Americké útoky nezabili celú Chameneího rodinu, matka nového vodcu mala prežiť. Irán vraj cez Hormuz pustí niektoré štáty
Americký prezident Donald Trump uviedol, že spoločná vojenská operácia USA a Izraela proti Iránu prebieha „veľmi dobre“ a má byť krátkodobá, no bez stanoveného termínu jej ukončenia. Konflikt na Blízkom východe zároveň zvyšuje napätie v regióne, prináša nové útoky, politické varovania aj prudký rast cien ropy.
Online článok sme pre dnešný deň ukončili. Viac informácií sa dozviete vo vysielaní a na webe ta3.
23:02 Spojené štáty počas vojenských operácií proti Iránu stratili tankovacie lietadlo KC-135, ktoré sa zrútilo na západe Iraku. Regionálne veliteľstvo americkej armády CENTCOM uviedlo, že incident nesúvisel s nepriateľskou ani spojeneckou paľbou.
Podľa armády boli do incidentu zapojené dve lietadlá – jedno sa zrútilo a druhé bezpečne pristálo. O osude posádky zatiaľ neinformovali a záchranné operácie pokračujú. Počas operácie Epic Fury USA prišli aj o tri stíhačky F-15, ktoré omylom zostrelila kuvajtská protivzdušná obrana; piloti sa však stihli katapultovať a prežili.
U.S. Central Command is aware of the loss of a U.S. KC-135 refueling aircraft. The incident occurred in friendly airspace during Operation Epic Fury, and rescue efforts are ongoing. Two aircraft were involved in the incident. One of the aircraft went down in western Iraq, and the…
— U.S. Central Command (@CENTCOM) March 12, 2026
22:55 Na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN sa Spojené štáty a ich západní spojenci dostali do sporu s Ruskom a Čínou o iránsky jadrový program. Americký veľvyslanec Mike Waltz obvinil Moskvu a Peking, že sa snažia chrániť Teherán, a vyzval, aby všetky štáty uplatňovali zbrojné embargo proti Iránu. Zároveň upozornil, že Irán zhromažďuje urán obohatený na 60 percent, čo je úroveň blízka použitiu na výrobu jadrových zbraní.
Rusko a Čína tieto tvrdenia odmietli. Ruský veľvyslanec Vasilij Nebenzia obvinil USA zo šírenia „hystérie“ okolo iránskych jadrových ambícií, aby ospravedlnili vojenské kroky proti Teheránu. Čínsky veľvyslanec dodal, že Irán opakovane tvrdí, že sa nesnaží získať jadrové zbrane, a obvinil Washington z eskalácie krízy.
22:15 Americký prezident Donald Trump počas podujatia v Bielom dome pri príležitosti Mesiaca histórie žien krátko komentoval situáciu s Iránom. Uviedol, že vývoj na Blízkom východe sa „vyvíja veľmi rýchlo“ a že operácia „prebieha veľmi dobre“.
Trump zároveň označil Irán za „národ teroru a nenávisti“ a povedal, že krajina „teraz platí veľkú cenu“. Opätovne zdôraznil, že spoločná vojenská operácia USA a Izraela proti Iránu má byť krátkodobá, no zatiaľ neuviedol konkrétny termín jej ukončenia.
22:05 Ministerka Spojených arabských emirátov Lana Nusseibehová odsúdila iránske útoky na krajiny regiónu ako „nehorázne, nezákonné a nevyprovokované“. Uviedla, že šokom bol nielen rozsah útokov, ale aj to, že Irán vtiahol do konfliktu širší región.
Nusseibehová zdôraznila, že SAE majú právo na sebaobranu, no riešením musí byť diplomacia. Zároveň uviedla, že USA nebudú môcť využívať vzdušný priestor ani územie SAE na útoky proti Iránu, a dodala, že ekonomika krajiny dokáže zvládnuť dopady útokov na ropnú infraštruktúru, letisko v Dubaji aj turistický sektor.
22:00 Irán uviedol, že lode môžu stále preplávať Hormuzským prielivom, ak svoju plavbu koordinujú s iránskym námorníctvom. Zároveň však nový najvyšší vodca Modžtaba Chameneí vyhlásil, že prieliv by mal byť uzavretý a využitý ako nástroj tlaku na nepriateľov.
21:45 Už predtým sme informovali, že v Arbíle na severe Iraku, kde pôsobia americké a britské sily, sa v noci stala terčom útoku dronmi. Britské jednotky zostrelili dva drony.
Podľa amerického predstaviteľa obrany neboli hlásené žiadne vážne zranenia a všetci americkí vojaci zostávajú v službe. Zranenia neutrpel ani žiadny britský vojak, pričom základňa sa podľa USA bráni útokom už od začiatku vojny.
21:35 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael prežíva „historické dni“ a že jeho krajina „drví teroristický režim v Iráne“ aj jeho spojenca Hizballáh v Libanone. Zdôraznil, že cieľom vojny je zabrániť Iránu vyrábať jadrové zbrane a útočiť balistickými raketami, a zároveň dať Iráncom „prostriedky na zvrhnutie režimu“.
Netanjahu zároveň varoval libanonskú vládu, aby sa s Hizballáhom vysporiadala sama: „Ak to neurobia oni, urobíme to my… Hizballáh zaplatí vysokú cenu.“ Počas jeho vystúpenia pokračovali izraelské útoky v Libanone aj v Teheráne, pričom podľa médií si jeden z úderov pri meste Sajdá vyžiadal deväť obetí vrátane piatich detí.
21:20 Predseda výboru pre ozbrojené sily amerického Senátu Roger Wicker plánuje prvé verejné vypočutie o vojne s Iránom, na ktorom by mali vypovedať predstavitelia ministerstva obrany. Presný termín ani zoznam účastníkov zatiaľ neboli stanovené.
Wicker uviedol, že cieľom bude „dohľad nad samotnou vojnou“. Zároveň vyjadril nádej, že vypočutie bude verejné, keďže doteraz Kongres organizoval len tajné brífingy pre zákonodarcov.
21:10 Ceny ropy pokračujú v prudkom raste pre vojnu na Blízkom východe. Severomorská ropa Brent uzavrela na 100,46 USD (86,99 eura) za barel a počas dňa sa dostala až na 101,6 USD (87,98 eura), zatiaľ čo americká ropa WTI stúpla na 95,70 USD (82,88 eura) za barel.
Rast cien súvisí najmä s útokmi Iránu na lode a energetickú infraštruktúru a s hrozbou, že Hormuzský prieliv – trasa pre približne pätinu svetových dodávok ropy a plynu – zostane uzavretý.
Napätie zvyšujú aj útoky na tankery v oblasti a prerušenie lodnej dopravy. Irán varoval, že „nedovolí, aby sa ani jeden liter ropy dostal do USA, k sionistom a ich partnerom“ a pohrozil rastom ceny až na 200 dolárov (173,20 eura) za barel. Medzinárodná energetická agentúra preto plánuje uvoľniť 400 miliónov barelov ropy z núdzových rezerv, aby zmiernila dopady narušenia trhu.
21:05 Iránske Revolučné gardy (IRGC) varovali, že ak budú napadnuté iránske energetické zariadenia alebo prístavy, odpoveď bude tvrdá. Uviedli, že „najmenší útok na energetickú infraštruktúru Iránu bude nasledovaný drvivou a ničivou reakciou“.
Podľa ich vyhlásenia by v takom prípade „bola zapálená a zničená ropná a plynová infraštruktúra v regióne, na ktorej majú záujem USA a ich západní spojenci“. Irán už útočí na nákladné lode v Hormuzskom prielive, čím narúša globálny obchod s energiami, zatiaľ čo USA podľa CENTCOM od začiatku vojny zasiahli viac než 5 500 cieľov v Iráne.
21:00 Iránsky veľvyslanec pri OSN v Ženeve Ali Bahreini uviedol v rozhovore pre BBC, že nový najvyšší vodca Modžtaba Chameneí je v bezpečí a riadi krajinu. Podľa neho jeho zvolenie predstavuje „znak stability a kontinuity Iránu“.
Bahreini sa vyjadril aj k situácii v Hormuzskom prielive. Uviedol, že „je ovplyvnený vojnovou situáciou, preto nikto nemôže očakávať normálnu dopravu“. Dodal, že Irán „nie je proti mierovému využívaniu prielivu“, ale bráni sa, pretože „Irán túto vojnu nezačal – začali ju USA a Izrael“.
20:40 Izraelská armáda (IDF) oznámila, že začala „rozsiahlu vlnu útokov“ v Teheráne, zameranú na infraštruktúru iránskeho režimu v hlavnom meste. Podľa izraelskej armády sú tieto útoky zamerané na rôzne objekty a zariadenia spojené s iránskymi bezpečnostnými a vojenskými štruktúrami v Teheráne.
20:20 Pri leteckých útokoch na pozície Ľudových mobilizačných síl (PMF) pri iracko-sýrskej hranici a na predmestí Bagdadu zahynulo 11 ľudí. Z útokov sú podozrivé Spojené štáty. Podľa PMF bola „základňa zničená“, pričom deväť bojovníkov zahynulo a ďalší boli zranení.
PMF obvinili USA a uviedli, že zasiahnuté miesta „nezohrali žiadnu úlohu v útokoch na americké základne“.
19:00 Americký demokratický senátor Chris Murphy označil konflikt s Iránom za „najnekompetentnejšiu a najchaotickejšiu vojnu, akú Amerika viedla za posledných 100 rokov“. Podľa neho administratíva „nemá žiadny životaschopný vojnový plán a každý deň mení svoje ciele“.
