Čaká mladých Američanov povolávací rozkaz? Špekulácie o povinnej službe vyvolali v USA vlnu nepokoja a strachu
Obavy z vojenskej intervencie v Iráne sa šíria medzi Američanmi, pričom prieskumy ukazujú nízku podporu pre vojnu. Biely dom zatiaľ pokračuje len v leteckých útokoch a povinnú vojenskú službu považuje za nepravdepodobnú.
Spojené štáty a Izrael už viac ako týždeň vykonávajú letecké útoky na ciele v Iráne, pričom jasné ciele konfliktu stále nie sú známe.
Konflikt je v USA vysoko nepopulárny a v spoločností sa šíria obavy z možnej pozemnej operácie a zavedenia povinnej vojenskej služby pre bežných Američanov – opatrenia, ktoré naposledy prebehlo počas vojny vo Vietname v 70. rokoch. Na správu upozornil portál CNN Prima News.
Obavy verejnosti a ekonomický dopad konfliktu
Špekulácie vyvolala hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová, ktorá odmietla vylúčiť všetky možnosti vrátane pozemných operácií a povinnej služby, hoci jej zavedenie je podľa expertov vysoko nepravdepodobné. Prezident Donald Trump zároveň vyhlásil, že koniec vojny je blízko.
Skepticizmus verejnosti je však zjavný. Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre Reuters podporuje vojenskú intervenciu len 27 % Američanov, zatiaľ čo prieskum Fox News uvádza 50 %. The New York Times upozorňuje, že tieto rozdiely odrážajú stále formujúcu sa verejnú mienku.
Historicky však podpora zapojenia do iných konfliktov bola bývala omnoho vyššia – po útoku na Pearl Harbor schválilo vstup USA do druhej svetovej vojny 97 % občanov, po 11. septembri 2001 podporilo nasadenie vojakov do Afganistanu 92 % Američanov a inváziu do Iraku 76 %.
Podľa politologičky Sarah Maxey z univerzity v Chicagu je rozdiel hlavne v komunikácii vlády: „Pred vojnou v Iraku v roku 2003 sme počúvali celý rok, prečo je zásah nevyhnutný.“ Teraz Bielemu domu podľa nej chýba jasná stratégia vysvetľovania.
Vplyv konfliktu je cítiť aj na ekonomike. Cena ropy, ktorá ovplyvňuje pohonné hmoty, vzrástla z približne 70 dolárov za barel koncom februára na 116 dolárov počas desiatich dní. Bola najvyššia od roku 2022, keď vo svete vládla neistota v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.
Povinná služba nepravdepodobná
Medzi Američanmi sa tiež šíria obavy z povinnej vojenskej služby.
„Matky sa obávajú zavedenia povinnej vojenskej služby a toho, že sa do nej zapoja ich synovia a dcéry,“ uviedla moderátorka Fox News pri rozhovore s Leavittovou.
Administratíva Trumpa stále neupokojila verejnosť ohľadom ďalšieho vývoja vojenských akcií. Hovorkyňa však zdôraznila, že zatiaľ sa plánuje pokračovať len v leteckých útokoch a povinná služba nie je súčasťou aktuálneho plánu.
Prezident Trump pritom podľa Leavittovej „múdro ponecháva všetky možnosti otvorené“, pričom jeho prioritou zostáva ochrana amerických občanov, vojakov a základní na Blízkom východe.
Zavedenie povinnej vojenskej služby by si vyžadovalo schválenie Kongresu a zmenu zákona, čo je momentálne veľmi nepravdepodobné vzhľadom na to, že zákonodarcovia neschválili vojenskú intervenciu v Iráne.
Naposledy boli mladí muži povolaní do vojny počas konfliktu vo Vietname, potom USA prešli na dobrovoľnú profesionálnu armádu.
Nejasné ciele konfliktu
Konečné ciele USA a Izraela v Iráne zostávajú nejasné. Médiá naznačujú, že Trumpovi ide predovšetkým o dosadenie proamerického vodcu, zatiaľ čo Izrael chce zastaviť iránsky jadrový program.
Američania však zlyhali – vedenie Islamskej republiky si zvolilo za vodcu Modžtabu Chameneího, syna zosnulého ajatolláha Alího Chameneího, bez amerického zásahu.
Podľa Trumpa však americké sily postupujú rýchlejšie, než sa pôvodne očakávalo, pričom zničili viaceré vojnové lode a továrne na drony. Ukončenie konfliktu je tak podľa neho na dosah, a ak by situácia eskalovala, zásahy by boli ešte intenzívnejšie.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"