Rast cien energií mení hru. Peking ponúka Taiwanu „výhodnú“ dohodu

Podľa nej ide o súčasť čínskej kampane s cieľom presvedčiť ostrov o výhodách zjednotenia s Čínou, ktoré dlhodobo Peking presadzuje a Taiwan-pej odmieta. Ponuka súvisí s rastúcimi cenami energií a ťažkosťami s dodávkami energetických surovín, ktoré sú dôsledkom vojny proti Iránu, začatej USA a Izraelom na konci februára.

Čítajte viac

Hormuzský prieliv ako „pohrebisko“. Dlhodobé uzavretie kľúčovej ropnej tepny môže znamenať katastrofu

Taiwan alternatívne dodávky má

Krajiny na celom svete sa kvôli vojne na Blízkom východe a prerušeniu námorných trás cez kľúčový Hormuzský prieliv snažia zabezpečiť náhradné zdroje energie. Taiwan, ktorý tretinu svojho skvapalneného zemného plynu (LNG) dovážal z Kataru a z Číny nečerpá žiadne zdroje energie, si zabezpečil alternatívne dodávky na nadchádzajúce mesiace, okrem iného aj zo Spojených štátov, ktoré sú hlavným medzinárodným podporovateľom tohto ostrova.

"Mierové zjednotenie prinesie lepšiu ochranu energetickej a surovinovej bezpečnosti Taiwanu vďaka podpore silnej vlasti. Sme ochotní poskytnúť taiwanským spoluobčanom stabilnú a spoľahlivú energetickú a surovinovú bezpečnosť, aby mohli žiť lepší život," povedal novinárom hovorca čínskeho úradu pre záležitosti Taiwanu Čchen Pin-chua.

Čítajte viac

Biely dom váha nad ďalšou vojenskou podporou Taiwanu. Trump si nechce pokaziť svoj „dobrý vzťah“ so Si Ťin-pchingom

Viac amerického plynu

Taiwanský prezident Laj Čching-te na stredajšom zasadnutí svojej vládnej Demokratickej pokrokovej strany (DPP) povedal, že dodávky energie na marec a apríl má ostrov zabezpečené a od júna bude dovážať viac amerického plynu. "Taiwan prijal viaczdrojový strategický prístup k dovozu energií," dodal.

Čína, najväčší svetový dovozca ropy, minulý týždeň zakázala vývoz palív najmenej do konca marca, aby predišla nedostatku na domácom trhu. Obmedzila tým export, ktorý vlani dosiahol hodnotu 22 miliárd dolárov.

Čína považuje demokraticky spravovaný Taiwan za vzbúreneckú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia, s ktorým sa znovu spojí, aj keby to malo byť podľa jej slov silou. Na ostrov vyvíja vojenský tlak tým, že do jeho blízkosti pravidelne vysiela vojnové lode aj lietadlá. Podľa oficiálnej politiky jednej Číny, ktorú Peking uplatňuje, na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a organizuje vlastné voľby. Drvivá väčšina krajín ho ale ako samostatný štát neuznáva, aj keď mnoho krajín s ním udržiava čulé obchodné vzťahy.

Prezident Laj, ktorého Čína označuje za separatistu, nároky Pekingu odmieta a tvrdí, že o budúcnosti Taiwanu môžu rozhodovať iba jeho obyvatelia. Číne opakovane ponúkol rokovania, Peking ich ale odmietol.

Čítajte viac

Think tank: Čína buduje vojenskú veľmoc, no jej velenie sa otriasa. Bezprecedentné čistky menia kalkul aj v otázke Taiwanu