Murphy ostro kritizoval aj Trumpa, keď vyhlásil, že vojaci dostávajú pokyny „od senilného starého muža, ktorý stráca rozum“. Dodal, že vojna ide „hrozne“, zvyšuje ceny a Irán si stále zachováva schopnosť útočiť na spojencov USA a pokračovať vo svojom jadrovom programe.
18:50 Izraelská armáda (IDF) uviedla, že začala „rozsiahlu vlnu útokov“ na infraštruktúru Hizballáhu na juhu Libanonu. Podľa armády prebiehajú tieto údery „súbežne“ s útokmi v Bejrúte, hlavnom meste krajiny.
18:45 Nový iránsky vodca prvýkrát prehovoril k verejnosti. Pozrite si reportáž:
18:15 Česko končí s repatriačnými letmi z Blízkeho východu. Ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že štvrtkový dvanásty let je posledný.
Celkovo sa nimi z oblastí zasiahnutých konfliktom vrátilo viac než 1500 českých občanov. Posledný let spoločnosti Smartwings z Rijádu mal na palube 102 ľudí.
Praha uviedla, že momentálne neeviduje českých občanov v regióne v naliehavej situácii, zastupiteľské úrady sú však pripravené v prípade potreby pomôcť s návratom prostredníctvom repatriačných letov iných krajín EÚ.
Dvanácté repatriační letadlo je na cestě. 🇨🇿✈️ Odstartovalo z Rijádu a míří do Prahy.
— Ministerstvo zahraničních věcí (@mzvcr) March 12, 2026
V současné chvíli krizová linka MZV neeviduje žádné české občany, kteří by se v oblasti nacházeli v naléhavé situaci. Proto jde o poslední vládou organizovaný repatriační let v této krizi. Naše… pic.twitter.com/L9BwCgd8Bg
18:10 V relácii Defence News analytik Andrej Žiarovský vysvetľoval moderné systémy aj izoláciu Teheránu
17:55 Irán popiera, že by umiestňoval míny v Hormuzskom prielive. Vyhlásil to námestník ministra zahraničných vecí Madžíd Tacht-Ravánčí v reakcii na tvrdenia USA, že zničili iránske plavidlá schopné klásť míny.
Podľa Teheránu však niektoré krajiny môžu prielivom preplávať, hoci počas vojny medzi USA, Izraelom a Iránom je táto kľúčová námorná trasa prakticky uzavretá. Hormuzským prielivom za bežných okolností prechádza približne pätina svetových dodávok ropy.
17:50 Situáciu na Blízkom východe rozoberal moderátor Maroš Košík s generálom Pavlom Mackom:
17:42 Taliansko dočasne stiahne svoj personál z vojenskej základne v irackom meste Arbíl, ktorú v stredu zasiahol dronový útok. Podľa ministra obrany Guida Crosetta bolo stiahnutie plánované už pred útokom. Pri incidente nebol zranený žiadny taliansky vojak, uviedol minister zahraničných vecí Antonio Tajani. Dron pravdepodobne vyslala niektorá z proiránskych milícií v Iraku.
Talianski vojaci pôsobili na základni v rámci medzinárodnej koalície proti takzvanému Islamskému štátu. Podľa agentúry Reuters mala talianska misia 141 vojakov, pričom väčšinu z nich už zo základne stiahli.
17:38 Počas dvoch týždňov vojny medzi Izraelom, USA a Iránom bolo v krajine vysídlených približne 3,2 milióna ľudí. Uvádza to Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Mnohí obyvatelia utekajú z Teheránu a ďalších veľkých miest do vidieckych oblastí.
USA a Izrael tvrdia, že útočia na vojenské a bezpečnostné ciele, tie sa však často nachádzajú v husto obývaných oblastiach. Civilisti preto opúšťajú svoje domovy a snažia sa uniknúť zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii.
17:35 Izraelská armáda stiahne obvinenia proti piatim vojakom, ktorí mali sexuálne zneužívať palestínskeho väzňa. Incident vo väzenskom zariadení Sde Tejman na juhu Izraela čiastočne zachytila kamera. Vojaka po útoku previezli do nemocnice v ohrození života. Prípad vyvolal v Izraeli protesty radikálnych ultranacionalistov a politické napätie.
17:17 Iránska tlačová agentúra Fars uviedla, že Mansúre Chódžaste Bagerzádehová, manželka zosnulého iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, žije. Agentúra, ktorá je prepojená s Islamskými revolučnými gardami, tvrdí, že predchádzajúce správy o jej smrti sú nepravdivé.
Iránsky štátny televízny kanál Dva ešte 2. marca informoval, že Bagerzádehová bola zabitá „doma“, zatiaľ čo iné iránske médiá uvádzali, že je v kóme. Už predtým iránske médiá priniesli informácie, že Chameneího dcéra, vnúča a zať boli zabití. Chameneí a jeho manželka mali spolu šesť detí – štyroch synov a dve dcéry.
17:10 Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová uviedla, že iránske drony nepredstavujú „žiadnu hrozbu“ pre územie Spojených štátov. Reagovala tak na správu ABC News, podľa ktorej FBI varovala políciu v Kalifornii pred možnou odvetou Iránu prostredníctvom dronov vypustených z lode pri západnom pobreží.
Leavittová tvrdí, že správa vychádzala „z jedného e-mailu o jedinom neoverenom tipe“ a zdôraznila: „Aby bolo jasno: takáto hrozba zo strany Iránu voči našej vlasti neexistuje a nikdy neexistovala.“ Guvernér Kalifornie Gavin Newsom zároveň uviedol, že „nevie o žiadnej bezprostrednej hrozbe“ pre štát.
16:45 Letecké útoky na základňu šiitských milícií Ľudové mobilizačné sily (PMF) v západnom Iraku v provincii Anbár si vyžiadali najmenej 20 mŕtvych bojovníkov a desiatky zranených. Podľa bezpečnostného predstaviteľa bola „základňa zničená a terčom útokov sa stali aj záchranné tímy“, pričom počet obetí môže ešte narásť.
K útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil. Nálety zasiahli viacero miest vrátane veliteľstva PMF pri iracko-sýrskej hranici. Niektoré proiránske frakcie tejto aliancie sú súčasťou takzvanej „osi odporu“, ktorá sa hlási k útokom na americké základne v regióne
16:40 Izraelská armáda (IDF) vyzvala obyvateľov Bejrútu, aby sa okamžite evakuovali. Hovorca armády Avichaj Adraee zverejnil mapu s označenou budovou pri Univerzite Saint Joseph.
Podľa jeho slov sa obyvatelia nachádzajú „v blízkosti zariadenia spojeného s teroristickým Hizballáhom, proti ktorému bude IDF konať“. Zároveň vyzval ľudí, aby „okamžite opustili označenú budovu a okolité objekty a vzdialili sa aspoň 300 metrov“.
16:30 Trump uviedol, že iránsky futbalový tím je „vítaný“ na tohtoročných majstrovstvách sveta, no dodal, že „nepovažuje za vhodné, aby súťažil“. Na sociálnej sieti napísal, že to je „pre ich vlastný život a bezpečnosť“.
Irán má na turnaji v USA, Kanade a Mexiku odohrať tri zápasy – proti Novému Zélandu, Belgicku a Egyptu. Iránsky minister športu Ahmad Donyamali však vyhlásil, že po zabití iránskeho vodcu „nemáme vhodné podmienky na účasť“ a že hráči „nie sú v bezpečí“.
16:24 Irán od začiatku vojny s Izraelom a USA zasiahol najmenej 16 lodí v Hormuzskom prielive a Perzskom zálive.
16:22 Americký minister energetiky Chris Wright obhajoval rozhodnutie vlády uvoľniť ropné rezervy kvôli vojne. Uviedol, že USA majú v zásobách „415 miliónov barelov ropy“ a kritizoval administratívu Joea Bidena, ktorá podľa neho „odčerpala takmer 300 miliónov barelov, aby znížila ceny benzínu pred voľbami“.
Wright zároveň priznal, že konflikt s Iránom výrazne narušil trh s ropou. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry ide o „najväčšie narušenie dodávok v histórii globálneho trhu s ropou“, pričom z trhu bolo vyradených viac než 15 miliónov barelov denne. Strategická ropná rezerva USA má dnes približne 415 miliónov barelov, stále menej než asi 650 miliónov pred uvoľnením v roku 2022.
16:20 Veliteľ amerických síl v Európe Alex Grynkewich uviedol, že časť amerických systémov protivzdušnej obrany z Európy bola presunutá na Blízky východ v súvislosti s vojnou proti Iránu.
Na otázku senátora Angusa Kinga, či boli tieto kapacity presunuté kvôli konfliktu, Grynkewich odpovedal: „Áno, pane, absolútne.“ Dodal, že niektoré systémy sa využívajú aj na ochranu spojencov NATO vo východnom Stredomorí.
Taktiež uviedol, že USA „rozhodne reagujú“ na každého, kto pomáha Iránu pri útokoch na amerických vojakov. Dodal, že ak „ktokoľvek akýmkoľvek spôsobom vystaví amerických vojakov nebezpečenstvu, mali by sme reagovať robustne“.
16:10 Britské sily v Arbíle v Iraku v noci zostrelili dva drony, uviedol minister obrany John Healey. Dodal však, že niektoré ďalšie zasiahli cieľ a objavili sa správy o zranených amerických vojakoch.
