ONLINE VIDEO: Izrael spustil v Bejrúte informačnú operáciu. Irán povolil dvom tankerom preplávať Hormuzským prielivom

17:08 Irán povolil dvom tankerom na skvapalnený ropný plyn (LPG) plaviacim sa pod indickou vlajkou preplávať Hormuzským prielivom, uvádzajú štyri zdroje s priamou znalosťou veci, píše agentúra Reuters. Tento krok by mohol pomôcť zmierniť časť krízy s nedostatkom plynu na varenie v krajine.

Samostatne sa očakáva, že v sobotu dorazí do Indie tanker s ropou zo Saudskej Arábie, ktorý preplával Hormuzským prielivom približne okolo 1. marca. Vyplýva to z informácií dvoch zo spomínaných zdrojov a z údajov spoločnosti Lloyd’s List Intelligence.

16:45 Izraelské letectvo v piatok popoludní na Bejrút zhadzovalo letáky s QR kódmi vyzývajúce obyvateľov Libanonu, aby ich prostredníctvom udávali členov militantného hnutia Hizballáh. QR kód odkazuje na kontakt na WhatsAppe a na facebookovú stránku určenú pre komunikáciu s jednotkou izraelskej armády zodpovednou za nábor agentov. Podľa denníka L ‚Orient-Le Jour libanonská armáda svojich občanov varovala, aby QR kódy z letákov v žiadnom prípade neskenovali. Hrozí totiž podľa nej, že by sa niekto mohol nabúrať do ich mobilných telefónov alebo získať prístup k ich osobným údajom.

Na videách publikovaných radom tamojších médií je vidieť, ako sa na Bejrút znášajú papierové letáky a dopadajú medzi obyvateľov metropoly. Na jednom z letákov okrem iného stojí: „Vzhľadom na náš obrovský úspech v Gaze sa naša nová realita dostáva aj do Bejrútu.“

"Sú (Izrael) schopní urobiť čokoľvek, aby v Libanone rozpútali občiansku vojnu. Zároveň je to predovšetkým psychologická vojna. Snaží sa ľudí oslabiť a zvýšiť v nich pocit strachu voči konkrétnej skupine," oznámila ČTK obyvateľka Bejrútu Murielle Chalífová.

Podľa svedkov spadlo veľké množstvo letákov v centrálnej časti západného Bejrútu, vo štvrti Hamra, píše L 'Orient-le Jour. "Libanon je tvojím rozhodnutím, nie rozhodnutím niekoho iného. Stabilita nie je len slovo. Je to právo každého Libanonca," stojí na ďalšom z letákov.

16:41 Izraelský minister obrany Jisrael Kac v piatok vyhlásil, že Libanon zaznamená čoraz väčšie škody na svojej infraštruktúre počas izraelských útokov na militantné hnutie Hizballáh. Vyhlásenie prišlo po tom, čo armáda zničila most cez rieku Lítaní.

„Toto je len začiatok a libanonská vláda a štát Libanon budú platiť čoraz vyššiu cenu v podobe škôd na... infraštruktúre, ktorú teroristi z Hizballáhu využívajú na teroristické aktivity a útoky na štát Izrael,“ povedal Kac počas stretnutia s najvyššími predstaviteľmi armády. Minister tiež varoval libanonskú vládu, že by mohla „stratiť územie, pokiaľ nesplní svoj hlavný záväzok, ktorým je odzbrojenie Hizballáhu“.

Šéf rezortu v noci na piatok oznámil, že došlo k zničeniu mosta cez rieku Lítání, ktorý slúžil „teroristom z Hizballáhu na presun zbraní do južného Libanonu“ a tiež prepravu členov hnutia. Militanti pred tým v noci na štvrtok vypálili 200 rakiet na Izrael počas najväčšieho útoku od obnovenia bojov.

Spojenecké vojská NATO nad Tureckom zneškodnili ďalšiu raketu:

16:30 Donald Trump v piatok opätovne vyjadril presvedčenie, že iránsky ľud po americko-izraelských útokoch povstane a zosadí svoju vládu. Uznal však, že sa tak nemusí stať okamžite. „Myslím si, že je to naozaj veľká prekážka, ktorú musia prekonať ľudia, ktorí nemajú zbrane. Myslím si, že je to veľmi veľká prekážka. Stane sa to, ale pravdepodobne, možno nie okamžite,“ povedal Trump v rozhovore pre Fox News Radio.

Trump zároveň oznámil, že armáda USA bude v nasledujúcich dňoch opätovne intenzívne útočiť na ciele v Iráne. „Počas budúceho týždňa na nich budeme silno útočiť,“ priblížil. Americký prezident rovnako pohrozil aj na svojej sociálnej sieti Truth Social niekoľko hodín predtým. „Úplne ničíme teroristický režim Iránu, vojensky, ekonomicky a inak... Iránske námorníctvo je preč, ich letectvo už neexistuje, rakety, drony a všetko ostatné je zničené a ich vodcovia boli vymazaní z povrchu Zeme,“ napísal Trump.

16:15 Americký prezident Donald Trump v piatok v rozhovore pre stanicu Fox News Radio na otázku, či Ukrajina pomáha s poskytovaním takejto pomoci, odpovedal, že Spojené štáty pomoc pri obrane proti dronom nepotrebujú.

Dodal tiež, že si myslí, že ruský prezident Vladimir Putin možno Iránu „trochu“ pomáha. „Myslím si, že mu (Iránu) možno trochu pomáha, áno, asi áno. A on si zrejme myslí, že my pomáhame Ukrajine, však?,“ povedal Trump.

15:55 Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok uviedol, že v súčasnosti nevidí potrebu medzinárodného vojenského zásahu v Hormuzskom prielive na ochranu obchodnej lodnej dopravy. Zdôraznil tiež, že Berlín sa nechce zapájať do vojny s Iránom.

„V súčasnej situácii nevidím dôvod zvažovať vojenskú ochranu námorných ciest,“ povedal Merz o potenciálnej misii v Hormuzskom prielive počas návštevy Nórska po boku premiéra Jonasa Gahra Störeho. Zároveň pripomenul pretrvávajúce obavy, že Spojené štáty nemajú stratégiu pre ukončenie vojny, ktorú začali spolu s Izraelom.

