Občianska vojna medzi šimpanzmi. Niekdajší spojenci sa rozdelili na dva tábory a začali sa navzájom zabíjať
V ugandskom národnom parku Kibale vypukli medzi dvoma frakciami šimpanzej skupiny Ngogo boje, ktoré vedci prirovnávajú k občianskej vojne.
Vyplýva to zo štúdie v časopise Science, na ktorú upozornil denník The Wall Street Journal.
Kedysi mimoriadne súdržná skupina čítala takmer 200 šimpanzov a patrila k najväčším kedy pozorovaným spoločenstvám tohto druhu vo voľnej prírode. Sociálne väzby medzi jej členmi sa utvárali viac ako dve desaťročia. Podľa vedcov však stačili iba tri roky, aby sa z niekdajších spojencov stali nepriatelia.
„Už dlho vieme, že šimpanzy útočia na svojich susedov a že ich často aj zabíjajú. Ukazuje sa však, že to robia aj vtedy, keď ide o ich bývalých priateľov a spojencov,“ uviedol primatológ John Mitani z Michiganskej univerzity a jeden z autorov štúdie.
Rozpad po dvoch desaťročiach mieru
Po dve desaťročia si šimpanzy zo skupiny Ngogo navzájom pomáhali a útočili iba na jedincov zo susedných kmeňov. Tým rozširovali svoje teritórium a zvyšovali šance svojich mláďat na prežitie.
Zlom nastal v roku 2015. Niekoľko dospelých samcov, ktorí skupinu držali pokope, zomrelo na choroby. Sociálne väzby v dôsledku ich úmrtí zoslabli a približne v rovnakom čase sa vodcom stal nový alfa samec. „Zmeny v hierarchii môžu podnietiť napätie a agresiu,“ povedal spoluautor štúdie Aaron Sandel z Texaskej univerzity v Austine.
Vedci pomocou analýzy sociálnych sietí, priestorových dát z GPS a kontinuálneho tridsaťročného sledovania správania zvierat doložili, že práve v roku 2015 sa skupina náhle začala polarizovať. Šimpanzy, ktoré sa predtým bežne stretávali, sa odrazu začali jeden druhému vyhýbať. Nasledovalo šesť týždňov, keď sa obe časti skupiny vôbec nestretávali, čo výskumníci u tejto populácie nikdy predtým nepozorovali.
Obe frakcie sa postupne stiahli do oddelených častí parku. Niekdajšie centrum spoločného územia sa premenilo na hranicu, ktorú skupiny strážili. Do roku 2018 sa skupina rozdelila úplne. Sociálne aj reprodukčné väzby medzi frakciami zanikli; posledné mláďa s rodičmi z oboch častí sa narodilo v roku 2015.
Vojny, ceny aj politika tlačia na psychiku, ľudia hľadajú únik. Nový trend ich vedie späť medzi stromy
Systematické útoky a kruté straty
Menšia z novovzniknutých skupín mala v čase rozdelenia len desať dospelých samcov, zatiaľ čo druhá tridsať. Napriek tomu práve táto početne slabšia skupina začala systematické útoky a teraz je početnejšia.
Vedci medzi rokmi 2018 a 2024 zaznamenali 24 takýchto útokov. Pri nich zahynulo najmenej sedem dospelých samcov a 17 mláďat z druhej skupiny. Útočníci tak v priemere zabili jedného dospelého samca a dve mláďatá ročne. Skutočný počet mŕtvych ľudoopov je však podľa Mitaniho ešte vyšší, pretože na rozsiahlom území bolo nemožné zaznamenať všetky úmrtia.
Podobné rozdelenie pôvodne celistvej skupiny a následné násilie medzi frakciami u šimpanzov opísala už primatologička Jane Goodallová v 70. rokoch. V Tanzánii, kde Goodallová situáciu zaznamenala, ľudoopy však dostávali potravu od ľudí. Skupina Ngogo žije v úplnej voľnosti, dokrmovaná nijako nie je. Ľudský vplyv tak z tohto pozorovania mizne.
Úspech ako príčina skazy
Príčinu rozdelenia vedci presne nepoznajú. Domnievajú sa, že skupina mohla doplatiť na vlastný úspech. Bola mimoriadne početná a aj napriek dostatku potravy mohli šimpanzy vnímať silnejšiu konkurenciu o zdroje a partnerov. Výskumníci upozorňujú, že tento prípad je mimoriadne vzácny. Podľa genetických dát dochádza k trvalému rozdeleniu šimpanzej skupiny v priemere raz za 500 rokov.
Podľa Sandela tento prípad ukazuje, že násilie medzi bývalými členmi jednej skupiny nemusí nutne vyvierať z „kultúrnych“ dôvodov, ktoré ľudia často považujú za príčinu vojen. Často na to stačí postupné narušenie sociálnych väzieb a zmeny vo vzťahoch medzi jednotlivcami.
Šimpanz učenlivý je jedným z dvoch druhov primátov s najužšími evolučnými väzbami na človeka. Vedci uvádzajú takmer 99-percentnú podobnosť DNA medzi ľuďmi a šimpanzmi, podobne aj u šimpanzov bonobo. Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) radí šimpanzy medzi ohrozené druhy. Tieto primáty čelia hrozbám, ako je pytliactvo či úbytok prirodzeného prostredia.