Healey zároveň povedal, že existuje „jasná súvislosť medzi Iránom a Ruskom“ v spôsobe používania dronov a že iránske útoky nesú „znaky spôsobu, akým Rusko útočí na Ukrajinu“. Podľa neho z vojny profituje aj Vladimir Putin, keďže vyššie ceny ropy prinášajú Rusku viac peňazí.
Vo svojom prvom odkaze po nástupe do funkcie dal nový iránsky najvyšší vodca Modžtaba Chameneí najavo, že Irán plánuje pokračovať v tvrdej politike voči svojim nepriateľom a zároveň sa bude opierať o podporu regionálnych spojencov.
- Pomsta za útok na školu: Chameneí reagoval na útok na školu Šadžare tajjiba v Minábe, kde zahynuli stovky detí a učiteľov, a vyhlásil, že Irán bude požadovať odplatu za „krv svojich detí“.
- Podpora regionálnych spojencov: Poďakoval skupinám označovaným ako „Os odporu“, najmä húsíom v Jemene, Hizballáhu v Libanone a proiránskym milíciám v Iraku, ktoré označil za blízkych partnerov Iránu.
- Požiadavky voči USA a Izraelu: Zdôraznil, že tieto krajiny musia zaplatiť kompenzácie za útoky proti Iránu.
- Postoj k štátom Perzského zálivu: Irán síce deklaruje záujem o dobré vzťahy so susedmi, no varoval, že americké základne na ich území zostanú legitímnym cieľom, pokiaľ budú naďalej fungovať.
- Hormuzský prieliv ako tlak: Podľa Chameneího zostane strategický prieliv zatvorený, aby Irán zvýšil tlak na medzinárodnú komunitu.
- Spomienka na predchádzajúceho vodcu: V prejave si uctil aj svojho otca Alího Chameneího, ktorého opísal ako symbol vytrvalosti a sily.
15:50 Izrael zvažuje rozsiahlu pozemnú operáciu v Libanone po tom, čo Hizballáh vypálil najväčšiu salvu od začiatku konfliktu – viac než 200 rakiet a dronov. Minister obrany Israel Katz uviedol, že nariadil armáde pripraviť rozšírené operácie a dodal: „Prevezmeme územie a urobíme to sami.“ Izrael zároveň pokračuje v intenzívnych útokoch na juh Libanonu a na štvrť Dahíja v Bejrúte
15:35 Americký minister energetiky Chris Wright uviedol, že príspevok na jeho účte na sieti X, ktorý tvrdil, že americké námorníctvo eskortovalo ropný tanker cez Hormuzský prieliv, bol výsledkom „nedorozumenia v našom rezorte“. Správa bola po zverejnení rýchlo zmazaná a Wright dodal: „Beriem za to plnú zodpovednosť… je to veľmi nešťastné. Už sa to nestane.“
Biely dom zároveň potvrdil, že americké námorníctvo v tom čase žiadne lode neeskortovalo. Wright neskôr uviedol, že USA zatiaľ nie sú pripravené sprevádzať tankery cez strategický Hormuzský prieliv.
15:30 Americké tajné služby dospeli k záveru, že iránska vláda zostáva do veľkej miery stabilná aj takmer dva týždne po začiatku americko-izraelských vzdušných útokov. Podľa zdrojov agentúry Reuters režimu „v blízkej budúcnosti nehrozí kolaps“ a stále si udržiava kontrolu nad obyvateľstvom.
Zdroje však upozornili, že situácia je nestála a môže sa rýchlo zmeniť. Aj izraelskí predstavitelia podľa Reuters priznali, že nie je isté, či útoky povedú k pádu iránskej vlády, pričom americké služby zároveň pochybujú, že iránski Kurdi majú dostatok síl na boj proti iránskej armáde.
15:20 Irán sa snaží zasiahnuť sektory dôležité pre Západ – najmä ropu, lodnú dopravu a bankovníctvo. Terčom sa stal aj Dubaj, kde dron dopadol pri medzinárodnej finančnej štvrti. Nikto nebol zranený.
Teherán vyhlásil, že bude útočiť na západné banky v odvete za americko-izraelské útoky na iránsky bankový sektor. Citibank preto dočasne zatvorila väčšinu pobočiek v Spojených arabských emirátoch a zamestnanci pracujú na diaľku; podobné opatrenia prijali aj ďalšie firmy. Hoci Donald Trump tvrdí, že je „na pokraji víťazstva“, Irán podľa správ naďalej spôsobuje USA a ich spojencom v Perzskom zálive finančné aj iné škody.
15:15 Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan vyzval Izrael na okamžité zastavenie bombardovania Libanonu a varoval pred vážnymi následkami pre región. „Izraelské útoky sa musia skončiť skôr, než libanonský štát skolabuje,“ vyhlásil a upozornil, že prípadný kolaps by „hlboko zasiahol celý región, najmä susedné krajiny“.
Fidan zároveň ostro kritizoval vládu premiéra Benjamina Netanjahua. „Netanjahuova vláda je v centre každého konfliktu v regióne,“ povedal a dodal, že Izrael zneužíva vojnu s Iránom na to, aby preniesol „svoju špinavú vojnu do Libanonu“.
15:10 Izrael vydal nový príkaz na evakuáciu časti južného Libanonu, pričom obyvateľov vyzval presunúť sa na sever od rieky Zahrání. Hranica evakuačnej zóny sa tak priblížila asi na 7 kilometrov od mesta Sidon, píše CNN.
Podľa libanonskej vlády je už približne 800-tisíc ľudí vysídlených. Amnesty International zároveň uviedla, že „príliš široké hromadné evakuačné príkazy“ neposkytujú „účinné záruky ochrany“.
15:05 Donald Trump uviedol, že rast cien ropy v dôsledku konfliktu s Iránom môže byť pre USA výhodný. Cena ropy sa po iránskych útokoch na rafinérie a lode v Hormuzskom prielive priblížila k 100 dolárom ( 92 eur) za barel. Trump napísal, že „Spojené štáty sú zďaleka najväčším producentom ropy na svete, takže keď ceny ropy rastú, zarábame veľa peňazí“.
Zároveň zdôraznil, že ešte dôležitejšie je zabrániť Iránu získať jadrové zbrane: „pre mňa je však oveľa zaujímavejšie a dôležitejšie znemožniť impériu zla, Iránu, získať jadrové zbrane a zničiť Blízky východ – a úprimne povedané aj svet.“
14:48 Osem islamských a arabských krajín kritizovalo Izrael za uzavretie mešity al-Aksá počas ramadánu, ktoré označili za „nelegálne a nespravodlivé“ a za „flagrantné porušenie medzinárodného práva“.
Izrael uviedol, že posvätné miesta v Starom Meste východného Jeruzalema uzavrel z bezpečnostných dôvodov po eskalácii konfliktu.
14:35 Modžtaba Chameneí vyhlásil, že Irán „nebude váhať pomstiť krv Iráncov“, ktorí zahynuli pri útokoch. Zdôraznil najmä incident v meste Mináb, kde podľa iránskych úradov americký úder pri škole zabil 168 ľudí, vrátane približne 110 detí.
Irán tvrdí, že školu zasiahla americká raketa, zatiaľ čo Spojené štáty zodpovednosť popreli a uviedli, že incident vyšetrujú. Podľa predbežných zistení niektorých vyšetrovaní mohol útok súvisieť s chybnými alebo zastaranými spravodajskými údajmi o cieľoch v oblasti.
Zároveň zdôraznil, že Teherán verí v „priateľstvo so susednými krajinami“. Zároveň uviedol, že iránske útoky sú zamerané len na americké vojenské základne nachádzajúce sa v týchto štátoch.
Podľa jeho vyhlásenia Irán neútočí na samotné susedné krajiny, ale na „základne, ktoré sú zapojené do útokov proti Iránu“, čím sa snaží zdôvodniť vojenské operácie v regióne.
14:30 Nový iránsky najvyšší duchovný Modžtaba Chameneí vydal prvé vyhlásenie od svojho zvolenia, v ktorom vyzýva na „uzavretie Hormuzského prielivu“ ako nástroja tlaku na nepriateľa. Vo vyhlásení vyzval na zatvorenie všetkých amerických základní v regióne. Jeho odkaz prečítal moderátor štátnej televízie. Chameneí sa na verejnosti neobjavil od začiatku izraelsko-amerických útokov na Irán 28. februára, pri ktorých bol v prvý deň zabitý jeho otec Alí Chameneí.
Podľa dostupných informácií bol Chameneí pri útokoch zranený – denník NYT uvádza, že utrpel napríklad zranenia nôh, zatiaľ čo iránska štátna televízia ho označila za „zraneného vo vojne“. V jeho vyhlásení sa zároveň uvádza, že iránske útoky na ciele v arabských krajinách Perzského zálivu budú pokračovať, pričom niektoré médiá prinášajú aj nepotvrdené špekulácie o jeho vážnom zdravotnom stave.
14:19 Izraelské obranné sily (IDF) uviedli, že zaznamenali odpálenie rakiet z Iránu smerom na územie Izraela. Podľa ich vyhlásenia „pred krátkym časom boli z Iránu odpálené rakety smerujúce na územie štátu Izrael“.
IDF zároveň informovali, že obranné systémy boli aktivované na zachytenie hrozby. Po útoku sa v niektorých oblastiach Izraela rozozvučali sirény a obyvatelia boli vyzvaní, aby vyhľadali kryty a riadili sa pokynmi úradov.