„Dovoľte mi to ešte raz vyjasniť, Nemecko nie je súčasťou tejto vojny a nechceme byť jej súčasťou,“ zdôraznil kancelár. „Vzhľadom na to sa všetky naše snahy sústredia na ukončenie vojny. A presne to je to, o čom rokujeme s vládou USA aj Izraela,“ vysvetlil Merz.

Störe takisto povedal, že aktuálne neexistujú žiadne plány na vojenskú operáciu v Hormuzskom prielive. Myšlienku armádnej operácie presadzuje hlavne francúzsky prezident Emmanuel Macron, pripomína agentúra DPA.

15:43 Haváriu amerického tankovacieho lietadla KC-135 v západnom Iraku neprežil nikto zo šiestich členov posádky. Informáciu potvrdilo Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) s tým, že k incidentu došlo vo štvrtok v spojeneckom vzdušnom priestore. Americká armáda nateraz vylúčila zostrelenie Iránom či spriatelenými silami a príčiny nešťastia vyšetruje. Hoci sa k útoku prihlásili proiránske militantné skupiny z koalície Islamský odpor v Iraku, odborníci ich tvrdenia nateraz spochybňujú. Ide už o štvrté americké vojenské lietadlo stratené počas prebiehajúceho konfliktu na Blízkom východe.

15:14 Spojené štáty počas prvých dvoch týždňov útokov na Irán vyčerpali zásoby kritickej munície, ktoré by za bežných okolností vystačili na niekoľko rokov. Podľa denníka Financial Times vypálilo americké námorníctvo len počas prvých 100 hodín 168 rakiet Tomahawk, čo vyvoláva obavy o obranyschopnosť krajiny. Rezort obrany preto plánuje požiadať o dodatočných 50 miliárd dolárov na vojenské výdavky, čo však naráža na odpor demokratov, ktorí útoky považujú za nezákonné. Kým republikánka Lisa Murkowski upozorňuje na riziko vyčerpania zásob, Biely dom a minister obrany Pete Hegseth ubezpečujú, že armáda má „viac než dosť“ prostriedkov na dosiahnutie svojich cieľov.

15:02 Nemecko by sa stalo hlavným cieľom utečencov, ak by konflikt v Iráne a Libanone ďalej eskaloval. Podľa štúdie nadácie RFBerlin by tam zamierilo až 28 % iránskych a 14 % libanonských migrantov, pričom medzi ďalšie preferované krajiny patria Kanada a Británia. Riaditeľ nadácie Christian Dustmann vysvetlil, že utečenci smerujú najmä tam, kde už majú vytvorené komunity, no pre geografickú blízkosť by najväčší nápor pocítila práve Európa. Napätie v regióne prudko vzrástlo po februárovom útoku USA a Izraela na Irán a následných odvetách Hizballáhu.

13:51 Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v piatok vyzval Izrael a militantné proiránske šiitské hnutie Hizballáh na ukončenie vojny v Libanone. Vyjadril sa tak počas svojej návštevy v Bejrúte.

„Dôrazne vyzývam tieto strany, Hizballáh a Izrael, na prímerie, ktoré zastaví túto vojnu...a umožní Libanonu, aby sa stal nezávislou krajinou, kde budú mať jeho orgány monopol na použitie sily,“ povedal Guterres v 11. deň vojny v Libanone. „Už nie je čas ozbrojených skupín. Teraz je čas silných štátov,“ vyhlásil.

13:49 Modžtabá Chameneí vydal vo štvrtok svoje prvé vyhlásenie, osobne sa však na verejnosti neobjavil a ani ho sám neprečítal, pripomína Sky News. Hegseth označil toto vyhlásenie za „slabé“.

„Nebol tam žiadny hlas ani video. Bolo to písomné vyhlásenie,“ povedal. „Irán má veľa kamier a veľa hlasových záznamníkov. Tak prečo písomné vyhlásenie? Myslím, že viete prečo... Jeho otec je mŕtvy. Je vystrašený; je zranený; je na úteku a chýba mu legitimita. Je to pre nich chaos. Kto je na čele? Irán to možno ani nevie. S každou hodinou vieme a aj oni vedia, že vojenské kapacity ich zlého režimu sa rozpadajú,“ uviedol americký minister obrany.

USA podľa Hegsetha „decimujú armádu radikálneho iránskeho režimu spôsobom, aký svet ešte nikdy nezažil“.

13:21 Americký minister obrany Pete Hegseth tvrdí, že nový najvyšší vodca Iránu Modžtaba Chameneí „je zranený a pravdepodobne zmrzačený“.

Chameneí sa ujal funkcie po smrti svojho otca, bývalého najvyššieho vodcu Iránu.

Chameneí sa od začiatku vojny neobjavil na verejnosti ani nevystúpil v médiách, čo vyvolalo špekulácie o jeho zdravotnom stave a mieste pobytu. Vo štvrtok však zverejnil svoje prvé vyhlásenie od začiatku konfliktu.

V ňom prisľúbil pokračovanie bojov, varoval pred ďalšími útokmi na arabské štáty v Perzskom zálive a pohrozil otvorením „ďalších frontov“ v konflikte, ktorý už narušil dodávky energií, svetovú ekonomiku aj medzinárodnú leteckú dopravu. Hegseth však svoje tvrdenia o Chameneího zraneniach bližšie nevysvetlil ani k nim neposkytol dôkazy.

Hegseth tiež tvrdí, že počet iránskych rakiet klesol o 90 % a počet dronov o 95 %. Podľa jeho slov bolo od začiatku vojny 28. februára zasiahli viac ako 15-tisíc nepriateľských cieľov, čo predstavuje v priemere viac než tisíc úderov denne.

Pozrite si tlačovú besedu ministra Hegsetha.

13:17 Americký prezident Donald Trump naznačil, že ruský prezident Vladimir Putin môže pomáhať Iránu. Vyjadril sa tak po tom, čo americké spravodajské služby podľa dostupných informácií naznačili, že Rusko poskytlo Teheránu údaje, ktoré by mohli pomôcť pri útokoch na americké vojnové lode, lietadlá či ďalšie ciele v regióne.

