ONLINE Rekordný zásah na ropnom trhu. Medzinárodná agentúra pre energiu uvoľní viac ropy než počas krízy po invázii na Ukrajinu
Prehľad všetkých dôležitých správ o Blízkom východe si môžete pozrieť tu. Situáciu sledujeme online na ta3.com aj vo vysielaní.
15:33 Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) uvoľní rekordných 400 miliónov barelov ropy z núdzových rezerv, jednomyseľne sa na tom dohodlo 32 členských krajín. Ide o reakciu na narušenie trhu s ropou kvôli dôsledkom vojny na Blízkom východe, oznámil v stredu výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol na mimoriadnom zasadnutí organizácie.
Oznámený objem výrazne prevyšuje 182 miliónov barelov, ktoré členské štáty uvoľnili na trh v dvoch vlnách v roku 2022, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu. Členské štáty IEA v súčasnosti majú vo verejných núdzových rezervách viac ako 1,2 miliardy barelov ropy, ďalších 600 miliónov barelov priemyselných zásob je držaných na základe vládnych záväzkov, uviedla agentúra Reuters.
14:38 Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar v stredu vyzval Bezpečnostnú radu (BR) OSN, aby odsúdila Irán za jeho kroky a označila iránske Revolučné gardy za teroristickú organizáciu. „Nedávne kroky iránskeho režimu potvrdzujú, že jeho agresia predstavuje priamu hrozbu nielen pre Izrael, ale aj pre regionálny a medzinárodný mier a bezpečnosť,“ napísal Saar na sieti X. Zverejnil aj list adresovaný americkému veľvyslancovi pri OSN Mikeovi Waltzovi.
Saar v tomto liste uviedol, že Irán v uplynulých dňoch podnikol rozsiahle útoky raketami a dronmi proti izraelskému civilnému obyvateľstvu, čo označil za porušenie medzinárodného práva. Pri iránskych útokoch zahynulo v Izraeli 13 ľudí a stovky utrpeli zranenia a došlo k rozsiahlym škodám, tvrdí minister. Iránsky režim sa podľa slov šéfa izraelskej diplomacie naďalej snaží získať jadrové zbrane. „Bez okamžitej akcie by iránske jadrové a raketové schopnosti onedlho dosiahli štádium, v ktorom by už viac nebola možná efektívna defenzívna intervencia,“ napísal.
14:06 V Hormuzskom prielive a pri pobreží SAE zasiahli projektily tri lode, pričom thajské kontajnerové plavidlo po útoku zachvátil požiar a posádku museli evakuovať. K útokom sa prihlásili iránske revolučné gardy, ktoré tak stupňujú odvetu za americko-izraelské nálety z konca februára. V kľúčovej tepne, ktorou preteká pätina svetovej ropy, bolo od začiatku marca napadnutých už najmenej desať tankerov. Eskalácia napätia a bezpečnostné riziká na strategickej trase vyvolávajú na svetových trhoch prudký nárast cien čierneho zlata.
13:50 Moskva je v neustálom kontakte s Teheránom a je pripravená prispieť k obnoveniu mieru a stability v regióne, uviedol v stredu Kremeľ. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj usudzuje, že môže dôjsť aj na vyslanie ruských vojsk do Iránu, ktorý čelí americkým a izraelským útokom.
Kým Kremeľ sa zdržiava kritiky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ruská diplomacia kritizuje „neopodstatnenú agresiu“ Spojených štátov a Izraela proti Iránu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa domnieva, že situácia by mohla dospieť až k vyslaniu ruských vojsk do Iránu. „Rusko začalo podporovať iránsky režim dronmi. Určite pomôže aj s raketami a pomôže im aj s protivzdušnou obranou,“ pripomenul Zelenskyj. „Vzhľadom na situáciu sa ponúka len jedna otázka: Kedy a ktorá krajina ako prvá podporí iránsky režim vyslaním vojsk? Rovnako ako sa to stalo s Ruskom, keď Severná Kórea vyslala 10 000 vojakov, ktorí sú v súčasnosti nasadení v Rusku, ale môžu byť vyslaní na Ukrajinu. To isté by sa mohlo stať v Iráne - Rusko tam možno vyšle vojakov,“ uviedol ukrajinský prezident v časti rozhovoru s írskym novinárom Caolanom Robertsonom, ktorý zverejnil na sociálnej sieti.
13:38 Izraelský minister obrany Jisrael Kac v stredu uviedol, že spoločné vojenské ťaženie so Spojenými štátmi proti Iránu bude pokračovať „tak dlho, ako to bude potrebné“. Údery podľa neho spôsobili jednotkám Teheránu ťažké straty.
„Táto operácia bude pokračovať bez časového obmedzenia, tak dlho, ako to bude potrebné, kým nedosiahneme všetky ciele a nerozhodneme o výsledku ťaženia,“ povedal Kac a dodal, že predstavitelia iránskeho vedenia podľa neho utekajú „ako myši do tunelov“.
Americko-izraelské vojenské útoky na Irán trvajú už 12. deň. Začali sa v sobotu 28. februára. V ten istý deň zahynul aj najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý bol na čele krajiny 37 rokov.
Islamská republika zareagovala protiútokmi na americké zariadenia v okolitých krajinách.