14:15 Izraelské obranné sily (IDF) vydali „urgentné varovanie“ obyvateľom južných predmestí Bejrútu, aby sa „okamžite evakuovali“. Varovanie podľa hovorcu arabských médií Avichaia Adraeeho platí pre štvrte Haret Hreik, Ghobeiri, Laylaki, Hadath, Burj al-Barajneh, Tahwitat al-Ghadir a Chiyah.
Adraee uviedol, že „teroristické aktivity Hizballáhu nútia IDF konať proti nemu silou“, pričom zdôraznil, že „IDF nemá v úmysle vám ublížiť“. Obyvateľom zároveň odkázal, aby sa do týchto štvrtí „nevracali až do odvolania,“ píše portál BBC.
14:00 Konflikt na Blízkom východe sa podľa odborníka na bezpečnostnú politiku Zdeňka Kríža z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity nevyvíja tak, ako Spojené štáty pravdepodobne očakávali. V Iráne sa nepodarilo vyvolať povstanie proti režimu a Teherán je odhodlaný pokračovať v boji. Kríž upozornil, že hoci iránske raketové a dronové útoky v posledných dňoch zoslabli, Spojeným štátom sa nepodarilo zásadne oslabiť iránsky režim a zároveň nie je jasné, aké strategické ciele chce Washington v konflikte dosiahnuť. „Spojené štáty túto vojnu rozhodne nevyhrali. Ale ani ju neprehrali,“ uviedol.
„Ak by cieľom malo byť zvrhnutie režimu, tak to sa s najväčšou pravdepodobnosťou v tejto etape nepovedie. (prezident USA) Donald Trump sa mýli. Spojené štáty túto vojnu rozhodne nevyhrali. Ale ani ju neprehrali. Hoci konflikt neprebieha tak, ako si Američania naplánovali, neznamená to, že konečný výsledok nemôže byť pre USA priaznivejší ako predchádzajúce situácie. A to isté platí pre Izrael,“ uviedol Kríž.
Podľa Kríža je iránska reakcia slabšia, než predpokladali vojenské simulácie, ktoré počítali s masívnym nasadením stoviek až tisícov rakiet a dronov. „Reakcia Iránu… je podľa môjho súdu pomerne slabá,“ dodal. Nízke tempo útokov však zároveň umožňuje Teheránu pokračovať v nich dlhodobo, keďže zásoby rakiet a dronov má pravdepodobne veľké. Odborník zároveň upozornil, že USA a štáty Perzského zálivu zrejme podcenili potrebu moderných systémov protivzdušnej obrany proti dronom, pričom ich ničenie je síce drahšie než výroba, no vzhľadom na hodnotu chránených cieľov sa to stále môže vyplatiť.
13:53 Od 2. marca, keď znovu začali boje medzi Izraelom a Hizballáhom, izraelské údery zabili v Libanone 687 ľudí, oznámilo vo štvrtok libanonské ministerstvo zdravotníctva. To je o 53 ľudí viac, ako koľko uvádzal stredajší údaj. Medzi mŕtvymi je 98 detí a 52 žien, píše agentúra AFP. Svoje domovy muselo opustiť na 800 000 ľudí, čo je každý siedmy obyvateľ tejto šesťmiliónovej krajiny.
13:52 Izraelskí osadníci vo štvrtok podpálili mešitu na severe okupovaného Západného brehu Jordánu, oznámila izraelská polícia.
Palestínska tlačová agentúra WAFÁ uviedla, že požiar sa podarilo dostať pod kontrolu skôr, ako sa v mešite rozšíril. Poškodený bol len jej vchod a polícia tvrdí, že nikto neutrpel zranenia. Páchatelia na steny chrámu napísali rasistické heslá, informuje WAFÁ.
Izraelská polícia odsúdila tento čin a po páchateľoch pátra.
Tlačová agentúra AP s odvolaním sa na ministerstvo náboženských záležitostí Palestínskej samosprávy píše, že ide o mešitu v dedine Duma neďaleko mesta Nábulus. Páchatelia podľa nej nasprejovali názov synagógy na stenu tejto mešity a podpálili ju.
Palestínske ministerstvo označilo tento útok ako súčasť „systematického nárastu pokusov o podpálenie mešít“.
13:48 Takmer 11.5 miliardy dolárov – toľko stálo podľa odhadov Pentagónu prvých šesť dní vojny v Iráne. Americký rezort obrany o tom informoval kongresmanov na brífingu za zatvorenými dverami. Skutočné číslo však môže byť ešte o dosť vyššie. Dodajme, že vojna trvá už 13 dní.
13:32 Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí označil Európsku úniu za spoluvinníka americko-izraelských útokov na Irán.
„Ľahostajnosť a súhlas Európskej únie s agresiou, brutalitou a zverstvami zo strany USA a Izraela nie je ničím iným ako spoluvinou,“ napísal Bakájí na sociálnej sieti X.
13:30 Od vypuknutia vojny na Blízkom východe bolo v Iráne vysídlených až 3,2 milióna ľudí, uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
„Podľa predbežných odhadov je v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu v Iráne dočasne vysídlených 600 000 až jeden milión iránskych domácností,“ uviedol šéf tímu UNHCR pre núdzové situácie a koordinátor pre utečencov v núdzových situáciách na Blízkom východe Ajaki Itó.
To predstavuje „až 3,2 milióna ľudí“, uviedol vo vyhlásení a varoval, že „tento počet bude pravdepodobne naďalej rásť, pokiaľ budú pokračovať nepriateľské akcie“.
13:21 Izraelská armáda oznámila, že zasiahla zariadenie v Iráne, ktoré sa podľa nej používalo na vývoj jadrových zbraní.
„Izraelské vzdušné sily na základe presných spravodajských informácií izraelských ozbrojených zložiek zasiahli ďalšie miesto iránskeho jadrového programu,“ uviedla armáda vo vyhlásení. Zasiahnutý bol komplex Tálekán neďaleko Teheránu.
Tento komplex Irán podľa Izraela počas uplynulých rokov využíval na „vývoj pokročilých výbušnín a na vykonávania citlivých experimentov ako súčasť projektu AMAD“. Ide o tajný jadrový program Iránu v rokoch 1989 - 2003, v rámci ktorého prebiehal vývoj balistickej hlavice schopnej niesť jadrovú nálož.
13:17 Intenzita a zameranie útokov na Irán naznačujú, že Spojeným štátom a Izraelu ide skôr o destabilizáciu krajiny a urýchlenie vnútornej zmeny režimu ako len o jadrový program. Navyše, o predstave USA a Izraela o budúcnosti Iránu vieme len málo, no slobodný a demokratický Irán by sme v nej hľadali len ťažko. V súvislosti s prebiehajúcim vojnovým konfliktom na Blízkom východe to povedal politický geograf Robert Antl.
„Konflikt prerástol do otvorenej vojny a v podstate každým dňom sa prekračujú nové hranice. Na začiatku útoky a odvety smerovali najmä na vojenské kapacity protivníka, dnes sú terčom aj ropná a plynárenská infraštruktúra či strategické civilné zariadenia,“ tvrdí Antl.
13:16 Vojna v Iráne spôsobila najväčšie narušenie dodávok v histórii globálneho trhu s ropou, vyhlásila vo štvrtok (Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA). Informovala o tom agentúra DPA.
Štáty Perzského zálivu znížili produkciu ropy o najmenej desať miliónov barelov denne (1 barel = 159 litrov), najmä preto, že preprava suroviny cez kľúčovú námornú trasu, Hormuzský prieliv, sa takmer zastavila, uviedla IEA vo svoje pravidelnej mesačnej správe.
Organizácia teraz očakáva, že v marci dodávky klesnú o osem miliónov denne a celosvetový dopyt po rope dosiahne niečo vyše 100 miliónov barelov denne. Pred vojnou sa cez Hormuzský prieliv prepravovalo približne 20 miliónov barelov ropy denne. V súčasnosti je to len zlomok tohto objemu.
13:03 Vzhľadom na pokračujúce izraelské nálety a správy o nebezpečnej situácii, zostáva veľa obyvateľov hlavného mesta Iránu vo svojich príbytkoch, napísala vo štvrtok agentúra DPA.
Viacerí obyvatelia 10-miliónovej metropoly uviedli, že teraz opúšťajú svoje domovy čo najmenej. Z Teheránu hlásili ľudia aj útoky malých dronov, ktoré sa zameriavali na kontrolné stanovištia bezpečnostných zložiek. „Ak bude takáto situácia pretrvávať, život sa stane skutočne ťažkým a už nebudeme v bezpečí,“ cituje DPA 24-ročnú študentku Nilufar. „Nevyhnutnosť zostať doma a báť sa vyjsť von, je mojou nočnou morou,“ dodala.
Iránske bezpečnostné sily súbežne na hlavných dopravných tepnách často kontrolujú autá a popritom prehľadávajú ľudí, či nemajú mobilné telefóny.
Svedkovia videli stopy po explóziách na viacerých križovatkách vrátane námestia Haft-e-Tir, ktoré sa nachádza v centre metropoly. Medzi obyvateľmi navyše rastú obavy z možných konfliktov medzi zložkami štátu a ozbrojenými skupinami, o čom informovali aj vláde blízke iránske médiá, poznamenala DPA.