Trump o téme hovoril v rozhovore pre televíziu Fox News, ktorý bude celý odvysielaný v piatok. Na otázku, či by Rusko mohlo Iránu pomáhať, odpovedal: „Myslím si, že im možno trochu pomáha, áno, asi áno. A pravdepodobne si myslí, že my pomáhame Ukrajine, však?“

Moderátor Brian Kilmeade pripomenul, že Spojené štáty Ukrajine skutočne pomáhajú. Trump na to reagoval slovami: „Áno, pomáhame im tiež. A tak on to hovorí a Čína by povedala to isté. Viete, je to ako: hej, oni to robia a my to robíme tiež, ak mám byť férový.“

13:09 Smrť francúzskeho vojaka pri útoku v irackom guvernoráte Arbíl v noci na piatok spôsobil iránsky dron Šáhid. V piatok napoludnie to potvrdil jeho veliaci dôstojník. Šesť ľudí zranených pri útoku je stále v nemocnici, oznámilo v piatok francúzske ministerstvo obrany. Prezident Emmanuel Macron povedal, že jeho krajina nie je vo vojne a že útok nemožno ospravedlniť.

„Arnaud Frion (42) zahynul pri útoku bezpilotného lietadla typu Šáhid na pozíciu, kde sa vtedy nachádzal,“ uviedol plukovník Francois-Xavier de la Chesnay. Ide o prvého francúzskeho vojaka, ktorý zomrel od vypuknutia vojny na Blízkom východe.

Vojaci z viacerých krajín, vrátane Talianska a Francúzska, cvičia v Irackom Kurdistane členov kurdských bezpečnostných síl v rámci medzinárodnej protiteroristickej koalície pod vedením USA. Od začiatku americko-izraelských útokov na Irán 28. februára zaznamenali v regióne viacero útokov na americké a koaličné sily, ktoré sa pripisujú proiránskym milíciám v Iraku.

12:58 Irán vyhlásil, že svojim nepriateľom v Spojených štátoch a Izraeli udelí „nezabudnuteľnú lekciu“. Uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. Informovala o tom agentúra AFP.

„Nemôžeme akceptovať, že občas hovoria o dialógu a prímerí a potom čelíme opakovaniu týchto zločinov a vojny. Naše ozbrojené sily sú veľmi odhodlané dať nepriateľovi nezabudnuteľnú lekciu,“ povedal Bakájí v čase, keď ozbrojený konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom trvá už 14. deň.

Iránska štátna televízia medzitým informovala, že Teherán vypálil na Izrael ďalšiu salvu rakiet.

12:50 Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Larídžání, ktorý sa v piatok spolu s ďalšími vysokopostavenými predstaviteľmi krajiny zúčastnil na masovom zhromaždení v Teheráne, odsúdil najnovšie izraelsko-americké útoky na iránske hlavné mesto a označil ich za „zúfalé“.

„Tieto útoky sú zo strachu, zo zúfalstva. Niekto, kto je silný, by vôbec nebombardoval demonštrácie. Je jasné, že to zlyhalo,“ povedal Larídžání štátnej televízii počas pochodu na každoročné zhromaždenie pri príležitosti Dňa Kuds. Americký prezident Donald Trump podľa neho „nechápe, že iránsky ľud je statočný národ, silný národ, odhodlaný národ. Čím viac bude tlačiť, tým silnejšie bude odhodlanie národa.“

12:35 Pozrite si blok reportáží o situácii na Blízkom východe.

12:33 Napätie na Blízkom východe zasiahlo aj dovolenkové plány. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí vydalo odporúčanie necestovať do viacerých krajín regiónu a varovania rozšírilo aj na niektoré obľúbené letné destinácie Slovákov. Dôležité je v tomto prípade mať poistenie.

12:13 Uvoľňovať teraz z akéhokoľvek dôvodu protiruské sankcie je chybou. V reakcii na rozhodnutie Spojených štátov, ktoré povolili krajinám na 30 dní nakupovať ruskú ropu, to v piatok povedal nemecký kancelár Friedrich Merz.

Ceny ropy vo štvrtok pokračovali v prudkom raste a uzavreli na najvyššej úrovni za takmer štyri roky blízko 100 dolárov za barel. Po správe o udelenej výnimke pre nákup ruskej ropy ceny komodity pri rannom obchodovaní v Ázii krátko nepatrne klesli.

Na trhoch v posledných dňoch panuje napätá situácia kvôli vojne na Blízkom východe, ktorú vyvolal americko-izraelský útok na Irán.

11:55 Ceny pohonných látok na Slovensku v desiatom týždni opäť vzrástli, hoci zatiaľ len v rámci bežných týždenných výkyvov. Podľa Štatistického úradu SR zdražela najmä základná motorová nafta o 1,7 centa na 1,483 eura za liter, čo je najviac od konca novembra, pričom prémiová nafta stála v priemere 1,663 eura za liter. Benzín natural 95 zdražel o 1,3 centa na 1,487 eura a prémiové benzíny na 1,680 eura za liter. Napriek tomu sú palivá stále lacnejšie než pred rokom – natural 95 o 3,6 percenta, prémiové benzíny o 3,8 percenta a nafta o 2,6 percenta, pričom LPG a LNG sú lacnejšie o viac než 12 percent, zatiaľ čo CNG je približne o päť percent drahší. Analytik Matej Bajzík zo spoločnosti XTB zároveň upozornil, že zdražovanie sa môže zrýchliť: „V ďalšom sledovanom týždni očakávame rast cien PHM v rozmedzí 2 až 7 centov ako reakciu na vysokú geopolitickú neistotu a zvýšené ceny ropy.“

11:50 Generálny tajomník OSN António Guterres dnes pricestoval do Bejrútu, ktorý v posledných dňoch čelí izraelským náletom. Na sieti X napísal, že chce návštevou vyjadriť solidaritu s libanonským ľudom, ktorý si nevybral súčasnú vojnu a bol do nej zavlečený. Ďalšie podrobnosti o svojom programe však neuviedol.

„Vojnu si nevybrali. Boli do nej zavlečení,“ uviedol Guterres so zjavnou narážkou na to, že nové kolo konfliktu spustilo rozhodnutie Hizballáhu zaútočiť na izraelské územie. Aj počas prímeria, ktoré platilo od novembra 2024, však Izrael útočil na ciele v Libanone.

11:45 Tvrdý zástanca iránskeho režimu Gholamhossein Mohseni Ejehi, ktorý stojí na čele iránskeho súdnictva, poskytol reportérovi štátnej televízie rozhovor na demonštrácii, keď v oblasti teheránskeho námestia Ferdowsi dopadla raketa.