13:26 Španielska vláda sa v utorok rozhodla odvolať svoju veľvyslankyňu v Izraeli, ktorú ešte vlani v septembri povolala po spore s tamojším kabinetom na konzultácie do vlasti. Madrid má nateraz zníženú úroveň diplomatického zastúpenia v Izraeli a podľa španielskych médií nie je jasné, či vymenuje nového veľvyslanca, keďže ani Izrael už takmer dva roky nemá v Madride najvyššie diplomatické zastúpenie. Ambasádu v Tel Avive bude viesť chargé d'affaires, informovala v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na oficiálny vestník španielskej vlády a nemenovaný zdroj z ministerstva zahraničných vecí.
13:11 Letecká spoločnosť Gulf Air premiestnila v súvislosti s izraelsko-americkými útokmi na Irán veľkú časť svojej flotily z medzinárodného letiska ležiaceho neďaleko bahrajnskej metropoly Manáma na bezpečnejšie miesta v okolitých štátoch. Oznámil to v stredu bahrajnský úrad pre civilné letectvo.
Väčšinu z približne desiatich lietadiel presunuli aerolínie na letiská v Saudskej Arábii. Stalo sa tak v v utorok počas krátkeho otvorenia vzdušného priestoru Bahrajnu. Presun lietadiel sa uskutočnil bez cestujúcich ako preventívne opatrenie, pretože v regióne pretrvávajú hrozby raketových a dronových útokov zo strany Iránu.
Keďže lietadlá sú dočasne umiestnené v zahraničí, pravidelná komerčná doprava z Bahrajnu je do značnej miery pozastavená. Ak to podmienky dovolia, repatriačné lety by sa mohli prevádzkovať z alternatívnych letísk.
Bahrajnské médiá v stredu dopoludnia informovali, že po spustení poplašných sirén bolo v krajine počuť štyri výbuchy. Bahrajnské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že protivzdušná obrana zachytila balistickú raketu vypálenú z Iránu.
13:01 Pozreli sme sa na najnovšie udalosti z Blízkeho východu a vyhlásenia oboch strán. Konflikt si už vyžiadal stovky obetí a spôsobil obrovské materiálne škody. Pozrite si situáciu očami čísel.
12:54 Veľvyslanci členských štátov EÚ schválili nové sankcie proti Iránu. Týkajú sa 19 predstaviteľov tamojšieho režimu a subjektov zodpovedných za závažné porušovanie ľudských práv, oznámila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.
Tento krok podľa nej vysiela Teheránu odkaz, že svoju budúcnosť nemôže postaviť na represiách.
„EÚ naďalej vyvodzuje zodpovednosť voči Iránu,“ uviedla Kallasová na sieti X.
„Vzhľadom na pokračujúcu vojnu v Iráne bude EÚ chrániť svoje záujmy a stíhať osoby zodpovedné za domáce represie,“ dodala.
12:31 Televízia CNN upozornila, že Spojené štáty momentálne nemajú v Perzskom zálive špecializované mínolovky, hoci sa objavili správy o zamínovaní Hormuzského prielivu Iránom. Posledné štyri americké odmínovacie lode, ktoré v oblasti pôsobili desaťročia, vyradili z prevádzky v Bahrajne v septembri minulého roka a v januári ich poslali späť do USA na zošrotovanie. Ich úlohy majú prevziať štyri pobrežné bojové lode Littoral Combat Ship (LCS), ktoré môžu používať špeciálne systémy na boj proti mínam. Flotila približne 30 takýchto plavidiel však čelí kritike pre technické problémy a obmedzenú efektívnosť, pričom niektoré z najstarších lodí už boli vyradené zo služby.
Podľa zdrojov CNN Irán zatiaľ rozmiestnil v Hormuzskom prielive niekoľko desiatok mín, no ich počet by sa mohol zvýšiť až na stovky. Revolučné gardy, ktoré spolu s iránskym námorníctvom kontrolujú úžinu, môžu využívať aj takzvané mínonosky – lode naložené výbušninami. Americká armáda zároveň oznámila, že pri Hormuzskom prielive zničila 16 takýchto plavidiel. Analytik Carl Schuster, bývalý kapitán amerického námorníctva, však pre CNN uviedol, že nasadenie lodí LCS v tejto oblasti by bolo „skôr reklamným ťahom než čímkoľvek iným“.
12:21 Prezident FIFA Gianni Infantino uviedol, že americký prezident Donald Trump ubezpečil, že futbalová reprezentácia Iránu je vítaná na tohtoročných majstrovstvách sveta v USA. Účasť tímu bola spochybnená po americko-izraelských útokoch na Irán z 28. februára a následnom rozšírení konfliktu v regióne. „Prezident Trump zopakoval, že iránsky tím je, samozrejme, vítaný súťažiť na turnaji v USA,“ napísal Infantino na sociálnej sieti a zdôraznil, že svetový šampionát by mal spájať ľudí.
Budúcnosť účasti Iránu však zostáva neistá. Iránsky minister športu Ahmad Donyamali vyhlásil, že vzhľadom na vojnu sa reprezentácia turnaja pravdepodobne nezúčastní. „Neexistujú podmienky, za ktorých by sme sa mohli zúčastniť na majstrovstvách sveta,“ povedal v televíznom rozhovore. Podobné pochybnosti naznačil aj prezident iránskej futbalovej federácie Mehdi Taj, ktorý spomenul možný bojkot po tom, čo sedem hráčok iránskeho ženského tímu zostalo v Austrálii po získaní humanitárnych víz. Irán má pritom odohrať všetky tri zápasy základnej skupiny v USA a v prípade druhého miesta by sa mohol v osemfinále stretnúť aj s domácou reprezentáciou.
