Čo je námorná blokáda a čo urobí s trhmi? USA ju spustia v jednom z najdôležitejších prielivov sveta
Jedna z najcitlivejších námorných trás sveta sa ocitá v strede novej eskalácie medzi Washingtonom a Teheránom. Oznámenie USA o námornej blokáde vyvoláva otázky, čo bude nasledovať a ako to môže ovplyvniť globálny obchod.
Ako bude vyzerať?
Hormuzský prieliv patrí medzi najdôležitejšie námorné trasy na svete. Prechádza ním významná časť globálnych dodávok ropy a zemného plynu, čo z neho robí strategický bod s globálnym dosahom.
V posledných týždňoch sa región stal miestom zvýšeného napätia. Lode podľa správ dostávali varovania, že môžu byť cieľom útokov, čo výrazne obmedzilo ich pohyb. Podľa analytikov tak už teraz dochádza k citeľnému poklesu námornej premávky.
Americká armáda oznámila, že od pondelka (13. apríla) začne presadzovať blokádu námornej dopravy smerujúcej do a z iránskych prístavov. Opatrenie má začať platiť o 16:00 SELČ.
Podľa vyhlásenia sa však bežná medzinárodná lodná doprava v Hormuzskom prielive nemá zastaviť, pokiaľ nesmeruje do iránskych prístavov alebo z nich.
Tento krok prichádza po neúspešných rokovaniach o ukončení konfliktu, ktorý vypukol koncom februára. Americký prezident Donald Trump uviedol, že rokovania s Iránom v Pakistane zlyhali, lebo Irán nebol ochotný vzdať sa svojich jadrových ambícií. Teherán zas obvinil Washington z prehnaných požiadaviek.
Čo hovorí Trump?
Americký prezident v sérii vyhlásení uviedol, že cieľom blokády je zabrániť Iránu profitovať z kontroly nad námornou trasou. Zároveň tvrdí, že blokáda má prinútiť Teherán k dohode o bezpečnom prechode.
Irán tieto kroky odmieta a označuje ich za nezákonné a neprimerané. Teherán tvrdí, že ide o súčasť širšieho tlaku zo strany USA v súvislosti s jadrovým programom.
Trump v nedeľnom príspevku na sociálnej sieti oznámil, že Spojené štáty začnú „BLOKOVAŤ všetky lode“, ktoré sa pokúsia vstúpiť do Hormuzského prielivu alebo ho opustiť.
Zároveň uviedol, že nariadil americkému námorníctvu, aby v medzinárodných vodách zastavovalo a kontrolovalo plavidlá, ktoré podľa neho platia Iránu nelegálne poplatky. Tvrdí, že nikto, kto takéto „mýto“ uhradí, nebude mať bezpečný prechod po mori.
Podľa Trumpa má Irán umiestňovať v oblasti prielivu míny, ktoré USA chcú začať ničiť. Varoval tiež, že ak Irán zaútočí na americké alebo civilné lode, bude nasledovať tvrdá odveta.
Vyhlásil, že dohoda o voľnom prechode je možná, no podľa neho ju Irán blokuje spochybňovaním bezpečnosti plavby. Tvrdil tiež, že Irán sľúbil otvorenie Hormuzského prielivu, ale neurobil tak. Vyzval ho, aby tento krok urýchlene splnil.
Blokáda v praxi
Americké Centrálne veliteľstvo (Centcom) oznámilo, že operácia sa začne v pondelok o 10:00 miestneho času (16:00 stredoeurópskeho letného času). Podľa neho sa bude blokáda vzťahovať na všetky plavidlá bez rozdielu štátnej príslušnosti, ktoré vstupujú do iránskych prístavov alebo ich opúšťajú, vrátane oblastí Perzského a Ománskeho zálivu.
Zároveň však Centcom uvádza, že neobmedzí plavbu lodí smerujúcich do a z neiránskych prístavov a že námorníkom budú vopred poskytnuté oficiálne pokyny.
Trump tvrdil, že sa na operácii budú podieľať aj ďalšie krajiny, no konkrétne ich nemenoval. Podľa BBC sa Spojené kráľovstvo na blokáde nezúčastní, hoci premiér Keir Starmer potvrdil prítomnosť britských prostriedkov na hľadanie mín v oblasti.
Trump tiež uviedol, že NATO ponúklo pomoc pri „vyčistení“ prielivu a že USA spolu s ďalšími spojencami nasadia mínolovky, aby zabezpečili jeho opätovné otvorenie.
Britská vláda deklarovala podporu slobody plavby a zdôraznila potrebu udržať Hormuzský prieliv otvorený pre globálny obchod, pričom upozornila, že nesmie byť spoplatňovaný nelegálnymi poplatkami.
Viacerí americkí právni experti pre BBC uviedli, že takáto blokáda by mohla byť v rozpore s medzinárodným námorným právom, a niektorí spochybnili aj jej súlad s existujúcimi dohodami o prímerí, ak by bola presadzovaná vojenskou silou.
Teherán pod tlakom
Irán dlhodobo využíva Hormuzský prieliv ako nátlakový nástroj – v minulosti obmedzoval prechod lodí a tým prispieval k rastu cien ropy. Za niektoré preplavenia si zároveň účtoval vysoké poplatky.
Uzavretie prielivu by podľa Trumpa mohlo Iránu odobrať dôležitý zdroj príjmov, hoci by to zároveň mohlo zvýšiť ceny ropy a plynu.
Pre Fox News uviedol, že USA nedovolia Iránu profitovať z ropného obchodu podľa vlastných pravidiel a presadzujú princíp voľného prechodu pre všetky alebo žiadne plavidlá.
Analytici tvrdia, že tieto vyhlásenia majú vyvinúť tlak na Teherán, aby pristúpil na rokovania podľa amerických podmienok.
Republikánsky kongresman Mike Turner označil blokádu za spôsob, ako donútiť strany k dohode a obnoviť bezpečný režim v prielive.
Naopak demokratický senátor Mark Warner spochybnil jej účinnosť a uviedol, že nie je jasné, ako by takýto krok mohol prinútiť Irán otvoriť prieliv.
Dopady na dopravu
Podľa experta na námornú dopravu Larsa Jensena by mala Trumpova hrozba blokády v krátkodobom horizonte obmedzený efekt, keďže cez prieliv už teraz prechádza len malý počet lodí.
„Ak to Američania skutočne urobia, zastaví to len veľmi malý prúd plavidiel. V širšom kontexte to v podstate nič nemení,“ uvádza.
Jensen zároveň tvrdí, že zamedzenie prechodu lodiam, ktoré údajne platia Iránu, by malo minimálny dosah, keďže takéto firmy by už aj tak čelili sankciám. Podľa neho je totiž počet lodí v oblasti nízky, ešte menej z nich má vykonávať takéto platby a väčšina z nich už spadá pod sankčný režim USA.
Dlhodobo však môže napätie zvýšiť ceny energií a spomaliť globálny obchod, ak by sa konflikt v regióne prehĺbil.
Námorné spoločnosti zatiaľ budú pravdepodobne vyčkávať na ďalší vývoj a možné diplomatické riešenie situácie, pričom ak sa podarí dosiahnuť dohodu, doprava by sa mohla postupne obnoviť.
Irán bojuje s konštrukciou jadrovej hlavice. Expert Tomáš Nagy analyzuje slabé miesta v jadrovom programe Teheránu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"