tomu, či majú byť osoby poverené výkonom verejnej moci vyňaté z práva na odpoveď, ktorú zaručuje tlačový zákon.

8. celoštátne referendum: 7. februára 2015 - účasť 21,41 % - neplatné

Referendum známe aj ako Referendum o rodine vyhlásil prezident SR Andrej Kiska na 7. februára 2015. Iniciovala ho Aliancia za rodinu, ktorá vyzbierala vyše 400-tisíc podpisov.

Referendum obsahovalo tri otázky: „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?", „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?" a tretia otázka znela: „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?". Keďže účasť na hlasovaní dosiahla len niečo viac ako 21 percent, referendum bolo neplatné.

9. celoštátne referendum: 21. januára 2023 – účasť 27,25 % - neplatné

Referendum vyhlásila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Referendum iniciovala strana Smer-SD a ďalšie vtedajšie opozičné strany. Organizátori petície odovzdali 406 039 podpisov, po prepočte platnosti ich bolo 381 960.

Na otázku, či súhlasia občania s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR odpovedalo 97,52 percenta zúčastnených kladne. Záporne odpovedalo podľa doterajších výsledkov 1,53 percenta zúčastnených. Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s Ústavou SR. Otázka preto v referende nebola.

Pellegrini vyhlásil referendum, no otázku o voľbách stopol. Vincent Bujňák vysvetlil, či prezident mohol rozhodnúť sám.