12:18 Nemecko plánuje uvoľniť časť svojich strategických ropných rezerv, aby zmiernilo rast cien pohonných hmôt spôsobený vojnou na Blízkom východe. Podľa agentúry DPA vláda zároveň pripravuje aj ďalšie opatrenia vrátane zákazu, ktorý by čerpacím staniciam nedovolil zvyšovať ceny palív častejšie ako raz denne. O možnom koordinovanom uvoľnení ropy rokovali aj ministri financií krajín G7, no rozhodnutie zatiaľ nepadlo a požiadali Medzinárodnú agentúru pre energiu (IEA), aby situáciu vyhodnotila.
IEA podľa denníka Handelsblatt navrhuje, aby členské štáty uvoľnili zo strategických zásob približne 400 miliónov barelov ropy, čo by bolo výrazne viac než 182 miliónov barelov uvoľnených po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Navrhované množstvo zodpovedá približne objemu ropy, ktorý pred vojnou prešiel Hormuzským prielivom za 20 dní. Nemecko by podľa návrhu malo uvoľniť asi pätinu tejto sumy, teda približne 19,5 milióna barelov.
12:17 Talianska premiérka Giorgia Meloniová v parlamente vyhlásila, že vojna na Blízkom východe stavia krajiny pred ťažké rozhodnutia. „Žijeme vo svete, ktorý nás núti k zlým voľbám,“ uviedla. Konflikt podľa nej prináša viacero negatívnych dôsledkov vrátane dopadov na európske ekonomiky, no zároveň zdôraznila, že nebolo možné pripustiť, aby Irán získal jadrovú zbraň a rakety schopné zasiahnuť Európu. Meloniová zároveň zdôraznila, že „Taliansko sa nemieni zúčastniť konfliktu“, hoci poskytlo prostriedky protivzdušnej obrany arabským štátom čeliacim iránskym útokom a vyslalo fregatu na ochranu Cypru, keďže v regióne pôsobia talianski vojaci a žijú tam talianski občania.
Premiérka uviedla, že vláda nedostala žiadnu žiadosť o využitie amerických základní v Taliansku na útočné operácie proti Iránu, keďže podľa bilaterálnej dohody musí takéto použitie schváliť Rím. Zároveň odsúdila útok na dievčenskú školu v iránskom meste Mínáb a vyzvala Izrael aj Spojené štáty, aby pri úderoch chránili civilistov, pričom kritizovala aj odvetné útoky Iránu. Meloniová tiež upozornila na rast cien energií spôsobený vojnou a uviedla, že Taliansko zvažuje zníženie spotrebnej dane na palivá a na úrovni Európskej únie žiada pozastavenie systému emisných kvót ETS pre tepelné zdroje výroby elektriny.
12:07 Vojnu na Blízkom východe je nutné zastaviť skôr, než pohltí celý región, vyhlásil v stredu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Turecko sa podľa neho snaží nájsť diplomatické riešenie konfliktu.
„Táto vojna musí byť zastavená skôr, kým sa nerozšíri a úplne nepohltí región plameňmi,“ uviedol Erdogan, podľa ktorého je Blízky východ opäť zahalený „pachom krvi a strelného prachu“.
„Ak diplomacia dostane šancu, je to úplné možné,“ dodal prezident Turecka. Iránsky minister zahraničných Abbás Arákčí však v utorok vylúčil rokovania so Spojenými štátmi.
„Ak bude táto nezmyselná, bezprávna a neregulárna vojna pokračovať, dôjde k ďalším stratám na životoch a majetku a náklady pre globálnu ekonomiku sa ešte zvýšia,“ konštatoval Erdogan.
12:00 Talianska premiérka Giorgia Meloniová v stredu odsúdila raketový útok na iránsku dievčenskú základnú školu v začiatkoch vojny, ktorú pred viac než desiatimi dňami vyvolali americké a izraelské útoky na Irán. Meloniová tiež vyzvala na určenie osôb zodpovedných za úder, ktorý si podľa iránskych médií vyžiadal najmenej 165 obetí.
„V mene vlády vyjadrujem svoje dôrazné odsúdenie masakry dievčat v škole v Mínábe na juhu Iránu,“ povedala Meloniová v talianskom senáte. Rodinám „veľmi mladých“ obetí vyslovila solidaritu a vyhlásila, že chce, aby sa rýchlo zistilo, kto je za útok zodpovedný.
Irán obviňuje Spojené štáty a Izrael, že podnikli raketový útok na dievčenskú školu. Naopak, americký prezident Donald Trump zvalil vinu na Teherán, zatiaľ čo Izrael odmieta akúkoľvek účasť na údere. Trump v pondelok povedal, že USA teraz vyšetrujú jeho okolnosti.
11:54 Nemecko kvôli dopadom vojny na Blízkom východe na ceny pohonných hmôt uvoľní časť svojich ropných rezerv. S odvolaním sa na informované zdroje to v stredu uviedla agentúra DPA. Podľa agentúry Reuters chystá nemecká vláda aj ďalšie opatrenia. Čerpacím staniciam chce zakázať, aby zdražovali pohonné hmoty častejšie ako raz denne.
