Blízky východ horí. 20 kľúčových otázok a odpovedí o vojne v Iráne. Experti odhaľujú, čo môže prísť ďalej
Spojené štáty a Izrael už tretí týždeň intenzívne útočia na Irán. Teherán odpovedá údermi prostredníctvom svojich síl a spojencov naprieč Blízkym východom. Svetové finančné aj energetické trhy reagujú prudkými zmenami a pribúda otázok o ďalšom vývoji konfliktu aj jeho širších dôsledkoch. Experti z Atlantic Council sa pokúšajú preniknúť cez „hmlu vojny“ a prinášajú odpovede na dvadsať najzásadnejších otázok, ktoré sa v súvislosti s rýchlo sa vyvíjajúcou situáciou objavujú.
11. Ako vojna ovplyvňuje americké zásoby zbraní?
Konflikt znižuje pripravenosť americkej armády, najmä v kontexte iných globálnych hrozieb, ako sú Čína či Rusko.
Spotreba munície, techniky a logistických kapacít môže mať dlhodobé dôsledky – od obmedzenia výcviku až po oslabenie schopnosti reagovať na ďalšie krízy.
Otázkou zostáva, ako rýchlo dokážu Spojené štáty tieto kapacity obnoviť.
12. Aký ekonomický dopad má konflikt na Američanov?
Najviditeľnejší dopad sa prejavuje a ešte sa prejaví v cenách palív a potravín.
Približne pätina svetovej ropy prechádza cez Hormuzský prieliv, ktorý je aktuálne paralyzovaný. Cena ropy už vzrástla na vyše 100 dolárov za barel.
Drahšie palivá zdražujú dopravu aj tovary, čo sa premieta do cien potravín. Konflikt tak zvyšuje tlak na infláciu a komplikuje ekonomickú politiku USA.
13. Ako konflikt mení globálne energetické trhy?
Energetické trhy začali naplno započítavať geopolitické riziko. Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a plynu, sa ukázal ako kritický bod. Výpadok dodávok by svet len ťažko nahradil.
Konflikt môže urýchliť presun investícií do stabilnejších regiónov, ako sú USA či Kanada, a zároveň posilniť záujem o obnoviteľné zdroje energie.
14. Čo ak Kurdi spustia ozbrojený odpor?
Zapojenie Kurdov by mohlo oslabiť iránske sily, no zároveň posilniť režim politicky.
Teherán by mohol konflikt prezentovať ako pokus o rozbitie krajiny, čím by mobilizoval nacionalistické nálady.
Ak by Kurdi získali podporu a kontrolu nad územím, mohli by vytvoriť strategickú nárazníkovú zónu. Zároveň by však vznikla otázka ich postavenia v povojnovom Iráne.
15. Aký dopad má konflikt na Čínu?
Čína zatiaľ vyčkáva. Hoci bola hlavným odberateľom iránskej ropy, jej závislosť nie je kritická.
Peking sa dlhodobo pripravuje na možné výpadky dodávok – buduje strategické rezervy, diverzifikuje zdroje a investuje do elektrifikácie dopravy.
Konflikt jej zároveň môže vyhovovať geopoliticky. Presun amerických vojenských kapacít z Indo-Pacifiku na Blízky východ oslabuje tlak na Čínu v jej vlastnom regióne.
16. Ako z konfliktu profituje Rusko?
Napätie na energetických trhoch zvyšuje ceny ropy, čo priamo prospieva ruskej ekonomike.
Spojené štáty navyše dočasne uvoľnili niektoré sankcie, aby stabilizovali trh. To umožňuje Moskve zvýšiť export a príjmy.
Konflikt tak nepriamo posilňuje ruskú schopnosť financovať vlastné vojenské aktivity.
17. Zapojí sa jemenské hnutie Husíov?
Husíovia stoja pred rozhodnutím, či sa zapoja, alebo nie. Ich účasť by priniesla riziká, najmä vo vzťahu k Saudskej Arábii.
Možné scenáre sú tri:
- symbolické útoky na Izrael,
- obmedzené útoky na lodnú dopravu v Červenom mori,
- alebo rozsiahla eskalácia vrátane útokov na Saudskú Arábiu.
Posledná možnosť by otvorila nový front a mohla by opäť rozhorieť vojnu v Jemene.
18. Ako konflikt ovplyvní Pásmo Gazy?
Irán dlhodobo podporuje Hamas finančne aj vojensky. Oslabenie Teheránu by preto mohlo výrazne znížiť jeho vplyv v palestínskych územiach.
To by oslabilo radikálne frakcie a posilnilo pozíciu Izraela.
Na druhej strane existuje riziko, že oslabený režim sa pokúsi eskalovať konflikt prostredníctvom extrémnych útokov, aby si zachoval vplyv.
19. Čo znamená vojna pre vzťahy USA s krajinami Perzského zálivu?
Krajiny Perzského zálivu budú požadovať silnejšie bezpečnostné garancie od USA, najmä v oblasti protivzdušnej obrany.
Zároveň prehodnocujú, či prítomnosť amerických základní zvyšuje ich bezpečnosť alebo naopak riziko.
Budúci vývoj bude závisieť od toho, akú hrozbu bude Irán predstavovať po skončení vojny a ako bude Washington koordinovať kroky so svojimi partnermi.
20. Kto ďalší sa môže zapojiť?
Do konfliktu už nepriamo vstupujú viaceré krajiny regiónu.
Štáty Perzského zálivu čelia iránskym útokom, no zatiaľ nereagovali vojensky. Zvažujú skôr diplomatické alebo nepriame kroky.
Libanon a Irak sa stávajú ďalšími ohniskami napätia – či už cez aktivity Hizballáhu, alebo útoky na americké ciele.
Rozšírenie konfliktu by tak mohlo vtiahnuť do bojov širší región.
Pozrite si reportáž o izraelskom útoku, ktorý zabil lídra Iránu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"