Jeho osobní strážcovia ho obkolesili, on však zdvihol päsť a vyhlásil, že Irán „sa ani pod týmto dažďom a raketami nikdy nevzdá“.

11:41 Británia obviňuje Rusko a Irán zo spolupráce s cieľom oslabiť Západ vojensky aj ekonomicky. Britská ministerka vnútra Yvette Cooper počas piatkovej návštevy Saudskej Arábie vyhlásila, že Moskva a Teherán sa snažia „navzájom podporovať a spoločne profitovať zo snahy ovládnuť globálnu ekonomiku.“ Informuje o tom agentúra AP.

Spojené štáty medzičasom zmiernili sankcie na ruskú ropu po tom, čo ceny komodity vzrástli v dôsledku iránskych útokov na lode v Hormuzskom prielive. Washington oznámil, že dočasne umožní krajinám nakupovať ruskú ropu, ktorá je už naložená na tankeroch na mori. Británia uviedla, že takýto krok nasledovať nebude, zároveň však odmietla americké rozhodnutie priamo kritizovať.

Britský minister obrany John Healey zároveň upozornil, že Moskva a Teherán spolupracujú na vývoji dronovej technológie a taktických postupov. Britská armáda preto preveruje, či dron, ktorý na začiatku konfliktu zasiahol britskú leteckú základňu na Cypre, neobsahoval ruské komponenty.

11:37 Ceny ropy vo štvrtok pokračovali v prudkom raste a uzavreli blízko 100 dolárov za barel, najviac za takmer štyri roky. Po správe o výnimke umožňujúcej nakupovať ruskú ropu ceny pri rannom obchodovaní v Ázii nepatrne klesli, neskôr sa ale k rastu vrátili a kľúčová severomorská ropa Brent sa dopoludnia predávala za viac ako 101 dolárov. Na trhoch v posledných dňoch panuje napätá situácia kvôli vojne na Blízkom východe, vyvolanej americko-izraelskými údermi proti Iránu.

11:35 Tisíce ľudí podľa agentúry AP v piatok napriek pokračujúcim leteckým útokom vyšli do ulíc pri príležitosti propalestínskej manifestácie. Pri pochode podľa záberov z námestia účastníci prevolávali smrť Izraelu a Amerike a skandovali „Boh je veľký“.

Na zhromaždení podľa záberov štátnej televízie prehovoril jeden z najvyšších bezpečnostných predstaviteľov Iránu, Alí Larídžání. „Problém (Donalda) Trumpa spočíva v tom, že nechápe, že iránsky ľud je odvážny, silný a odhodlaný. Čím viac bude zvyšovať tlak, tým viac sa odhodlanie národa posilní. Tieto útoky súvisia so strachom a zúfalstvom,“ povedal predseda iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti s odvolaním sa na amerického prezidenta.

11:27 Jednotky NATO zničili v tureckom vzdušnom priestore balistickú raketu vypálenú z Iránu, oznámilo dnes dopoludnia turecké ministerstvo obrany. Ide o tretiu takúto udalosť od začiatku vojny medzi USA a Izraelom na jednej a Iránom na druhej strane; druhú v tomto týždni. Ministerstvo uviedlo, že kontaktovalo Irán, aby bolo možné objasniť všetky aspekty incidentu.

Balistickú raketu podľa vyhlásenia ministerstva zničili jednotky protivzdušnej obrany rozmiestnené vo východnom Stredomorí. Ministerstvo, podobne ako v minulých takýchto prípadoch, uviedlo, že platia všetky potrebné opatrenia na zneškodnenie hrozieb proti tureckému územiu a vzdušnému priestoru krajiny. „Povedieme konzultácie s relevantnou krajinou pre objasnenie všetkých aspektov incidentu,“ uviedlo ministerstvo.

„Balistickú muníciu odpálenú z Iránu, ktorá prenikla do tureckého vzdušného priestoru, zneškodnili prostriedky protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO rozmiestnené vo východnom Stredomorí,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Niekoľko hodín predtým sa na tureckej leteckej základni Incirlik, kľúčovom zariadení NATO, kde sú umiestnené americké jednotky, rozozvučali sirény, informovala štátna tlačová agentúra Anadolu. Miestne médiá tiež informovali o sirénach v tureckom meste Batman, zrhuba 600 kilometrov ďalej na východ.

Protivzdušná obrana NATO zostrelila prvú balistickú strelu vypálenú z Iránu 4. marca, druhú zachytila tento týždeň ​​v pondelok.

11:15 USA už skôr informovali o smrti siedmich príslušníkov svojich ozbrojených síl pri pokračujúcich operáciách proti Iránu. Počet mŕtvych vojakov Spojených štátov tak s najnovším oznámením zrejme stúpol na 11.

Totožnosť členov posádky tankovacieho lietadla sa zverejní až potom, ako budú informované ich rodiny, uvádza CENTCOM. „Do incidentu boli zapojené dve lietadlá. Jedno z lietadiel sa zrútilo na západe Iraku a druhé bezpečne pristálo,“ uviedlo v skoršom vyhlásení americké regionálne veliteľstvo. Záchranné operácie na mieste podľa CENTCOM pokračujú.

K zostreleniu tankovacieho lietadla USA sa predtým prihlásila skupina Islamského odboja v Iraku, ktorá združuje Iránom podporované ozbrojené frakcie.

11:00 Irán začal klásť míny v Hormuzskom prielive, čo by mohlo skomplikovať úsilie Spojených štátov o obnovenie lodnej dopravy v regióne, informoval denník New York Times s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov.

Hoci americká armáda informovala o zničení veľkých iránskych lodí na kladenie mín, predstavitelia oboznámení so spravodajskými informáciami poznamenali, že Teherán začal na kladenie mín používať menšie plavidlá.

Americký minister financií Scott Bessent zároveň v rozhovore pre Sky News uviedol, že americké vojnové lode by mohli sprevádzať ropné tankery cez Hormuzský prieliv. „Myslím si, že hneď ako to vojenské zdroje dovolia, americké námorníctvo, možno s medzinárodnou koalíciou, bude lode eskortovať,“ povedal Scott Bessent.

10:56 Oblastné veliteľstvo amerických ozbrojených síl CENTCOM v piatok informovalo, že po smrti sú štyria zo šiestich členov posádky amerického vojenského tankovacieho lietadla KC-135, ktorý sa vo štvrtok zrútil v západnom Iraku. Príčina nešťastia je podľa Spojených štátov predmetom vyšetrovania, podľa vyjadrenia CENTCOM leteckú tragédiu nespôsobil útok nepriateľa, ani paľba do vlastných radov.