11:36 Americké centrálne velenie (CENTCOM) zverejnilo video, ktoré má zachytávať útoky na iránske plavidlá určené na kladenie mín v oblasti Hormuzského prielivu. Podľa vyhlásenia americkej armády Spojené štáty „eliminovali“ 16 iránskych minonosných lodí v blízkosti tejto strategickej námornej trasy.
Agentúra Reuters upozornila, že nedokázala nezávisle overiť miesto ani dátum vzniku zverejneného videa a nenašla ani jeho staršiu verziu publikovanú online pred 10. marcom.
Americký prezident Donald Trump zároveň reagoval na správy médií, podľa ktorých Irán začal v prielive umiestňovať námorné míny. Na sociálnej sieti Truth Social napísal: „Ak Irán položil nejaké míny v Hormuzskom prielive – a my nemáme správy, že by to urobil – chceme, aby boli odstránené OKAMŽITE!“ Zároveň varoval, že ak Teherán míny neodstráni, môže čeliť vojenským dôsledkom.
Pentagón podľa Reuters uviedol, že americké sily útočia nielen na mínonosné plavidlá, ale aj na zariadenia na skladovanie mín. Konflikt medzi Spojenými štátmi a Izraelom na jednej strane a Iránom na druhej už prakticky zastavil lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, ktorým za bežných okolností prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.
Pozrite si video zo zásahov.
11:30 K dianiu na Blízkom východe sa vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie. Ursula von der Leyenová vystúpila s prejavom na úvod plenárnej schôdze Európskeho parlamentu. Pozrite si jej vyjadrenie.
11:25 Rusko pokračuje v dialógu s vedením Iránu, ale stretnutie prezidenta Vladimira Putina s jeho iránskym kolegom Masúdom Pezeškijánom je z dôvodu aktuálnej situácie na Blízkom východe sotva možné, vyhlásil v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom správa agentúry TASS.
Putin telefonoval v utorok so svojím iránskym náprotivkom, pričom zdôraznil svoju podporu čo najskoršej deeskalácii konfliktu na Blízkom východe a jeho vyriešeniu prostredníctvom politických prostriedkov.
Takzvaná špeciálna vojenská operácia – ako sa v Rusku oficiálne označuje vojna na Ukrajine – bude podľa Peskova pokračovať a „skončí sa úspešne, aby sa vylúčilo nebezpečenstvo takých počinov kyjevského režimu, akým bolo ostreľovania Brianska Ukrajinou“.
10:31 Izraelské letecké útoky v Libanone si v stredu vyžiadali najmenej sedem obetí a 18 zranených, uviedlo tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Podľa jeho informácií Izrael útočil v údolí Bikáa na východe krajiny, kde bola cieľom budova obývaná sýrskou rodinou. Libanonské médiá však tvrdia, že pri náletoch na východe a juhu Libanonu mohlo zahynúť až 17 ľudí. Izraelská armáda zároveň vyzvala obyvateľov Bejrútu na evakuáciu s tým, že plánuje zasiahnuť ciele militantného hnutia Hizballáh. Následne boli hlásené útoky na južných predmestiach mesta, pričom Izrael už v stredu ráno zasiahol aj obytnú budovu v centre libanonskej metropoly.
Libanon sa do širšieho konfliktu zapojil po tom, čo Hizballáh začal ostreľovať sever Izraela, na čo izraelská armáda reagovala útokmi na jeho pozície. Dôsledky bojov sú čoraz výraznejšie aj pre civilistov – podľa libanonského ministerstva sociálnych vecí je v krajine vnútorne vysídlených už takmer 780-tisíc ľudí.
10:30 Podľa úradných zdrojov si vojna vyžiadala najmenej 1 230 obetí v Iráne, najmenej 480 v Libanone a 12 v Izraeli. Informuje o tom agentúra AP.
10:00 Spoločné iránske vojenské velenie v stredu oznámilo, že banky a finančné inštitúcie na Blízkom východe budú cieľom útokov. Vyzvalo ľudí, aby sa nezdržiavali v okolí finančných domov v regióne. Podľa hovorcu tohto orgánu ide o reakciu na úder na iránsku banku zo strany Spojených štátov a Izraela.
„Týmto nelegitímnym a neobvyklým vojenským činom nám dal nepriateľ zelenú na zameranie ekonomických centier a bánk patriacim USA a sionistickému režimu (Izraelu) v regióne,“ uviedol hovorca. „Američania by od nás mali očakávať bolestivú a odvetnú akciu,“ dodal.
Hovorca zároveň varoval ľudí na Blízkom východe, aby sa nezdržiavali v blízkosti bánk v okruhu jedného kilometra.
Ohrozený je podľa AP najmä Dubaj, kde sídli množstvo medzinárodných finančných inštitúcií, ako aj Saudská Arábia a Bahrajn.
Iránske médiá pred týmto oznamom informovali, že pri izraelsko-amerických náletoch v Teheráne zahynuli pracovníci miestnej banky.
Prezident islamskej republiky Masúd Pezeškiján pritom v stredu vyhlásil, že jeho režim sa pri svojich útokoch zameriava len na vojenské základe v regióne, ktoré USA a Izrael využili na údery proti Iránu. Pezeškiján tiež tvrdil, že Teherán nemá záujem o konflikt so svojimi susedmi.