13:00 Po chvíľkovom poklese cena ropy opäť stúpa. Irán však varuje, že na 100 dolároch za barel sa nezastaví. O situácii sme sa porozprávali s hlavným ekonómom Trinity Bank, Lukášom Kovandom.
12:55 Niektoré obchodné lode v oblasti Hormuzského prielivu a Perzského zálivu sa od začiatku vojny s Iránom začali označovať ako plavidlá spojené s Čínou. Vyplýva to z údajov o námornej doprave, podľa ktorých sa operátori lodí zrejme snažia znížiť riziko, že sa stanú terčom útokov.
Najmenej osem lodí v Perzskom zálive alebo v Ománskom zálive zmenilo svoje signalizačné údaje o cieli plavby na krátke správy ako „ČÍNSKY VLASTNÍK“ alebo „ČÍNSKY VLASTNÍK A POSÁDKA“, ukazujú dáta zo sledovacej platformy MarineTraffic, ktoré analyzovala agentúra AP.
„Hlavným cieľom lodí, ktoré sa pri plavbe cez Perzský záliv alebo Hormuzský prieliv verejne označujú ako ‚čínske‘, je predovšetkým znížiť riziko útoku, nie uľahčiť samotný prechod prielivom,“ uviedla analytička obchodných rizík Ana Subasic zo spoločnosti Kpler, ktorá platformu MarineTraffic vlastní. Podľa nej Irán a s ním spriaznené skupiny vo všeobecnosti útočeniu na plavidlá spojené s Čínou skôr vyhýbajú, keďže Peking voči konfliktu zaujíma relatívne neutrálne stanovisko a má s Iránom silné ekonomické väzby.
12:50 Thajské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo „najdôraznejší protest“ iránskemu veľvyslancovi v Bangkoku po tom, čo bol thajský nákladný tanker zasiahnutý a začal horieť v Hormuzskom prielive. Thajsko zároveň požiadalo iránske úrady o oficiálne ospravedlnenie.
Zástupkyňa stáleho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Sirilak Niyom podľa vyhlásenia rezortu požiadala aj o objasnenie okolností incidentu. Iránsky veľvyslanec Nassereddin Heidari vyjadril sústrasť a prisľúbil, že „thajský protest bezodkladne pretlmočí do Teheránu“.
Po útoku na loď stále pokračuje pátranie po troch členoch posádky. Dvadsať ďalších námorníkov sa podarilo v stredu zachrániť bez vážnych zranení, podľa thajských úradov však môžu potrebovať psychologickú pomoc.
Pozrite si blok reportáží o vojne na Blízkom východe, ktoré sme vysielali v správaj o 12:00.
12:30 Izraelská armáda tvrdí, že udrela na vojenský a priemyselný areál neďaleko Teheránu. Cieľom bolo zariadenie, ktoré podľa skorších informácií slúžilo na vývoj a výrobu pokročilých výbušnín pre iránsky jadrový program.
V inom vyhlásení potom Izrael oznámil novú rozsiahlu vlnu úderov na Irán. Cieľom úderov je vládna infraštruktúra. Podľa agentúry AFP sa vo štvrtok dopoludnia v Teheráne ozývali výbuchy.
12:10 Agentúra OSN pre utečencov uvádza, že vojna v Iráne vyhnala z domovov až 3,2 milióna ľudí.
12:08 Letecký útok na základňu irackých milícií spriaznených s Iránom, známych ako Popular Mobilization Forces (PMF), zabil vo štvrtok skoro ráno najmenej 14 bojovníkov v západnom Iraku. Informuje o tom agentúra AP.
Podľa dvoch predstaviteľov PMF bolo v oblasti Akashat zranených ďalších 36 bojovníkov. Bola to najväčšia strata, ktorú táto sila utrpela od začiatku vojny USA a Izraela proti Iránu.
Úrady uviedli, že letecký útok sa zameral na miesto patriace 19. brigáde Ansar Allah al-Awfiya v púštnej oblasti blízko západnej hranice Iraku. Vyjadrili sa pod podmienkou anonymity, pretože nemali oprávnenie diskutovať o útoku, o ktorom informovala aj iracká armáda. Obvinili Spojené štáty a Izrael, že stoja za útokom.
PMF je koalícia milícií spriaznených s Iránom pod kontrolou irackej armády. Irak sa zapojil do najnovších bojov, pričom niektoré frakcie PMF v posledných dňoch zaútočili na americké základne v Iraku, vrátane severnej časti Iraku v oblasti Kurdistanu.
11:53 Situácia v Hormuzskom prielive môže podľa podpredsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Júliusa Kostolného výrazne zasiahnuť aj krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, ktoré už čelí problémom s prerušením dodávok ropy cez ropovod Družba. Irán podľa dostupných informácií zvažuje zamínovanie prielivu, cez ktorý prechádza viac než 20 percent svetovej spotreby ropy, čo by ovplyvnilo nielen veľkých odberateľov ako Čínu či Indiu, ale aj európsky región.
„Nie je bez zaujímavosti, že dnes polovicu spotreby Poľska v rope dodáva Aramco zo Saudskej Arábie, pretože tá vstúpila do majetkových štruktúr Orlenu a zabezpečuje 54 % celkovej spotreby Poľska v dodávke ropy. A keďže z Poľska sa dodáva ropa aj do Česka, lebo Orlen je majiteľom všetkých rafinérií na území Českej republiky, tak si myslím, že nastáva nie nejaký lokálny problém, ale keď nechám stranou ostatný svet, veľkých hráčov, tak aj na území Európy, aj na území strednej a východnej Európy má tento tento vývoj situácie v Hormuzskom prielive zásadný význam,“ zhodnotil Kostolný.
Podľa Kostolného je preto pre Slovensko kľúčové čo najskoršie obnovenie dodávok cez ropovod Družba, keďže krajina má na ruskú ropu výnimku zo sankcií EÚ a iné veľké alternatívy prakticky nemá.
„My totiž nemáme žiadne alternatívne veľké riešenia, pretože z územia bývalého Sovietskeho zväzu existujú iba dva ropovody do Európy. Jeden je Družba a druhý je BTC, Baku-Tbilisi-Ceyhan, ale ten končí v Turecku, nie je napojený na stredoeurópske ropovodné štruktúry,“ upozornil podpredseda SOPK. „Existuje Adria, ale ako už viete, tak chorvátska vláda vyžaduje trojnásobné prepravné poplatky, čo takisto nie je celkom dobré pre podnikateľov ani pre občanov, pretože cena tej ropy potom je nekonkurencieschopná na trhu,“ doplnil.
11:43 Rusko zarobilo počas vojny v Iráne takmer 7 miliárd dolárov na vývoze fosílnych palív.
Centrum pre výskum energie a čistého ovzdušia zistilo, že denné príjmy Ruska boli v priemere o 14 % vyššie ako vo februári. Tento európsky think tank sleduje príjmy Ruska z vývozu fosílnych palív v reálnom čase.
Analýzu vo štvrtok zverejnila nemecká nezisková organizácia Urgewald, ktorá bojuje proti financovaniu fosílnych palív. Informuje o tom agentúra AP.
Organizácia sa snaží o sprísnenie sankcií voči vývozu fosílnych palív z Ruska, zatiaľ čo Trumpova administratíva zvažuje ich zmiernenie.
11:40 Izraelský minister obrany Jisrael Kac vo štvrtok oznámil, že nariadil armáde pripraviť sa na rozšírenie vojenských operácií v Libanone, kde izraelské jednotky bojujú proti proiránskemu militantnému hnutiu Hizballáh.
Kac mal vo štvrtok v hlavnom veliteľstve armády v Tel Avive bezpečnostné hodnotenie s vojenskými predstaviteľmi po doteraz najväčšom útoku Hizballáhu v iránskej vojne. Informuje o tom agentúra AP.
Kac varoval Libanon, že ak jeho vláda nezabráni Hizballáhu v útokoch, Izrael „zaberie územie a urobí to sám“.
„Premiér (Benjamin Netanjahu) a ja sme nariadili IDF (Izraelským obranným silám), aby sa pripravili na rozšírenie svojich operácií v Libanone a na opätovné nastolenie pokoja a bezpečnosti v severných komunitách (Izraela),“ uviedol Kac vo vyhlásení.
„Upozornil som libanonského prezidenta (Džúzífa Awna), že ak libanonská vláda nebude vedieť toto územie kontrolovať a nedokáže zabrániť Hizballáhu v ohrozovaní severných komunít a streľbe na Izrael, obsadíme toto územie a urobíme to sami,“ dodal Katz v hodnotení situácie podľa vyhlásenia jeho ministerstva.
11:15 Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) varoval kalifornské policajné zložky, že Irán by mohol v reakcii na americké útoky spustiť prekvapivý dronový útok z neznámeho plavidla pri západnom pobreží USA.
Podľa varovania, na ktoré sa odvoláva stanica ABC News, Irán údajne už začiatkom februára plánoval nasadiť bezpilotné lietadlá proti nešpecifikovaným cieľom v Kalifornii v prípade, že Spojené štáty zaútočia na Irán. FBI zároveň uviedla, že nemá bližšie informácie o načasovaní, metóde ani konkrétnych cieľoch takéhoto útoku.
„Nedávno sme dostali informácie, že začiatkom februára 2026 Irán údajne plánoval spustiť prekvapivý útok pomocou bezpilotných lietadiel z neznámeho plavidla pri pobreží Spojených štátov, vrátane nešpecifikovaných cieľov v Kalifornii, ak Spojené štáty zaútočia na Irán,“ uvádza sa vo varovaní.
