Demokrati reagujú na rozhodnutie prezidenta. Pre vyradenie otázky o predčasných voľbách podávajú podnet na Ústavný súd

Mimoparlamentná strana Demokrati sa pre vylúčenie otázky o predčasných voľbách v referende obrátia na Ústavný súd SR.

Na tlačovej konferencii o tom v pondelok informoval predseda strany Jaroslav Naď.

Prezident SR Peter Pellegrini podľa neho zmaril referendum a možnosť ľudí vyjadriť sa v ňom k tejto vládnej koalícii. Nebolo podľa neho jasne určené, že prvá referendová otázka bola protiústavná. Ide podľa neho o nebezpečný precedens, keď sa Pellegrini neobrátil na Ústavný súd SR.

„Toto arogantné stanovisko, ktoré Peter Pellegrini predniesol, bolo doslova a do písmena studeným závanom mečiarizmu, ktorý sme na Slovensku od 90. rokov nezažili,“ vyhlásil predseda.

Podľa Naďa existujú rôzne právne názory o ústavnosti referendovej otázky o skrátení volebného obdobia. Zároveň si myslí, že referendum s dvomi ostatnými otázkami má zmysel.

Čítajte viac

Pellegrini vyhlásil referendum na 4. júla. Otázku o predčasných voľbách však do hlasovania pre protiústavnosť nepustil

Šeliga: Pellegrini rovnaké rozhodnutie v minulosti kritizoval

Podpredseda Demokratov Juraj Šeliga poukázal, že prezident počas predchádzajúceho volebného obdobia kritizoval vtedajšiu hlavu štátu Zuzanu Čaputovú, že sa pri podobnom prípade obrátila na Ústavný súd, ktorý referendovú otázku o skoršom skončení volebného obdobia označil za protiústavnú. Zároveň vidí rozdiel medzi vtedajšou referendovou otázkou o predčasných voľbách a tou dnešnou.

Prezident SR Pellegrini vyhlásil referendum s dvomi otázkami, ktoré sa budú týkať zrušenia tzv. doživotnej renty a obnovy Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, na 4. júla. Otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie nebude predmetom referenda, keďže je podľa hlavy štátu v rozpore s ústavou. Referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati.

Referendum vyhlasuje prezident SR, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov. Ústava zároveň stanovuje, že výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak je rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

Reakcia strany Hlas

Strana Hlas tvrdí, že možnosť referenda o predčasných voľbách nebola zmarená aktuálnym krokom hlavy štátu, ale už skôr legislatívnym procesom v parlamente.

Podľa jej stanoviska „ak niekto natrvalo zobral ľuďom možnosť vyžiadať si referendom predčasné voľby, bol to práve šéf petičného výboru Juraj Šeliga a ďalší ‚demokrati‘ pri hlasovaní o novele ústavy v roku 2023“. Strana zároveň pripomenula, že rozhodnutie Ústavného súdu znemožnilo skrátenie volebného obdobia referendom, čo je podľa nej záväzné pre každého prezidenta.

Hlas zároveň zdôrazňuje, že parlament mal možnosť na tento verdikt reagovať úpravou ústavy, no podľa strany práve poslanci vrátane Juraja Šeligu presadili zmenu, ktorá takúto možnosť vylúčila. Prezident preto podľa nich postupoval v súlade s právnym stavom. Kritiku opozície označili za pokryteckú, keďže tí, ktorí podľa Hlas-u obmedzili možnosť referenda, dnes rozhodnutie prezidenta spochybňujú.

Opozícia nie je prekvapená, Pellegriniho považujú ho za alibistu

Opozičné strany reagovali na rozhodnutie prezidenta rozdielne, no v jednom sa zhodujú, a to že výsledná podoba referenda, ktorá zostala bez otázky predčasných volieb, stráca podľa nich význam aj efektívnosť.

Progresívne Slovensko (PS) kritizuje postup prezidenta pri vyhlásení referenda a vyzýva na spoločný postup opozície pred hlasovaním.

Predseda PS Michal Šimečka uviedol, že prezident podľa neho nepostupoval ako nestranná hlava štátu, ale konal v prospech vládnej koalície. Kritizoval najmä rozhodnutie nevypísať jednu z referendových otázok bez obrátenia sa na Ústavný súd, ako aj stanovenie termínu referenda na 4. júla, ktoré podľa neho môže ovplyvniť účasť voličov počas letnej sezóny.