9:18 Štyroch zranených si v stredu vyžiadal pád dvoch dronov v blízkosti medzinárodného letiska v Dubaji v Spojených arabských emirátoch (SAE), oznámila podľa agentúry AP miestna vláda. Letová prevádzka napriek tomu pokračuje normálne.
Ľahké zranenia podľa dubajskej mediálnej kancelárie utrpeli dvaja ghanskí občania a jeden Bangladéšan. Jeden Ind má stredne ťažké zranenia.
Dubajské medzinárodné letisko, na ktorom sídli diaľková letecká spoločnosť Emirates, je z pohľadu medzinárodnej dopravy najvyťaženejším letiskom na svete. V posledných dňoch sa stalo opakovane terčom útokov počas pokračujúcej vojny na Blízkom východe.
9:15 Slováci pre nepokoje na Blízkom východe uviazli v zahraničí. Odborník vysvetľuje, či im pomôže cestovné poistenie.
8:45 Bezpilotné lietadlo zasiahlo americké diplomatické zariadenie v Bagdade počas pokračujúcej americko-izraelskej vojenskej operácie proti Iránu. Dron dopadol pri strážnej veži v bagdadskom centre diplomatickej podpory pri letisku, nikto však neutrpel zranenia a všetci členovia personálu sú podľa amerických úradov v poriadku. Denník The Washington Post uviedol, že na komplex bolo vypustených šesť dronov, pričom päť z nich protivzdušná obrana zostrelila. Za útokom by podľa novín mohol stáť Islamský odpor v Iraku, voľná koalícia proiránskych šiitských militantných skupín.
Iracké úrady útoky v blízkosti vojenských základní odsúdili, hoci poškodenie amerického komplexu priamo nespomenuli. „Ministerstvo obrany zdôrazňuje, že nebude stáť nečinne ako divák. Naopak, bude pevne konfrontovať a prenasledovať všetky zúčastnené strany,“ uviedol rezort vo vyhlásení citovanom denníkom.
8:26 Nový iránsky najvyšší duchovný Modžtaba Chameneí je v poriadku a v bezpečí, napriek zraneniam, uviedol v stredu podľa agentúry AFP syn iránskeho prezidenta Júsef Pezeškján. Denník The New York Times s odvolaním sa na iránske a izraelské zdroje napísal, že Modžtaba Chameneí v prvý deň americko-izraelských úderov na Irán 28. februára utrpel zranenia nôh. Rozsah jeho zranení však nie je známy. Nový najvyšší duchovný od svojho zvolenia nevydal písomné vyhlásenie ani sa neobjavil na videu, pripomenul NYT.
„Počul som správy, že pán Modžtaba Chameneí bol zranený. Spýtal som sa priateľov, ktorí majú kontakty. Povedali mi, že je vďaka bohu v poriadku,“ uviedol syn iránskeho prezidenta Júsef Pezeškján, ktorý je vládnym poradcom.
Otec Modžtabu Chameneího, Alí Chameneí, ako aj žena a syn nového vodcu, boli zabití v prvý deň americko-izraelských úderov na Irán 28. februára. O tom, že bol zranený, sa už niekoľko dní špekuluje, keďže iránska televízia ho bez bližších podrobností označila za zraneného vo vojne.
Denník NYT v stredu s odvolaním sa na tri iránske zdroje hovoriace pod podmienkou zachovania anonymity uviedol, že Modžtaba Chameneí bol zranený v prvý deň americko-izraelských úderov a utrpel okrem iného zranenia nôh. Podľa zdrojov, ktorým informáciu oznámili vyššie postavení predstavitelia vlády, je nový najvyšší duchovný pri vedomí a nachádza sa na veľmi zabezpečenom tajnom mieste, odkiaľ je obmedzená komunikácia.
8:24 Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) navrhla najväčšie uvoľnenie strategických ropných rezerv v histórii, aby zmiernila prudký rast cien ropy spôsobený vojnou Spojených štátov a Izraela proti Iránu a takmer úplným uzatvorením Hormuzského prielivu. Podľa denníka The Wall Street Journal by na trh mohlo prísť viac než 182 miliónov barelov ropy, teda viac než počas dvoch vĺn uvoľňovania rezerv po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. IEA zvolala mimoriadne zasadnutie svojich 32 členských krajín, ktoré majú o návrhu rozhodnúť, pričom jeho prijatie môže zablokovať námietka ktoréhokoľvek štátu. Ministri energetiky skupiny G7 sa medzitým na podobnom kroku nedohodli a požiadali IEA, aby situáciu vyhodnotila.
Cena ropy od začiatku americko-izraelských útokov 28. februára vzrástla o približne 40 percent a krátko presiahla 100 dolárov za barel. Ekonómovia varujú, že dlhodobo vysoké ceny by mohli vyvolať infláciu a zasiahnuť finančné trhy aj ceny pohonných hmôt. Výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol uviedol, že členské štáty držia vo verejných rezervách približne 1,2 miliardy barelov ropy a ďalších 600 miliónov v povinných komerčných zásobách, čo by podľa odhadov pokrylo výpadok dodávok z Perzského zálivu asi na 124 dní. Skúsenosti s podobnými zásahmi sú zmiešané – po uvoľnení rezerv v roku 2022 ceny ropy krátkodobo vzrástli, no neskôr klesli, zatiaľ čo zásah počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 je považovaný za veľmi úspešný.
