Útok na Irán zdražuje slovenský chlieb. Pekárom stúpli náklady na dopravu o pätinu, ceny pečiva môžu čoskoro rásť

Slovenskí pekári bijú na poplach. Americko-izraelský útok na Irán výrazne destabilizoval globálne trhy, čo sa okamžite odrazilo na nákladoch našich výrobcov. Keďže si pekári zabezpečujú rozvoz chleba a pečiva do obchodných reťazcov vo vlastnej réžii, prudký nárast cien logistiky o viac ako 20 % ich tlačí do kúta. Ak sa vojenský konflikt v krátkom čase neskončí, zvýšené náklady na dopravu a suroviny sa nevyhnutne premietnu do koncových cien pre spotrebiteľov.

„Konflikt spôsobil, že náklady pekárov na logistiku už teraz stúpli o viac ako 20 %. Pekári hľadajú všetky možné cesty, ako tieto náklady minimalizovať a optimalizovať, aby ich nemuseli premietnuť do odbytových cien,“ uviedol Milan Lapšanský zo Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Hnojivá ako skrytá hrozba pre ceny potravín

Napätie na Blízkom východe neovplyvňuje len dopravu, ale zasahuje aj priamo do prvovýroby. Z tohto regiónu sa totiž do Európy dovážajú kľúčové suroviny a hnojivá, bez ktorých je moderné poľnohospodárstvo nemysliteľné. Podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD) sa až polovica potravín v EÚ vyprodukuje vďaka hnojeniu plôch, na ktorých sa pestujú plodiny určené na ďalšie spracovanie.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) predpokladá, že hlavný náraz pocítia peňaženky Slovákov v druhej polovici roka. „Bude to mať dopad na jeseň, poľnohospodári budú nakupovať za zvýšené ceny. Zdražejú hnojivá. Teraz to však nepocítime, lebo stihli hnojivá nakúpiť za staré ceny. Pocítime to až v druhej časti roka,“ vysvetlila hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Čítajte viac

Kedysi lacná istota, dnes luxus. Obedové menúčka sú stále drahšie, ľudia si radšej varia doma

Súboj o milióny z Bruselu

Kým pekári a farmári riešia aktuálnu krízu, v úzadí prebieha dôležitý diplomatický súboj o podobu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2028. Európska únia plánuje zmeny, ktoré by podľa krajín V4, Bulharska a Rumunska znamenali menej peňazí pre ich poľnohospodárov.

„SPP musí byť silná a silná bude vtedy, keď bude mať dostatok finančných prostriedkov. Ak si Európska únia povedala, že v novom rámci od roku 2028 chce mať väčší rozpočet EÚ, tak nemôžeme my ako ministri pôdohospodárstva hovoriť o tom, že budeme mať o 20 % menej finančných prostriedkov,“ zhodnotil minister Takáč.

Krajiny strednej a východnej Európy už do Bruselu zaslali spoločné stanovisko. V ňom žiadajú prehodnotenie navrhovanej politiky, ktorá by v súčasnej podobe mohla ešte viac oslabiť konkurencieschopnosť ich poľnohospodárov v čase prebiehajúcich globálnych konfliktov.

Čítajte viac

Rana pre rodinný podnik. Ilavská pekáreň po 34 rokoch končí, nezvláda vysoké náklady ani transakčnú daň