PS zároveň vyzýva svojich podporovateľov, aby sa referenda zúčastnili a podporili obe otázky, ktoré sa týkajú obnovy Úradu špeciálnej prokuratúry, Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a zrušenia renty. Šimečka označil referendum za príležitosť na mobilizáciu voličov a potvrdil komunikáciu s lídrom Demokratov Jaroslavom Naďom o možnom spoločnom postupe opozície.

Poslankyňa PS Zuzana Števulová kritizovala aj to, že prezident podľa nej neprihliadol na zmeny legislatívy od posledného rozhodnutia Ústavného súdu a postupoval svojvoľne. Zároveň upozornila na zdôvodnenie termínu referenda, ktoré prezident odôvodnil potrebou zabezpečiť dostatok času pre voličov zo zahraničia hlasujúcich poštou.

PS očakáva, že prezident bude podľa Števulovej konzistentný aj pri prípadných legislatívnych zmenách týkajúcich sa hlasovania zo zahraničia.

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová označila postup prezidenta za politicky motivovaný a kritizovala aj načasovanie. „Termín referenda stanovil na začiatok letných prázdnin, kedy už najmä rodiny s deťmi majú naplánované dovolenky a prezident veľmi dobre vie, že referendum počas letných prázdnin je odsúdené na neúspech,“ uviedla.

Zároveň však upozornila na ekonomický rozmer celej situácie, keď spochybnila účelnosť vynaložených verejných zdrojov. „Referendum, ktoré prezident zredukoval na dve otázky, je v tejto forme zbytočné a 10 miliónov v čase konsolidácie by sa dalo využiť aj lepšie,“ povedala Remišová.

Podobnú líniu argumentácie, hoci z iného uhla pohľadu, zvolilo aj hnutie Slovensko. Jeho líder Igor Matovič pripomenul právne limity celého procesu.

„Od začiatku sme upozorňovali, že existuje zásadné stanovisko Ústavného súdu, ktoré znemožňuje konanie referenda o skrátení volebného obdobia, takýmto spôsobom,“ uviedol Matovič. Súčasne poukázal na politickú nekonzistentnosť prezidenta. „Peter Pellegrini dnes hovorí, ako si váži názor ľudí, ale keď mal možnosť, prikázal svojim poslancom hlasovať proti zmene ústavy, ktorá by umožnila referendum o skrátení volebného obdobia,“ pokračoval.

Podľa Matoviča ide o zásadný rozpor medzi deklarovaným rešpektom k verejnosti a reálnymi krokmi, pričom upozornil aj na riziko nízkej účasti. „Mrzí nás, že referendum zostalo oklieštené. Obávame sa, že pri týchto otázkach príde málo ľudí a referendum nebude platné,“ povedal Matovič.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) pristúpilo k situácii pragmatickejšie a zdôraznilo predovšetkým právny rámec. Podľa podpredsedu hnutia Viliama Karasa bolo rozhodnutie očakávané. „Kresťanskodemokratické hnutie opakovane upozorňovalo, že referendum o skrátení volebného obdobia bez predchádzajúcej zmeny ústavy nie je v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR možné,“ informoval Karas. Zároveň však aj KDH spochybnilo ekonomickú racionalitu referenda v jeho súčasnej podobe, keďže zostávajúce otázky podľa nich predstavujú štandardné politické témy, ktoré možno riešiť legislatívnou cestou bez dodatočných nákladov.

Zvyšné témy referenda, najmä zrušenie doživotných rent pre politikov a posilnenie boja proti korupcii prostredníctvom obnovy špecializovaných inštitúcií, sa zároveň posúvajú z roviny priamej demokracie do politických programov strán.

Hnutie Slovensko ich už explicitne deklarovalo ako podmienky vstupu do budúcej vlády, pričom Matovič zdôraznil širší záber navrhovaných zmien. „Chceme zrušiť doživotné renty úplne a aj pre prezidenta. Nevidíme najmenší dôvod, aby mali ešte navyše ďalšie výhody,“ hlása Matovič. Podľa neho ide o snahu pretaviť podporu státisícov podpisov do konkrétnych politických krokov po voľbách.

Pozrite si zostrih tlačovej besedy prezidenta Pellegriniho.