8:20 Niekoľko výbuchov otriaslo katarskou Dauhou v 12. deň vojny v Iráne, pričom katarské ministerstvo vnútra uviedlo, že „úroveň bezpečnostnej hrozby je vysoká“ a vyzvalo obyvateľov, aby zostali doma. Irán pokračoval v útokoch v regióne: podľa iránskych médií Revolučné gardy vypálili najmenej dve strely na americkú základňu v Kuvajte, kde tamojšia Národná garda zneškodnila osem dronov. Saudská Arábia oznámila, že zachytila sedem dronov smerujúcich k strategickému ropnému poľu Šajba na juhovýchode krajiny pri hraniciach so Spojenými arabskými emirátmi a zneškodnila aj sedem balistických striel. Spojené arabské emiráty informovali o novom raketovom a dronovom útoku Iránu, na ktorý reagovala protivzdušná obrana. Sirény sa rozozvučali aj v Bahrajne, kde úrady varovali pred iránskym útokom. Izraelská armáda zároveň opakovane hlásila rakety vypálené z Iránu smerom na Izrael a pokračovala v útokoch na Libanon, kde po zásahu v Bejrúte vypukol požiar v bytovom dome.
8:00 Izraelský vzdušný úder na byt v centrálnej časti Bejrútu si podľa libanonských médií vyžiadal štyri obete. Libanonská vláda sa k počtu mŕtvych zatiaľ nevyjadrila a izraelská armáda dôsledky útoku nekomentovala.
Zásah je podľa portálu The Times of Israel nezvyčajný, keďže Izrael zvyčajne útočí na južné predmestie mesta, ktoré je považované za baštu militantného hnutia Hizballáh.
Izraelská armáda zároveň opakovane vyzvala civilistov v južných častiach Bejrútu, aby sa evakuovali, keďže plánuje ďalšie útoky na ciele Hizballáhu. Stanica Al-Džazíra uviedla, že obyvateľov mesta v noci prebudili silné explózie a zásah budovy označila za atentát podobný operáciám, ktoré Izrael v Libanone uskutočnil v posledných dňoch. Podľa médií skončilo viacero obyvateľov zasiahnutého domu v nemocnici a zatiaľ nie je jasné, kto bol skutočným cieľom útoku.
7:50 Cena americkej ľahkej ropy WTI sa v stredu ráno držala pod úrovňou 85 USD (73,02 eura) za barel (159 litrov). Pomohla tomu správa, že Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) navrhla najväčšie uvoľnenie ropných rezerv vo svojej histórii. Má ísť o ráznejší krok v porovnaní s uvoľnením ropy v objeme 182 miliónov barelov v roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu.
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 7.11 h SEČ 88,12 USD (81,23 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke sa mierne zotavila, a to o 32 centov (0,36 %).
Cena americkej ľahkej ropy WTI s aprílovým kontraktom dosiahla 84,23 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje zotavenie o 78 centov (0,93 %).
7:45 Neidentifikovaný projektil zasiahol kontajnerovú loď pri pobreží Spojených arabských emirátov. Britská vojenská námorná služba UKMTO uviedla, že plavidlo bolo poškodené niekoľko desiatok námorných míľ od pobrežia, prakticky v oblasti Hormuzského prielivu. Podľa prvých informácií sú všetci členovia posádky v poriadku, presný rozsah škôd však zatiaľ nie je známy. UKMTO zároveň vyzvala všetky lode v regióne na zvýšenú opatrnosť.
Podľa agentúry AFP od 1. do 10. marca hlásilo útoky alebo zásahy v Hormuzskom prielive a jeho okolí najmenej desať ropných tankerov. Strategická úžina, ktorou bežne prechádza približne pätina svetových dodávok ropy, je tak čoraz nebezpečnejšia a obavy z narušenia dopravy už výrazne zvyšujú ceny ropy na svetových trhoch.
7:34 Irán spustil nové raketové údery na Izrael po trojhodinovej paľbe zameranej na Tel Aviv, Haifu a západnú časť Jeruzalema. Iránska štátna televízia útok označila za „najintenzívnejší a najsilnejší od začiatku vojny“. Výbuchy hlásili aj z katarskej Dauhy. Saudská Arábia oznámila, že zachytila šesť balistických rakiet smerujúcich na leteckú základňu princa Sultána, ďalšiu raketu smerujúcu na východ krajiny a zneškodnila aj viacero dronov smerujúcich k ropnému poľu. Iránske Revolučné gardy uviedli, že zasiahli ciele v Bahrajne, irackom Kurdistane a americkú leteckú základňu v Kuvajte. Spojené štáty zároveň oznámili zničenie 16 iránskych lodí schopných klásť míny pri Hormuzskom prielive, ktorým bežne prechádza približne pätina svetových dodávok ropy.
Napätie rastie aj na mori a v energetike. Pri pobreží Spojených arabských emirátov zasiahla kontajnerovú loď neznáma strela, posádka je podľa prvých informácií v bezpečí. Jedna z najväčších rafinérií sveta, komplex Ruwais v SAE, preventívne zastavila prevádzku po dronovom útoku na priemyselný areál. Medzinárodná agentúra pre energetiku zvažuje najväčšie uvoľnenie strategických ropných rezerv v histórii, čo už mierne stlačilo ceny ropy. Americký prezident Donald Trump zároveň varoval Teherán: „Ak by z akéhokoľvek dôvodu boli položené míny a nebudú okamžite odstránené, vojenské dôsledky pre Irán budú na úrovni, akú svet ešte nevidel.“ Pentagon uviedol, že v konflikte bolo zranených približne 140 amerických vojakov a sedem zahynulo. Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf zároveň vyhlásil, že Teherán „neusiluje o prímerie“ a Spojené štáty a Izrael musia dostať „lekciu“.