Kancelária kalifornského guvernéra Gavina Newsoma oznámila, že štátne krízové riadenie spolupracuje s federálnymi a miestnymi bezpečnostnými zložkami na ochrane komunít, zatiaľ čo úrad šerifa v Los Angeles uviedol, že vzhľadom na globálnu situáciu udržiava zvýšenú úroveň pripravenosti. Americké spravodajské služby zároveň v posledných mesiacoch upozorňujú aj na rastúce riziko využívania dronov mexickými drogovými kartelmi, ktoré by mohli byť použité na útoky na americké ciele pri hranici s Mexikom.
11:10 Spojené arabské emiráty a Kuvajt informovali v uplynulých hodinách o nových útokoch z Iránu. Píšu to agentúry. Úrady hlásia zatiaľ len škody na majetku. Obe krajiny čelia odvetným útokom z Iránu. Jeden dron dopadol na taliansku základňu v Iraku, kde útočia spojenci Teheránu.
Útokom dronov čelilo v uplynulých hodinách medzinárodné letisko v Kuvajte. „Úrad pre civilné letectvo uvádza, že medzinárodné letisko Kuvajt sa stalo terčom niekoľkých dronov, čo spôsobilo škody na majetku,“ uviedli vo štvrtok dopoludnia úrady.
Podľa dopoludňajšieho oznámenia miestnych úradov útočili drony tiež Dubaju. Ani tam však nie sú obete. Trosky jedného zničeného zariadenia len poškodili fasádu budovy.
11:05 Vojna na Blízkom východe spôsobila najväčšie narušenie dodávok ropy v histórii, uviedla dnes v pravidelnej mesačnej správe o situácii na trhu s ropou Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA). Očakáva, že globálne dodávky ropy v marci klesnú o osem miliónov barelov denne, najmä pre zníženie dopravy v Hormuzskom prielive na minimum. Agentúra tiež uviedla, že príjmy Ruska z vývozu ropy vo februári klesli najnižšie od začatia invázie na Ukrajinu vo februári 2022, vývoz oproti januáru klesol o 410.000 barelov denne na 4,2 milióna barelov denne.
Krajiny Perzského zálivu v dôsledku vojny znížili celkovú produkciu ropy najmenej o desať miliónov barelov denne, čo predstavuje zhruba desatinu svetového dopytu, uviedla IEA. Bez rýchleho obnovenia prepravných trás sa straty budú ďalej zvyšovať, dodala agentúra.
„Obnovenie ťažby po zatvorení vrtov potrvá týždne, v niektorých prípadoch aj mesiace, kým sa vráti na úroveň pred krízou, v závislosti od zložitosti poľa a od toho, kedy sa do regiónu vrátia pracovníci, vybavenie a zdroje,“ uviedla IEA.
Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) po dohode 32 členských krajín uvoľní rekordných 400 miliónov barelov ropy z núdzových rezerv, aby zmiernila narušenie trhu spôsobené vojnou na Blízkom východe, uviedol jej šéf Fatih Birol. Ide o výrazne viac než 182 miliónov barelov uvoľnených po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Členské štáty IEA majú vo verejných rezervách viac než 1,2 miliardy barelov a ďalších 600 miliónov v priemyselných zásobách. Agentúra však upozornila, že ide len o dočasné opatrenie a vývoj bude závisieť najmä od trvania narušenia dopravy cez Hormuzský prieliv. Ceny ropy už pre konflikt prekročili 100 dolárov za barel a pohybujú sa okolo 90 dolárov, asi o 20 dolárov viac než pred mesiacom. Analýza DPA zároveň uvádza, že dlhodobo vysoké ceny by mohli pomôcť ruskému rozpočtu, ktorý počíta s cenou 59 dolárov za barel; prípadné uvoľnenie sankcií zo strany USA by Moskve umožnilo predávať viac energií za vyššie ceny namiesto súčasných zľavnených dodávok do Číny a Indie.
10:50 Nemecké ekonomické inštitúty Ifo a IfW znížili pre vojnu na Blízkom východe odhad rastu nemeckej ekonomiky na tento rok z jedného percenta na 0,8 percenta. Dôvodom je najmä rast cien energií a pohonných hmôt. Obe inštitúcie zároveň predpokladajú, že zdraženie komodít spôsobené konfliktom bude len dočasné. Na budúci rok očakáva Ifo rast hospodárstva o 1,2 percenta a IfW ho dokonca zvýšil na 1,4 percenta.
Hlavný prognostik Ifo Timo Wollmershäuser upozornil, že inflácia by sa mohla zvýšiť na 2,5 percenta, ak ceny ropy a plynu v najbližších týždňoch opäť klesnú. „Ak by však ceny fosílnych palív zostali na silne zvýšenej úrovni dlhší čas, mohla by inflácia na vrchole dosiahnuť tri percentá,“ uviedol. V takom prípade by rast nemeckej ekonomiky mohol tento rok klesnúť až na 0,6 percenta. Ifo zároveň uvádza, že súčasné oživenie je netypické, pretože ho poháňajú skôr domáce výdavky štátu na infraštruktúru, klimatickú neutralitu a obranu než export. Vývoj na trhu práce bude podľa inštitútu závisieť najmä od toho, ako dlho potrvá vojna na Blízkom východe.
10:30 V Jeruzaleme vo štvrtok zazneli výbuchy po tom, čo izraelská armáda oznámila raketový útok z Iránu. „Obranné systémy pracujú na zachytení hrozby,“ uviedli izraelské ozbrojené sily. Teherán tvrdí, že dronmi a raketami zaútočil na letecké základne Palmachim a Ovda aj na sídlo tajnej služby Šin Bet. Od začiatku vojny 28. februára prijali izraelské nemocnice 2745 zranených, z toho 85 zostáva hospitalizovaných a 11 je vo vážnom stave. Za posledných 24 hodín ošetrili 179 ľudí, väčšinou zranených pri úteku do krytov.
Incidenty hlásili aj ďalšie krajiny regiónu. V centre Dubaja došlo k „malému dronovému incidentu“ bez zranení, Saudská Arábia zničila štyri drony smerujúce k ropnému poľu Šajba a k veľvyslanectvám. V Kuvajte niekoľko dronov poškodilo medzinárodné letisko a požiar v obytnom dome zranil dve osoby, zatiaľ čo Bahrajn vyzval obyvateľov, aby zostali doma po útoku na severovýchode krajiny. Izrael zároveň pokračoval v náletoch na Libanon, kde podľa miestnych úradov zahynulo sedem ľudí a 21 utrpelo zranenia, a pri izraelskom dronovom útoku v Iráne zomrel jeden človek a ďalší utrpeli zranenia.
10:15 Ozbrojené sily USA zničili iránske nákladné lietadlo a niekoľko ďalších lietadiel pri úderoch na letisko v Kermáne na juhu Iránu. Na X o tom vo štvrtok informovalo regionálne veliteľstvo amerických ozbrojených síl (CENTCOM).
Video zverejnené americkým veliteľstvom ukazuje zásahy lietadiel Lockheed C-130 Hercules, Lockheed P-3 Orion a Iljušin Il-76. Prvé dva spomínané typy lietadiel sú americké výroby a boli Iránu dodané ešte pred islamskou revolúciou v roku 1979.
„Iránsky režim stráca svoje letecké schopnosti deň za dňom. Americké sily sa nielen bránia iránskym hrozbám, ale systematicky ich ničia,“ uviedlo CENTCOM na platforme X.
10:09 Podľa údajov zverejnených vo štvrtok bolo doteraz počas vojny poškodených najmenej 19 komerčných lodí. Informuje o tom agentúra AP.
Podľa Joint Maritime Information Center bolo do stredy večer napadnutých najmenej 16 plavidiel v Perzskom zálive a širšom regióne.
Samostatne bola napadnutá aj ropná plošina pri pobreží Saudskej Arábie.
V noci boli dve lode zasiahnuté iránskou paľbou v prístave neďaleko irackého Basry. Ďalšia loď bola napadnutá vo štvrtok pri pobreží Spojených arabských emirátov.
9:40 Nový Zéland zvažuje mimoriadne opatrenia na obmedzenie spotreby paliva, ak by vojna na Blízkom východe spôsobila nedostatok pohonných hmôt. Ministerka financií Nicola Willisová uviedla, že vláda diskutuje o využití legislatívy z čias iránskej revolúcie z roku 1979. Vtedy museli vodiči určiť jeden deň v týždni, keď nesmeli používať auto, inak im hrozili pokuty. Takzvané „dni bez áut“ platili od júla 1979 do mája 1980 a zákon umožňoval aj zavedenie kupónov obmedzujúcich množstvo predávaného paliva. Willisová zdôraznila, že podobné opatrenia by sa použili len v prípade „skutočného narušenia“ dodávok.
Krízu vyvolalo praktické uzavretie Hormuzského prielivu Iránom po vojne rozpútanej USA a Izraelom, čo zdvihlo ceny ropy opäť nad 100 dolárov za barel. Nový Zéland, ktorý je silne závislý od dovozu palív, už pociťuje dopady – cena benzínu vzrástla od začiatku konfliktu takmer o 10 percent a nafta o viac než 20 percent. Minister energetiky Shane Jones uviedol, že krajina má zásoby približne na 50 dní. Rast cien sa prejavil aj v letectve, keď Air New Zealand oznámila zrušenie asi piatich percent letov, najmä vnútroštátnych, počas najbližších dvoch mesiacov.