Armáda USA už skôr uviedla, že do incidentu boli zapojené dve lietadlá.

10:50 Na piatkových demonštráciách sa zúčastňujú tisíce podporovateľov iránskej vlády, informuje agentúra DPA, podľa ktorej ide o protiizraelské zhromaždenia.

Zhromaždenia sa konajú pri príležitosti Dňa Kuds, ktorý vyhlásil v roku 1979 iránsky revolučný vodca ajatolláh Rúholláh Chomejní a konajú sa v posledný piatok moslimského pôstneho mesiaca ramadán. Kuds je podľa DPA arabský názov pre Jeruzalem.

10:40 V centre Teheránu v piatok zaznelo niekoľko silných výbuchov, ktoré iránska štátna televízia označila za izraelské letecké údery na ciele v blízkosti zhromaždenia pri príležitosti každoročného dňa na podporu Palestínčanov. Explózia podľa agentúry AP nastala na Firdausího námestí neďaleko Teheránskej univerzity. Izraelská armáda krátko predtým vyzvala obyvateľov na evakuáciu z dvoch oblastí v centre mesta a varovala, že zasiahne „vojenskú infraštruktúru iránskeho režimu“ v „najbližších hodinách“. Zatiaľ nie je jasné, či útoky spôsobili obete alebo materiálne škody.

10:20 Pri iránskom dronovom útoku v noci na piatok na severe Izraela utrpelo zranenia 58 ľudí, oznámili tamojší predstavitelia. Na mieste útoku vypukol požiar.

Izraelská záchranná služba Červený Dávidov štít (Magen David Adom - MDA) uviedla, že jednu ženu zranil šrapnel, pričom utrpela stredné ťažké poranenia, zatiaľ čo ďalšie osoby utrpeli zranenia menšieho rozsahu spôsobené úlomkami skla. Všetky zranené osoby previezli záchranári do nemocnice.

Polícia v Izraeli hlásila raketový útok neďaleko obytnej budovy v dedine neďaleko mesta Nazaret. Zábery, ktoré zverejnili izraelské bezpečnostné zložky zobrazujú poškodený dom a zničené auto. Podľa izraelských hasičov zaznamenali ťažké škody na viacerých domoch.

V dedine po útoku vypukol požiar a izraelská armáda podľa svojho tvrdenia vyšetruje okolnosti incidentu.

9:56 Iránska štátna televízia informuje o veľkej explózii na teheránskom námestí, kde prebiehajú demonštrácie.

V piatok zasiahla veľká explózia iránske hlavné mesto Teherán na námestí plnom demonštrantov, informovala iránska štátna televízia. Píše o tom agentúra AP.

Explózia zasiahla námestie Ferdowsi, ktoré sa nachádza na ulici Enghelab neďaleko Teheránskej univerzity, epicentra prebiehajúcich demonštrácií na Deň Kuds.

Príčina výbuchu nebola okamžite známa.

Izrael varoval, že môže zaútočiť v tejto oblasti tesne pred výbuchom.

9:55 Izraelská armáda v piatok oznámila, že zasiahla most cez rieku Lítání v južnom Libanone. Od začiatku ofenzívy proti libanonskému hnutiu Hizballáh ide o prvé oficiálne prihlásenie sa izraelskej armády k úmyselnému zásahu civilnej infraštruktúry.

Izraelská armáda uviedla, že most pri meste az-Zráríja využíval Hizballáh pri presunoch medzi severným a južným Libanonom. Militanti tiež podľa nej do blízkosti mosta umiestnili odpaľovacie zariadenia a vykonávali odtiaľ útoky na Izrael. Zasiahnutie mosta označili ozbrojené sily ako nevyhnutné na ochranu civilistov na severe krajiny.

9:54 Ceny ropy napriek snahe Spojených štátov zmierniť obavy o dodávky vydaním obmedzenej licencie na nákup ruskej ropy v piatok pokračujú v raste. Cena severomorskej ropy Brent okolo 9:00 SEČ vykazovala rast o 1,8 percenta nad 102,20 USD za barel. Americká ľahká ropa West Texas Intermediate (WTI) si pripisovala 1,5 percenta a obchodovala sa za 97,16 USD za barel

Ropa je výrazne drahšia aj v týždňovom porovnaní. Brent vo štvrtok uzavrel na najvyššej cene za takmer štyri roky a smeruje k týždňovému rastu skoro o desať percent. Cena ropy WTI potom smeruje k týždňovému nárastu o viac ako šesť percent.

9:45 Ak by vojna v Iráne trvala dlhšie ako štyri týždne, inflácia v Nemecku by sa podľa ekonóma Torstena Schmidta z Leibnizovho inštitútu pre hospodársky výskum (RWI) mohla dočasne zvýšiť až na šesť percent. „Vysoké ceny ropy vedú k rastu spotrebiteľských cien. V prípade dlhotrvajúcej vojny by sa inflácia mohla tento rok dočasne zvýšiť na šesť percent,“ uviedol Schmidt pre denník Rheinische Post a varoval, že by to mohlo krajinu uvrhnúť už do štvrtého roku recesie. Ak by Irán pokračoval v útokoch na ropné a plynárenské zariadenia v Perzskom zálive, mohol by podľa neho vzniknúť nedostatok ropy na trhu a jej cena by mohla dosiahnuť až 150 dolárov za barel. V prípade rýchlejšieho ukončenia konfliktu by však inflácia v lete stúpla len približne na tri percentá a za celý rok by dosiahla 2,6 percenta, pričom ceny benzínu a nafty by podľa Schmidta pravdepodobne zostali dočasne vysoké, okolo 2,30 dolára za liter.

9:37 Vojenská eskalácia na Blízkom východe spôsobuje globálnu nestabilitu a jej negatívne dôsledky, vrátane dopadov na ceny energií, sú cítiť aj v Európe. Prezidenti a premiéri krajín EÚ by preto mali spoločne hľadať nástroje, ako ochrániť európskych občanov i podniky, a zároveň usilovať o upokojenie a stabilitu v regióne. V liste, ktorým ich pozval na nadchádzajúci samit EÚ, to šéfom štátov a vlád štátov bloku napísal predseda Európskej rady António Costa.