7:27 Izraelský útok v stredu ráno zasiahol obytnú budovu v centre Bejrútu. Informovala o tom libanonská tlačová agentúra NNA, píšu správy agentúr Reuters a AFP.
Z miesta nie sú zatiaľ hlásené žiadne obete. Izraelská armáda sa k úderu bezprostredne nevyjadrila. Spravodajca agentúry AFP uvádza, že na mieste videl zničené múry na siedmom a ôsmom poschodí budovy a poškodené autá v jej okolí. Na mieste zasahujú bezpečnostné zložky.
Pri izraelských útokoch podľa libanonského ministerstva zdravotníctva od minulého týždňa zomrelo už takmer 500 ľudí vrátane viac ako 80 detí.
7:02 Náčelník iránskej polície Ahmad-Rezá Radan varoval, že bezpečnostné zložky budú tvrdo zasahovať proti ľuďom, ktorí by sa pokúsili protestovať proti režimu v čase vojny s Izraelom a Spojenými štátmi. Reagoval tak na výzvy zahraničných lídrov, aby Iránci povstali proti vláde. „Ak sa niekto postaví na stranu nepriateľa, nebudeme ho už vnímať len ako protestujúceho, ale ako nepriateľa. Budeme s ním nakladať rovnako, ako nakladáme s nepriateľmi,“ vyhlásil Radan a dodal, že bezpečnostné sily sú pripravené zasiahnuť.
Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua zároveň vyzvala Iráncov, aby využili súčasnú situáciu na zvrhnutie režimu. „Vedieme historickú vojnu za slobodu. Toto je jedinečná príležitosť, ako sa zbaviť režimu ajatolláhov a získať slobodu,“ uviedla v príspevku na sociálnej sieti X. Podobné výzvy adresoval Iráncom aj americký prezident Donald Trump, zatiaľ čo iránske úrady v minulosti opakovane násilne potláčali protivládne protesty.
7:00 Afganské vládne hnutie Taliban odmietlo obvinenia Spojených štátov, že zadržiava cudzincov s cieľom získať politické ústupky. Reagovalo tak na vyhlásenie amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorý označil Afganistan za „štát podporujúci neoprávnené zadržiavanie“ a vyzval na prepustenie dvoch Američanov. Taliban označil toto hodnotenie za „poľutovaniahodné“ a tvrdí, že cudzinci sú zadržiavaní výlučne za porušovanie afganských zákonov.
Afganské ministerstvo zahraničia zároveň uviedlo, že žiadni cudzinci neboli zadržaní na účely politickej dohody. „Žiadni cudzí štátni príslušníci neboli zadržaní na účely dohody,“ uviedlo ministerstvo s tým, že niektoré osoby boli po ukončení právnych postupov prepustené. Taliban však v minulosti naznačil možnosť výmeny Američanov zadržiavaných v Afganistane za Afgancov väznených na americkej základni Guantánamo, pričom prebiehajúce rokovania s Washingtonom označil za konštruktívne.
6:35 Izrael podnikol nové vzdušné údery na Teherán a zároveň zaútočil aj na južné predmestie libanonského Bejrútu, kde podľa izraelskej armády zasiahol infraštruktúru militantného hnutia Hizballáh. Libanonské médiá informovali, že útok zasiahol aj byt v centrálnej časti mesta, pričom z miesta bolo vidieť stúpajúci dym. Súčasne izraelská armáda oznámila, že zaznamenala strely vypustené z Iránu smerom na Izrael a aktivovala protivzdušnú obranu. Podľa portálu The Times of Israel po poslednej salve neboli hlásené zranenia ani priame zásahy.
Iránske revolučné gardy medzitým uviedli, že uskutočnili vzdušné útoky na Izrael aj na americké základne v regióne vrátane zariadení v Bahrajne, Kuvajte či irackom Kurdistane. Saudská Arábia oznámila, že jej obrana zachytila viacero balistických striel a dronov, vrátane šiestich rakiet smerujúcich k leteckej základni Princa Sultána. „Šesť balistických striel vyslaných smerom k leteckej základni Princa Sultána bolo zachytených a zničených,“ uviedlo saudské ministerstvo obrany. Spojené arabské emiráty zároveň informovali, že ich protivzdušná obrana reaguje na hrozby iránskych striel a bezpilotných lietadiel.
6:30 Austrália udelila humanitárne víza šiestim členkám iránskeho futbalového tímu. V Austrálii sa v minulých dňoch zúčastnili majstrovstiev Ázie, a späť do vlasti neodcestovali kvôli obavám o svoju bezpečnosť. S odvolaním sa na austrálskeho ministra vnútra Tonyho Burkeho to v noci na stredu uviedla agentúra Reuters a stanica BBC News. Zvyšok tímu z Austrálie odletel, napísala stanica CNN.