8:42 Kontrolné stanovištia iránskych bezpečnostných zložiek v uliciach Teheránu prvýkrát v noci na dnes čelili útokom bezpilotných prostriedkov. S odvolaním sa na iránske oficiálne médiá to uviedla agentúra AP. Útoky zabili najmenej desať ľudí, nie je ale jasné, kto útoky podnikol. Irán od konca februára čelí úderom Izraela a Spojených štátov.
Terčom útokov sa stalo stanovište v uliciach, ktoré držia policajné zložky a dobrovoľnícke jednotky iránskych revolučných gárd. Ide o zbory, ktoré iránsky režim používa na potláčanie protivládnych protestov. Podobné útoky by mohli tieto zložky oslabiť.
Z kontrolných stanovíšť bola počuť streľba. Aj v noci potom Teherán čelil úderom zo vzduchu, píše AP.
8:41 Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani vo štvrtok uviedol, že bol podniknutý útok na taliansku vojenskú základňu v meste Arbíl v irackom Kurdistane. Pri útoku neutrpel zranenia nik.
„Dôrazne odsudzujem útok na taliansku základňu v Arbíle,“ napísal Tajani na platforme X bez uvedenia ďalších podrobností. „Práve som hovoril s talianskym veľvyslancom v Iraku. Našťastie sú všetci naši vojaci v kryte v poriadku a v bezpečí,“ dodal.
Taliansko má v Arbíle vojakov, ktorí cvičia kurdské bezpečnostné sily ako súčasť medzinárodných síl, pripomína AFP, ktorej reportéri hlásili v stredu z blízkosti letiska v Arbíle hlasné výbuchy pochádzajúce zo zásahov tamojšej protivzdušnej obrany.
8:30 Ceny ropy prudko rastú v dôsledku vojny s Iránom. Severomorský Brent sa krátko dostal nad 100 dolárov za barel a okolo 7:30 SEČ stál približne 98,20 USD, zatiaľ čo americká ropa WTI zdražela o 6,4 percenta na viac než 92,90 USD. Napätie zvýšila aj séria incidentov v regióne – Omán evakuoval lode z vývozného terminálu pri Hormuzskom prielive, v irackých vodách zasiahli dva tankery iránske člny s výbušninami a britská námorná služba hlásila zásahy projektilmi pri troch lodiach pri iránskom pobreží. Doprava cez Hormuzský prieliv klesla o 90 percent, čo podľa banky Citigroup znamená výpadok siedmich až 11 miliónov barelov ropy denne.
Irán zároveň varoval, že bude útočiť na tankery smerujúce do USA, Izraela a ich spojeneckých krajín. „Nedovolíme, aby sa ani jeden liter ropy dostal do USA, k sionistom a ich partnerom,“ vyhlásil hovorca iránskeho velenia Ebráhím Zolfakarí a pohrozil rastom ceny ropy až na 200 dolárov za barel. Na situáciu reagovala Medzinárodná agentúra pre energetiku, ktorá sa s 32 členskými krajinami dohodla na uvoľnení rekordných 400 miliónov barelov z núdzových rezerv. „Ťažkosti na trhu s ropou nemajú v histórii obdoby,“ uviedol šéf IEA Fatih Birol. Podľa médií už niektoré krajiny cítia dôsledky krízy – čínske rafinérie rušia dodávky palív a Kuvajt začal obmedzovať ťažbu, pretože mu dochádzajú skladovacie kapacity.
8:11 Iránskemu režimu zatiaľ nehrozí zrútenie, tvrdí podľa zdrojov agentúry Reuters vo svojich správach americkej tajnej služby. Podľa nich má teokratický režim stále kontrolu nad iránskou verejnosťou. Irán od posledného februárového dňa čelí úderom Izraela a Spojených štátov, ktoré okrem iného zabili vodcu Alího Chameneího a ďalších vysokých predstaviteľov režimu.
Viaceré správy vypracované tajnými službami uvádzajú, že kolaps iránskemu režimu teraz nehrozí, povedal jeden zdroj agentúre Reuters. Podľa neho sa tajné služby domnievajú, že vláda má stále pod kontrolou iránsku verejnosť. Vládna vrstva šiitského duchovenstva si navyše udržala jednotu a dokázala zvoliť nového vodcu, ktorým sa stal syn zabitého Alího Chameneího.
Situácia v Iráne je však podľa tajných služieb premenlivá a mohla by sa zmeniť. Vojna by mohla viesť k zmene režimu napríklad v momente pozemnej invázie, ktorá by umožnila Iráncom vyjsť do ulíc a demonštrovať bez obáv z krvavej represie, ktorá postihla podobné protesty v uplynulých rokoch a týždňoch, povedal jeden zo zdrojov Reuters.
8:00 Ceny ropy v dôsledku vojny s Iránom pokračujú v silnom raste. Severomorský Brent sa krátko dostal nad 100 dolárov za barel, okolo 7:30 SEČ potom vykazoval nárast o necelých sedem percent na 98,20 USD za barel. Americká ľahká ropa WTI v rovnakom čase zdražela o 6,4 percenta nad 92,90 USD za barel.
Omán evakuoval všetky lode z kľúčového vývozného terminálu pri Hormuzskom prielive a v irackých vodách v noci na štvrtok iránske lode naložené výbušninami zasiahli dva tankery s palivom, ktoré začali horieť.
7:57 Izraelské letectvo v noci bombardovalo Bejrút a jeho okolie, pričom podľa libanonského ministerstva zdravotníctva zahynulo najmenej 11 ľudí a viac než 30 utrpelo zranenia. Osem obetí si vyžiadal zásah verejnej pláže Ramlet Al-Báida na západe mesta, kde prespávajú vysídlení obyvatelia, ďalší traja ľudia zahynuli pri úderoch na južné časti metropoly. Izraelská armáda uviedla, že zasiahla desať cieľov Hizballáhu vrátane veliteľských centier, spravodajského veliteľstva a odpaľovacích zariadení.
Hizballáh následne oznámil raketový útok na izraelskú základňu Glilot pri Tel Avive, kde sídli rozviedka Mossad a jednotka 8 200. Iránske revolučné gardy tvrdia, že operáciu koordinovali s Hizballáhom. Izraelská záchranná služba však nehlási obete na izraelskom území.
7:30 K zodpovednosti za sériu kybernetických útokov na americkú a izraelskú infraštruktúru a podniky sa prihlásila hackerská skupina Handala, ktorá otvorene podporuje Irán. Na svojej webovej stránke uviedla, že stojí napríklad za útokmi na amerického výrobcu zdravotníckych zariadení Stryker a firmu Verifone vyrábajúcu terminály na platby kartou. Skupina na sociálnych sieťach tvrdí, že ide o reakciu na vojnu medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom. V prípade Verifone uviedla, že útok je „rozhodnou a priamou odpoveďou na letecké útoky sionistického režimu na bankovú infraštruktúru“ a varovala, že „každý úder sa stretne s ešte silnejšou odpoveďou“.
Odborníci upozorňujú, že skupina je aktívna od konca roka 2023 a jej názov je odvodený od kreslenej postavy symbolizujúcej palestínsky ľud. Spočiatku bola považovaná za hacktivistov podporujúcich palestínske požiadavky, no viacerí analytici sa dnes domnievajú, že má väzby na iránsky štát. Výskumníci zo spoločnosti Palo Alto Networks ju označili za „najvýraznejšiu iránsku identitu“ medzi hacktivistickými skupinami a expert Gil Messing z firmy Check Point Software Technologies uviedol, že pravdepodobne pôsobí v mene iránskeho ministerstva spravodajských služieb. Skupina sa zameriava na široké spektrum cieľov – od útokov na infraštruktúru až po zverejňovanie osobných údajov príslušníkov izraelského letectva – pričom podľa analytikov Googlu sa podobné operácie snažia oslabiť izraelský obranný priemysel, zastrašiť jeho zamestnancov a narušiť dôveru verejnosti v bezpečnostné inštitúcie.
Pozrite si spravodajský blok o konflikte na Blízkom východe po 7.00 h:
7:10 V stredu (12. 3.) v nočných hodinách pristál v Bratislave nateraz posledný repatriačný let z Blízkeho východu. Evakuovaných Slovákov vítal aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
6:55 Spojené štáty oznámili uvoľnenie 172 miliónov barelov zo svojej strategickej ropnej rezervy. V noci na štvrtok o tom informovala agentúra AFP.
Minister energetiky USA Chris Wright v príspevku na sieti X napísal, že prezident USA Donald Trump povolil ministerstvu energetiky uvoľniť 172 miliónov barelov zo strategickej ropnej rezervy od budúceho týždňa. „Pri predpokladanom tempe vykládky bude uvoľnenie rezerv trvať približne 120 dní,“ dodal Wright.
Očakávaný odber je značný: predstavuje približne 40 percent zo 415 miliónov barelov, ktoré tvoria strategickú ropnú rezervu.
Minister súčasne uistil, že „Spojené štáty prijali opatrenia na to, aby v priebehu budúceho roka do značnej miery nahradili tieto strategické rezervy približne 200 miliónmi barelov“ ropy. Podľa ministra sa to uskutoční „bez nákladov pre daňových poplatníkov“.
6:50 Irán tvrdí, že jeho útočný dron zasiahol v Dubaji budovu, v ktorej boli ubytovaní americkí vojaci. Informovala o tom agentúra AFP.