„Budeme diskutovať o situácii v Iráne a v regióne a o našej reakcii na jej geopolitické a ekonomické dopady, vrátane dopadov na ceny energií a energetickú bezpečnosť,“ napísal šéf únijných summitov. „Spoločne musíme identifikovať nástroje, ktoré treba mobilizovať, aby sme zabezpečili včasnú, koordinovanú a účinnú reakciu, ktorá ochráni našich občanov i naše podniky, a zároveň budeme usilovať o deeskaláciu a stabilitu v regióne,“ dodal Costa.

9:34 Iránske Revolučné gardy v piatok upozornili, že budú na prípadné nové protesty proti vedeniu islamskej republiky reagovať silnejšie, než počas januárových protestov. Tieto protesty iránske bezpečnostné zložky násilne potlačili a zabili tisíce demonštrantov. Informuje o tom agentúra AFP.

„Zlý nepriateľ, ktorému sa nedarí dosiahnuť svoje ciele na bojisku, sa znova snaží zasievať strach a nepokoje v uliciach,“ uviedli gardy vo svojom vyhlásení odvysielanom v iránskej televízii. V prípade vypuknutia nových nepokojov prisľúbili „silnejší úder ako 8. januára“.

Gardy vydali toto varovanie v čase pokračujúcich útokov na Irán, s ktorými Izrael a Spojené štáty začali 28. februára. Jedným z cieľov tejto vojny je podľa izraelského premiéra Benjamina Netanjahua „vytvoriť pre iránsky ľud podmienky na zvrhnutie“ vlády islamskej republiky.

Aj americký prezident Donald Trump opakovane vyzval Iráncov, aby využili americko-izraelské útoky ako príležitosť na zvrhnutie súčasného iránskeho režimu.

V Teheráne koncom decembra 2025 vypukli protesty proti zlej ekonomickej situácii, ktoré sa následne rozšírili do ďalších miest v Iráne. Situácia eskalovala 8. januára, keď iránske úrady označili protesty za „výtržnosti“, z ktorých obvinili „teroristov“ pracujúcich v prospech Izraela a Spojených štátov.

Pozrite si reportáž o výdavkoch armády USA na bojnu v Iráne, ktorú sme vysielali vo štvrtok na ta3.

9:32 Izrael vydal v piatok varovanie pred útokom na oblasť v blízkosti Teheránskej univerzity, kde sa konali každoročné demonštrácie pri príležitosti Dňa Kuds. Píše o tom agentúra AP.

Varovanie naznačovalo možnosť útoku pozdĺž ulice Enghelab v blízkosti univerzity. Oblasť je v súčasnosti plná demonštrantov.

Teheránska univerzita je miestom piatkových modlitieb v meste, kde sa demonštranti neskôr zhromaždia na poludnie.

Varovanie v perzštine uvádzalo, že izraelská armáda „v najbližších hodinách vykoná operácie v tejto oblasti“.

„Dôrazne vás žiadame, aby ste okamžite evakuovali oblasť označenú na mape,“ uvádzalo sa v správe. „Vaša prítomnosť v týchto oblastiach ohrozuje váš život.“

9:31 Izrael a šiitské hnutie Hizballáh v Libanone tvrdia, že sa v noci na piatok navzájom ostreľovali. Píšu to libanonské a izraelské médiá. Izraelská armáda útočila na Bejrút a juh Libanonu, kde podľa miestnych zdrojov jej údery zabili dvoch ľudí. Hizballáh tvrdí, že strieľal na sever Izraela. Boje po viac ako ročnom prímerí opäť začali na začiatku marca v súvislosti s údermi Izraela a Spojených štátov na Irán.

V noci izraelská armáda uviedla, že vykonala „niekoľko vĺn útokov, ktorých terčom bola infraštruktúra Hizballáhu v Bejrúte a na juhu Libanonu“. Podľa libanonských médií údermi zasiahli obytnú budovu na severe Bejrútu a jeden automobil na juhu metropoly. O rade úderov potom libanonské médiá informujú na juhu Libanonu, kde zahynuli dvaja ľudia.

Hnutie Hizballáh tvrdí, že vo štvrtok večer a v noci útočil na izraelské územie, ako aj na izraelských vojakov, ktorí sa nachádzajú v Libanone.

9:28 Srílanské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že pozostatky 84 iránskych námorníkov, ktorí zahynuli pri útoku americkej ponorky 4. marca, odovzdali iránskym predstaviteľom na repatriáciu.

Ďalších 32 námorníkov z IRIS Dena zachránilo srílanské námorníctvo.

Viac ako 200 iránskych námorníkov bolo srílanským námorníctvom dopravených na breh z druhej iránskej vojnovej lode. Lode sa vracali z námorného cvičenia v Indii.

9:27 Iránska štátna televízia v piatok odvysielala zábery, na ktorých bolo vidieť tisíce ľudí v celej Islamskej republike, ktorí sa zúčastnili na každoročnom Dni Quds. Informuje o tom agentúra AP.

Quds je arabský názov Jeruzalema.

Demonštranti skandovali „Smrť Izraelu“ a „Smrť Amerike“ a niesli iránske vlajky na podporu vojenských síl bojujúcich proti USA a Izraelu.

Ľudia sa pripojili k zhromaždeniam v Teheráne napriek prebiehajúcim americko-izraelským útokom, ktoré sa odohrávali počas spomienkovej slávnosti.

Irán oslavuje Deň Quds v posledný piatok moslimského svätého pôstneho mesiaca ramadánu od islamskej revolúcie v roku 1979.

9:07 Izraelská armáda v piatok uviedla, že za uplynulý deň zasiahla v Iráne viac než 200 cieľov vrátane odpaľovačov rakiet a obranných systémov. Armáda medzičasom oznámila začiatok novej vlny útokov na infraštruktúru islamskej republiky v Teheráne. Stíhacie lietadlá podľa vyhlásenia armády za posledný deň vykonali 20 rozsiahlych útokov zameraných na „odpaľovacie zariadenia balistických rakiet, obranné systémy a zariadenia na výrobu zbraní“.

Spravodajský portál The Times of Israel informuje, že Izrael zasiahol ciele na západe a v strednej časti islamskej republiky.

