Apollo vs. Artemis: Prečo sme na Mesiaci neboli vyše 50 rokov a prečo teraz posádka Orionu „len“ krúži?

Mnoho ľudí si kladie logickú otázku: Ak sme pred polstoročím dokázali poslať ľudí na povrch Mesiaca, prečo sa tam dnes vraciame tak opatrne? Vesmírna loď Orion s posádkou Artemis II sa práve nachádza 380-tisíc kilometrov od domova. Hoci tentoraz nikto z lode nevystúpi, podľa odborníkov ide o kritický test technológií, ktoré Apollo jednoducho nemalo.

Artemis, Apollo
Foto: Profimedia
Porovnanie dvoch generácií lunárnych misií ukazuje štart aktuálnej rakety SLS s loďou Orion v rámci programu Artemis II (vľavo) a historický vzlet legendárnej rakety Saturn V z misie Apollo 11 v roku 1969 (vpravo).

Prečo tá dlhá pauza?

Od poslednej misie Apollo 17 v roku 1972 zíval Mesiac prázdnotou. Dôvodom nebol nedostatok technológií, ale politická vôľa a financie. Kým Apollo bolo hnané studenou vojnou a snahou poraziť Sovietsky zväz, po dosiahnutí cieľa záujem opadol. Agentúra AP uvádza, že Artemis napreduje pomalšie pre dekády nerozhodnosti a váhania medzi Mesiacom a Marsom ako ďalšou cieľovou destináciou.

Dnes je však situácia iná. NASA čelí novej konkurencii z Číny, ktorá plánuje pristáť na južnom póle Mesiaca do roku 2030. „Apollo bolo o zapichnutí vlajky, Artemis je o tom, aby sme tam zostali,“ zhodujú sa analytici.

Prečo teraz „len“ oblet bez pristátia?

Mnohým sa môže zdať prelet nad odvrátenou stranou Mesiaca ako krok späť, no inžinieri to vidia inak. Orion je úplne nový stroj. Podľa Australian Broadcasting Corporation (ABC) má síce podobné motory ako raketoplány, no jeho „mozog“ je 20 000-krát rýchlejší než v ére Apolla.

„Jeden z tých väčších technických problémov bol práve záchod, ktorý nikdy v beztiažovom stave alebo v týchto extrémnych podmienkach nebol testovaný,“ vysvetlil pre ta3 astronóm Jiří Šilha. Práve testovanie takýchto „prozaických“ systémov a podpory života je dôvodom, prečo NASA neriskuje pristátie hneď pri prvom lete s posádkou. Orion musí dokázať, že udrží štyroch ľudí pri živote v hlbokom vesmíre skôr, než sa pokúsia o zostup k povrchu.

Gravitačný „prak“ ako záchranná brzda

Ďalší rozdiel je v bezpečnosti. Kým Apollo muselo pri Mesiaci brzdiť motormi, aby neskončilo stratené v hlbokom vesmíre, Artemis II využíva tzv. dráhu voľného návratu. „Loď sa dostane do oblasti Mesiaca, ktorý jej pomôže svojou gravitáciou, a vďaka tomu je dráha nasmerovaná späť k Zemi,“ hovorí Šilha. Ak by lodi vypadli motory, gravitácia Mesiaca ju sama „vystrelí“ domov. Je to lekcia, ktorú sa NASA naučila pri dramatickej misii Apollo 13.

Technológia vs. história

Hoci sa základné palivo (vodík a kyslík) nezmenilo, posádka dnes rieši iné výzvy. V kabíne bojovali s chladom a museli loď natáčať k Slnku, aby im nezamrzol prototyp toalety. Na rozdiel od čisto mužských posádok Apolla, ktoré používali igelitové vrecká, má Artemis II toaletu navrhnutú pre mužov aj ženy.

„Ak môžeme aspoň trochu prispieť k nádeji pre ľudstvo, je to obrovská vec,“ cituje AP pilota Victora Glovera. Misia vyvrcholí v piatok pristátím v Tichom oceáne. Ak Orion zvládne návrat v rýchlosti 40 000 km/h, cesta k opätovnému kráčaniu po Mesiaci v rámci misie Artemis IV bude definitívne otvorená.

Astronauti mieria k historickému rekordu. Loď Orion sa ocitne až 400-tisíc kilometrov od Zeme:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"