Iránska štátna televízia uviedla, že vo výškovej budove, „slúžiacej ako úkryt pre amerických vojakov, ktorí zaútočili na Irán, vypukol požiar.“ Televízia na svojom kanáli na sieti Telegram odvysielala video zachytávajúce plamene ohňa šľahajúce z okna na horných poschodiach neidentifikovanej budovy.
Úrady v emiráte vo vyhlásení oznámili, že požiar sa podarilo „úplne dostať pod kontrolu“ a že nikto nebol zranený. Predtým informovali, že dron narazil do budovy neďaleko štvrte Dubai Creek Harbour.
Dronové útoky na svojom území hlási aj Omán. V tamojšom prístavnom meste Salála sa v stredu podarilo zneškodniť niekoľko dronov, ale iné zasiahli v prístave sklady s palivom, pričom došlo k veľkým požiarom vo dvoch zásobníkoch. Podľa štátnej agentúry Oman News Agency neboli hlásené žiadne obete medzi pracovníkmi prístavu ani obyvateľmi štvrtí v okolí.
6:40 Najmenej jeden člen posádky zahynul pri útoku na dva zahraničné ropné tankery prevážajúce iracké palivo v irackých vodách. Podľa irackých úradov ich zasiahli člny naložené výbušninami, ktoré mali patriť Iránu. Z oboch lodí evakuovali viac než 20 členov posádky a z napadnutých plavidiel sa podarilo zachrániť celkovo 38 ľudí. Tankery po zásahu začali horieť a požiar na nich podľa šéfa irackej štátnej prístavnej spoločnosti Farhána Fartúsího pokračoval aj po evakuácii. Úrady zároveň pátrajú po ďalších nezvestných.
Bezpečnostné zložky incident označili za „akt sabotáže“ namierený proti tankerom, pričom jedna z lodí plávala pod maltskou vlajkou. Po útoku Irak úplne zastavil prevádzku svojich ropných prístavov, zatiaľ čo komerčné prístavy fungujú ďalej. Incident sa stal len niekoľko hodín po varovaní amerického veľvyslanectva v Bagdade pred možnými útokmi Iránu alebo jeho spojencov na ropnú a energetickú infraštruktúru v krajine. Teherán pritom deň predtým vyhlásil, že nedovolí export „ani jediného litra ropy z regiónu“ do krajín, ktoré považuje za nepriateľov.
6:33 Desiatky amerických demokratických senátorov v stredu požadovali od vlády prezidenta Donalda Trumpa odpovede na množiace sa dôkazy o tom, že USA sú pravdepodobne zodpovedné za februárový útok na iránsku dievčenskú školu. Napísala to agentúra AP. Web stanice CNN s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s predbežnými závermi aktuálneho vojenského vyšetrovania dodal, že americká armáda inštitúciu zasiahla omylom pravdepodobne kvôli zastaraným informáciám o neďalekej námornej základni. Zásah školy si vtedy podľa iránskych médií vyžiadal životy najmenej 168 detí a 14 učiteľov.
Úder zasiahol 28. februára školu pri základni iránskych revolučných gárd v meste Mináb na juhu Iránu. Budova školy bola súčasťou vojenského komplexu až do roku 2017, kedy bol postavený nový múr oddeľujúci oba objekty. Trump spočiatku obvinil z útoku Irán, neskôr povedal, že si nie je istý, kto za neho môže, a nakoniec uviedol, že prijme výsledky vyšetrovania Pentagonu.
6:28 Izraelský útok na pobrežie libanonskej metropoly Bejrútu si vo štvrtok v noci vyžiadal najmenej sedem mŕtvych a 21 zranených, a to niekoľko hodín po poslednom útoku v centre tohto mesta. S odvolaním sa na libanonské ministerstvo zdravotníctva to dnes napísala agentúra AFP.
Pozrite si prehľad vojny na Blízkom východe v číslach.
6:25 Prvý týždeň vojny s Iránom stál Spojené štáty 11,3 miliardy dolárov a len za muníciu sa za prvý víkend útokov minulo päť miliárd dolárov. Takýto odhad poskytol americkému Kongresu Pentagón, ako to agentúre AP oznámila osoba oboznámená so situáciou a hovoriaca pod podmienkou anonymity. Vojna Izraela a USA proti Iránu trvá už 13. deň.
Americký prezident Donald Trump v stredu uviedol, že v Iráne už nezostalo prakticky nič, na čo by americká armáda mohla útočiť, a vojna na Blízkom východe tak skoro skončí. Stane sa tak ale až v momente, keď sa pre koniec bojov rozhodne on sám. Trump zároveň povedal, že Spojené štáty vojnu s Iránom vyhrali, ale že stále budú pokračovať v boji, aby dokončili svoju prácu.
6:21 Iránska ambasáda v juhokórejskej metropole Soulu vyvesila transparent s podobizňou zosnulého iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího, na ktorom sú aj nápisy o vojnových zločincoch alebo masakre žien a detí. Juhokórejské ministerstvo zahraničia podľa zdrojov o odstránenie transparentu nepožiadalo, napísala agentúra Jonhap.
Ambasáda v centrálnej časti Soulu nedávno na budove vyvesila transparent so zosnulým duchovným vodcom a anglickým nápisom „Kedy svet poženie vojnových zločincov k zodpovednosti?". Na transparente je tiež napísané „Masaker žien a detí je neodpustiteľný a nezabudnuteľný" a vyobrazená mapa Iránu, po území ktorého sú rozosiate fotky desiatok žien a detí.
6:16 Iránska ľudskoprávna organizácia HRANA sídliaca v Spojených štátoch v utorok uviedla, že počet obetí izraelsko-amerických útokov v Iráne je 1 787, vrátane najmenej 200 detí. Väčšina mŕtvych sú civilisti. V Izraeli doteraz pri iránskych útokoch zahynulo 11 civilistov.
6:15 Iránske lode naložené výbušninami zasiahli v irackých vodách dva tankery s palivom, ktoré začali horieť. Irak následne začal s evakuáciou dvoch desiatok členov posádky z oboch plavidiel, napísala v stredu večer agentúra Reuters. Jeden človek pri incidente prišiel o život.
6:13 Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v stredu stanovil podmienky pre možné ukončenie vojny s Izraelom a USA. Uviedol, že jediným spôsobom, ako zastaviť boje, by boli medzinárodné záruky zabezpečujúce trvalé ukončenie všetkých útokov, informovala v noci na štvrtok agentúra DPA.
Pezeškiján v príspevku na sieti X vyzval aj na vojnové reparácie a deklaroval, že „legitímne práva“ Iránu musia byť uznané. Nešpecifikoval, ktoré práva má na mysli.
Pozorovatelia iránskej domácej politiky tvrdia, že Pezeškiján sa vyjadroval k vymenovaniu nového najvyššieho vodcu Modžtabu Chamaneího a potrebe jeho medzinárodného uznania.
Masúd Pezeškiján má ako prezident najmä reprezentatívnu a administratívnu rolu, zatiaľ čo najvyšší vodca je nositeľom reálnej politickej a vojenskej moci.
6:11 Iránske revolučné gardy oznámili, že spolu s libanonským hnutím Hizballáh podnikli spoločnú operáciu proti cieľom v Izraeli. Podľa ich vyhlásenia išlo o „spoločnú a integrovanú operáciu“, ktorá zahŕňala iránsky raketový útok v koordinácii s raketovou a dronovou paľbou Hizballáhu. Operácia sa podľa gard zamerala na viac ako 50 cieľov vrátane izraelských vojenských základní v Haife, Tel Avive a Beer Ševe. Revolučné gardy zároveň uviedli, že útočili aj na americké základne al-Chardž v Saudskej Arábii a al-Azrak v Jordánsku, pričom Rijád vydal varovania pred útokom, no škody nehlásil a Jordánsko uviedlo, že na jeho území k útoku nedošlo.
Izraelská armáda krátko pred polnocou informovala, že zaznamenala rakety vypustené z Iránu smerom na Izrael a vyzvala obyvateľov v ohrozených oblastiach, aby sa presunuli do krytov. „Obranné systémy pracujú na zachytení hrozby,“ uviedla na Telegrame. Sirény sa rozozvučali na viacerých miestach vrátane Jeruzalema, kde bolo krátko po polnoci počuť výbuchy. Izraelská záchranná služba Magen David Adom nehlásila žiadne obete, no ošetrila niekoľko ľudí zranených pri úteku do krytov. Armáda neskôr oznámila, že obyvatelia môžu kryty opustiť, a informovala aj o začiatku „rozsiahlej vlny útokov“ na iránsku metropolu Teherán.
6:08 Hlavný vojenský poradca nového najvyššieho vodcu Iránu Modžtabu Chameneího v stredu zopakoval vyhrážky Iránu zničením Izraela, ktorý v súčasnom konflikte bojuje proti Iránskej islamskej republike po boku Spojených štátov. Informovala o tom agentúra AFP.
„Na Blízkom východe nemôžu koexistovať Izrael a Irán. Zostať môže len jeden z nich. Ten, ktorý zostane, je Irán, a ten, ktorý bude zničený, je nepochybne sionistický režim,“ povedal v štátnej televízii Jahjá Rahím Safáví, ktorý je hlavným vojenským poradcom novovymenovaného iránskeho najvyššieho vodcu Chameneího.
Safáví sa okrem toho veľmi nelichotivo vyjadril o americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorého označil za „najskorumpovanejšieho a najhlúpejšieho prezidenta“ Spojených štátov i za „stelesnenie Satana“.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"