Iránske futbalistky vstúpili do turnaja v čase, keď Spojené štáty a Izrael začali rozsiahle údery na Irán, pri ktorých zabili duchovného vodcu Alího Chameneího a rad ďalších popredných činiteľov. Obavy o bezpečnosť hráčok vzrástli po tom, ako iránska štátna televízia označila tím za „vojnové zradkyne“ kvôli tomu, že odmietli zaspievať národnú hymnu pred jedným zápasom, píše Reuters.
6:20 Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf vyhlásil, že Irán neusiluje o prímerie vo vojne so Spojenými štátmi a Izraelom a požaduje potrestanie „agresorov“. Na sociálnej sieti X uviedol, že Teherán chce odradiť protivníkov od ďalších útokov. „Určite neusilujeme o prímerie. Veríme, že agresor musí byť potrestaný a musí dostať lekciu,“ napísal Kálíbáf, ktorý patrí medzi kľúčové postavy iránskeho režimu po smrti najvyššieho vodcu Alího Chameneího.
Zároveň varoval, že Irán bude reagovať odvetnými údermi na akékoľvek útoky na svoju infraštruktúru. „Dnes sa riadime pravidlom oko za oko, bez kompromisov, bez výnimiek,“ povedal a dodal, že ak budú útoky pokračovať, Irán zasiahne aj infraštruktúru protivníkov. Jeho vyjadrenia prišli po izraelských úderoch na iránske ropné zariadenia, pričom podľa portálu Axios Spojené štáty Izrael požiadali, aby takéto útoky zastavil pre obavy z iránskej odvety voči ropným objektom v Perzskom zálive.
Pozrite si reportáž o konci repatriačných letov z oblasti Blízkeho východu.
6:11 Pri jednom z útokov na Irán bol v nedeľu poškodený ruský konzulát v meste Isfahán, oznámila v utorok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Útok na diplomatické zastúpenie Ruska Zacharovová označila za „zjavné porušenie“ medzinárodných dohovorov. Všetky strany konfliktu by podľa nej mali dodržiavať „nedotknuteľnosť diplomatických objektov“.
„Dňa 8. marca bol v iránskom meste Isfahán v dôsledku útoku na správu guvernéra rovnomennej provincie poškodený ruský konzulát. Boli rozbité okná v kancelárskej budove a obytných bytoch a niekoľko zamestnancov bolo odhodených tlakovou vlnou. Našťastie nedošlo k žiadnym obetiam ani vážnym zraneniam,“ uviedla Zacharovová podľa vyhlásenia na webovej stránke ruského rezortu diplomacie.
6:10 Americké ozbrojené sily oznámili, že v blízkosti Hormuzského prielivu zničili viacero iránskych námorných plavidiel vrátane 16 mínonosiek. Informovalo o tom Ústredné velenie armády USA (CENTCOM), ktoré k oznámeniu zverejnilo aj video. Podľa amerických médií Irán v strategickej úžine začal pokladať námorné míny, zatiaľ však len v obmedzenom počte, ktorý by sa podľa zdrojov mohol zvýšiť až na stovky.
Americký prezident Donald Trump varoval Teherán pred ďalšími krokmi v oblasti. „Ak Irán umiestnil nejaké míny v Hormuzskom prielive… chceme, aby ich OKAMŽITE odstránil,“ uviedol na sociálnej sieti Truth Social a dodal, že v opačnom prípade budú nasledovať vážne vojenské dôsledky. Hormuzský prieliv, ktorým za bežných okolností prechádza približne pätina svetovej produkcie ropy, je od začiatku vojny prakticky uzavretý a americké zdroje ho označujú za „údolie smrti“ pre vysoké riziko útokov.
6:05 Izraelský prezident Jicchak Herzog v utorok vyhlásil, že na ukončenie vojny s Iránom nie je potrebný časový harmonogram. Nutné je podľa neho iba dosiahnuť konečný výsledok. Hlava štátu sa tak vyjadrila pre nemecký denník Bild.
„Iránci sú tí, ktorí šíria chaos a teror v celom regióne a vo svete. Myslím si, že ak budeme všetko merať rýchlomerom, nikam sa nedostaneme. Musíme sa zhlboka nadýchnuť a dosiahnuť konečný výsledok,“ vyhlásil prezident.
Herzog povedal, že útoky USA a Izraela na Irán menia situáciu na celom Blízkom východe. Obhajoval zároveň útoky na iránske ropné zariadenia. Ide podľa neho o spôsob ako zbaviť iránsku „vojnovú mašinériu“ peňazí. Odstránenie iránskej
6:00 Libanonský prezident Džúzíf Awn a jeho sýrsky náprotivok Ahmad Šara sa v utorok počas spoločného telefonátu zhodli na potrebe posilniť kontrolu nad spoločnou hranicou po dvoch incidentoch, pri ktorých došlo k cezhraničnej paľbe.
Awn a Šara sa zhodli, že „súčasná citlivá situácia si vyžaduje posilnenie koordinácie a konzultácií, najmä pokiaľ ide o nevyhnutnosť kontroly hraníc“. Šara tiež vyjadril podporu úsiliu libanonského prezidenta o odzbrojenie militantného hnutia Hizballáh a snahe o „ušetrenie regiónu od následkov súčasného konfliktu“.
Prezidenti spolu telefonovali niekoľko hodín po tom, čo Sýria obvinila proiránske hnutie Hizballáh z delostreleckej paľby na jej územie. Projektily podľa sýrskej štátnej tlačovej agentúry SANA dopadli západne od Damasku.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"