Desiatky izraelských stíhačiek zhodili na ciele bomby, tvrdí armáda, ktorá na sociálnych sieťach zverejnila zábery zachytávajúce útoky.

Izraelská armáda v 14. deň vojny v Iráne oznámila začiatok novej vlny úderov na iránske hlavné mesto. „Izraelské ozbrojené sily práve začali rozsiahlu vlnu útokov cielených na infraštruktúru iránskeho teroristického režimu v Teheráne,“ uviedla.

9:02 Vojna v Iráne zdražuje pistácie. V Indii už cena vyskočila o 26 percent. Hormuzský prieliv je de facto uzavretý. Za posledný týždeň ním podľa stanice Sky News prešlo len 13 tankerov namiesto obvyklých 120 denne. Irán navyše úplne zakázal export všetkých potravín a 147 kontajnerových lodí uviazlo v Perzskom zálive. Český e-shop skupuje aktuálne dostupné zásoby v Rotterdame a Hamburgu. Nie preto, že by teraz dovážal tovar z Iránu. Dôvodom je skutočnosť, že výpadok iránskej produkcie nevyhnutne zdraží pistácie na celom svete.

„Súčasná iránska úroda je menej kvalitná a náchylnejšia na aflatoxíny. My predávame výhradne americké pistácie. Problém je však v tom, že firmy, ktoré majú podpísané dlhodobé kontrakty s Iránom, teraz nedostanú svoje objemy. Zákonite sa to preleje do dopytu po amerických a tureckých pistáciách a ceny musia ísť hore,“ vysvetlil Petr Voves ml., konateľ Ochutnej Ořech.

8:55 Dlhoročný líder Komunistickej strany Ruska Gennadij Zjuganov tento týždeň počas zasadnutia Štátnej dumy vyhlásil, že Spojené štáty môžu po skončení vojny s Iránom plánovať útok na Rusko.

„Budeme na rade. Pozrite sa na Trumpovu stratégiu. Prvá je Čína, druhí sme my, tretí je Irán,“ citoval Zjuganova exilový web The Moscow Times.

Podľa šéfa ruských komunistov by Rusko mohlo byť „roztrhané horšie ako Juhoslávia, Irak a Líbya dokopy“.

„Rusko je hlavná zásobáreň planéty, a práve preto je hlavným cieľom,“ varoval ruských zákonodarcov.

Zjuganov, ktorý vedie komunistickú stranu od jej vzniku v roku 1993, označil americko-izraelské útoky na Irán za prejav „deštruktívnych imperialistických síl kapitalizmu“ a vyzval Rusko, aby sa vrátilo k sovietskej tradícii sebestačného hospodárstva.

„Nedá sa rokovať za podmienok nepriateľa. Nedá sa budovať ekonomika podľa ich plánov. A nedá sa veriť ich sľubom,“ vyhlásil. Zjuganov tvrdí, že „jedinou odpoveďou na rastúce výzvy je spoľahnúť sa na vlastné sily“ a to silnú a sebestačnú ekonomiku a „naše úspešné sovietske skúsenosti“.

8:29 Izraelská armáda v piatok oznámila, že začala ďalšiu rozsiahlu vlnu útokov na Teherán. Informuje o tom agentúra Reuters. V meste a jeho okolí sa podľa médií ozývajú explózie.

Izraelské ozbrojené sily na sociálnych sieťach uviedli, že cieľom úderov „je infraštruktúra iránskeho teroristického režimu na rôznych miestach Teheránu“.

Výbuchy a hluk vydávaný bojovými lietadlami bol už skôr hlásený aj z mesta Karadž západne od Teheránu. Spravodajcovia agentúry AFP informovali o silných explóziách na severe a v centre iránskej metropoly v miestach vzdialených od seba niekoľko kilometrov.

8:16 Trosky zostreleného dronu zabili dvoch ľudí v provincii Suhár na pobreží Ománu, informovali v piatok štátne médiá. Na krajiny v regióne útočí Irán v reakcii na údery, ktoré proti cieľom na jeho území podnikajú Spojené štáty a Izrael.

Dron v Ománe sa zrútil v priemyselnej oblasti. O život prišli dvaja cudzinci, niekoľko ďalších ľudí utrpelo zranenia. Druhé bezpilotné lietadlo sa zrútilo v otvorenom priestore inde v provincii Suhár, v tejto súvislosti nie sú spomínaní žiadni zranení. Podľa ománskej tlačovej agentúry začali úrady vyšetrovanie incidentov.

8:04 Donald Trump v posledných dňoch niekoľkokrát zopakoval, že väčšina cieľov už bola v predstihu dosiahnutá a že vojna čoskoro skončí. V stredajšom rozhovore so serverom Axios však Trump tiež zdôraznil, že vojna skončí, až v momente, keď sa pre koniec bojov rozhodne on sám. Podľa predstaviteľov USA a Izraela však neexistuje žiadna interná smernica o tom, kedy by údery mohli skutočne skončiť, poznamenal Axios.

7:40 Sirény sa v piatok ráno rozozvučali na tureckej leteckej základni Incirlik neďaleko mesta Adana. Ide o dôležité zariadenie NATO, ktoré americké jednotky využívajú už celé desaťročia. K incidentu došlo v čase prebiehajúcej vojny v Iráne, ktorý za uplynulý týždeň vypálil dve rakety na Turecko. Systémy protivzdušnej obrany NATO zachytili obe tieto rakety.

Úrady sa dosiaľ nevyjadrili k incidentu, ku ktorému došlo štyri dni po tom, čo obrana NATO vo východnej oblasti Stredozemného mora zostrelila balistickú raketu vypálenú z Iránu, ktorá vstúpila do vzdušného priestoru Turecka. Podobnú strelu zachytila protivzdušná obrana Aliancie aj v polovici minulého týždňa.

Obyvatelia mesta Adana, ktoré leží desať kilometrov od zmienenej základne, zaznamenali zvuky sirén o 3.25 h (1.25 h SEČ). Tie zneli približne päť minút.

Niekoľko ľudí na sociálnych sieťach zverejnilo zábery, na ktorých je vidieť žiariaci objekt letiaci po oblohe, čo podľa nich naznačuje, že by mohlo ísť o raketu smerujúcu k leteckej základni.

Po celom meste sa ozývali sirény hasičských vozidiel a bezpečnostných síl.

7:20 Americké tankovacie lietadlo KC-135 havarovalo v západnom Iraku, oznámila vo štvrtok americká armáda. Druhé lietadlo zapojené do incidentu pristálo bezpečne.

„Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) si je vedomé straty amerického tankovacieho lietadla KC-135. Incident sa stal v priateľskom vzdušnom priestore počas operácie „Ohromujúca zúrivosť“ (Epic Fury) a záchranné práce stále prebiehajú,“ uviedlo velenie na platforme X.

6:55 Okolie iránskej metropoly Teherán a jeho okrajové oblasti zasiahli v piatok skoro ráno intenzívne letecké údery. Podľa AP nateraz nie je jasné, čo presne bolo cieľom týchto útokov.

Konflikt na Blízkom východe začal 28. februára po americko-izraelských zásahoch v Iráne, ktorý v reakcii na to spustil útoky naprieč regiónom. Pravidelné údery hlásia aj ostatné štáty Perzského zálivu.

6:40 Americký prezident Donald Trump zverejnil na internete novú hrozbu voči Iránu, v ktorej napísal: „Sledujte, čo sa dnes stane s týmito pomätenými špinavcami.“ Informovala o tom agentúra AP.

Trump zverejnil tento príspevok v piatok na svojej webovej stránke Truth Social, kde uviedol, že „„Úplne ničíme teroristický režim Iránu, vojensky, ekonomicky a inak... iránske námorníctvo je preč, ich letectvo už neexistuje, rakety, drony a všetko ostatné je zničené a ich vodcovia boli vymazaní z povrchu zemského.“

„47 rokov zabíjali nevinných ľudí po celom svete a teraz ja, ako 47. prezident Spojených štátov amerických, zabíjam ich,“ napísal Trump. „Je to veľká česť!“

6:25 Trosky zo zachyteného útoku zasiahli v piatok budovu v centre Dubaja, uviedla vládna mediálna kancelária po tom, ako mestom otriasli viaceré výbuchy.

„Úrady potvrdili, že trosky z úspešného zachytenia v malej miere poškodili fasádu budovy v centre Dubaja,“ oznámila mediálna kancelária na platforme X a dodala, že neboli hlásené žiadne zranenia.

Spravodajca AFP informoval o veľkom výbuchu, ktorý otriasol viacerými budovami v meste a nad štvrťou v centre zanechal oblak čierneho dymu.

6:24 Ozbrojeného muža, ktorý vo štvrtok narazil svojim autom do synagógy na predmestí Detroitu v americkom štáte Michigan, identifikovali federálne úrady ako 41-ročného naturalizovaného občana USA narodeného v Libanone. Informujú o tom agentúry AP, AFP a televízia CNN.

„Tragický útok na synagógu... spáchal Ajman Mohamed Gazálí,“ uviedlo ministerstvo vnútornej bezpečnosti (DHS) vo vyhlásení pre CNN. Muž do Spojených štátov prišiel v roku 2011 na základe víz IR1, ktoré sa udeľujú manželom a manželkám občanov USA. Americké občianstvo mu bolo udelené v roku 2016, dodalo DHS.

AFP s odvolaním sa na americké médiá uviedla, že útočník nedávno prišiel o členov rodiny pri izraelskom útoku v Libanone počas prebiehajúcej vojny na Blízkom východe. Podľa zdroja televízie CBS News to muža „úplne zdrvilo“.

6:20 Spojené štáty dočasne povoľujú predaj ruskej ropy, ktorá je v súčasnosti naložená na lodiach a v tranzite, oznámil vo štvrtok americký minister financií Scott Bessent na platforme X.

„S cieľom zvýšiť globálny dosah existujúcich dodávok vydal rezort financií dočasné povolenie, ktoré krajinám umožňuje nakupovať ruskú ropu, ktorá sa v súčasnosti nachádza na mori. Toto úzko špecifikované, krátkodobé opatrenie sa vzťahuje iba na ropu, ktorá je už v preprave, a neprinesie významný finančný prínos ruskej vláde,“ uviedol Bessent v príspevku na X.

Povolenie sa týka dodávok a predaja ruskej ropy a ropných produktov, ktoré boli na lode naložené do 0.01 h východoamerického času (5.01 h SEČ) 12. marca. Platné bude do toho istého času 11. apríla.

6:15 Spojené štáty plánujú spolu s medzinárodnými partnermi sprevádzať obchodné lode cez Hormuzský prieliv, keď to bude z vojenského hľadiska možné. Pre televíziu Sky News to uviedol americký minister financií Scott Bessent. „Verím, že hneď, ako to bude vojensky možné, bude americké námorníctvo, pravdepodobne v spolupráci s medzinárodnou koalíciou, sprevádzať lode cez prieliv,“ povedal. Podľa neho by sa to mohlo začať po tom, ako USA získajú úplnú kontrolu nad vzdušným priestorom a zničia iránske kapacity na obnovu rakiet.

Napätie v oblasti prudko vzrástlo po útokoch USA a Izraela na Irán a následných odvetných úderoch Teheránu, ktoré výrazne obmedzili dopravu cez strategický Hormuzský prieliv. Iránske Revolučné gardy zároveň pohrozili blokádou dodávok ropy z Perzského zálivu. Bessent však uviedol, že prieliv zatiaľ zamínovaný nie je. „V skutočnosti ním teraz prechádzajú tankery… iránske tankery a aj niektoré plavidlá pod čínskou vlajkou,“ dodal.

6:08 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok oznámil, že pri útoku v guvernoráte Arbíl v autonómnej oblasti Iracký Kurdistan zomrel jeden francúzsky vojak. Ide tak o prvú smrť príslušníka francúzskych síl vo vojne na Blízkom východe, ktorá sa začala po americko-izraelských útokoch na Irán na konci februára.

6:07 Šesť francúzskych vojakov utrpelo zranenia po dronovom útoku v guvernoráte Arbíl v autonómnej oblasti Iracký Kurdistan, informovala vo štvrtok francúzska armáda. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

Vojaci sa „zúčastňovali na protiteroristickom výcviku s irackými partnermi“, povedal pre AFP člen generálneho štábu. Dodal, že zranení vojaci boli prevezení do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia.

Guvernér Arbílu uviedol, že k incidentu došlo na vojenskej základni Mala Kara, ktorá sa nachádza asi 40 kilometrov od hlavného mesta guvernorátu. Do útoku boli podľa neho zapojené dva drony.