Teherán zasiahla nová vlna úderov: Svedkovia hovoria o najhorších útokoch od začiatku vojny
Prehľad všetkých dôležitých správ o Blízkom východe si môžete pozrieť tu. Situáciu sledujeme online na ta3.com aj vo vysielaní.
Online prenos sme pre dnešok ukončili. Pre viac aktuálnych informácií o konflikte na Blízkom východe sledujte web ta3.com.
23:10 „Izraelské ozbrojené sily začali ďalšiu vlnu útokov na ciele iránskeho teroristického režimu v Teheráne,“ napísala v utorok večer izraelská armáda na sociálnej sieti Telegram.
Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua krátko predtým na sieti X vyzvala Iráncov, aby povstali proti súčasnému režimu. „Vedieme historickú vojnu za slobodu. Toto je jedinečná príležitosť, ako sa zbaviť režimu ajatolláhov a získať slobodu. Spolu so Spojenými štátmi útočíme na tyranov v Teheráne tvrdšie ako kedykoľvek predtým,“ stálo v príspevku.
„Budeme naďalej s rastúcou silou útočiť na tyranov, ktorí vás desiatky rokov terorizovali. Ajatolláhovia a ich posluhovači sú na úteku - ale títo zbabelci nemajú kam utiecť. V najbližších dňoch vytvoríme podmienky, aby ste sa mohli chopiť svojho osudu,“ napísala kancelária premiéra v osobitnom príspevku.
22:16 Spojené štáty v posledných hodinách úplne zničili desať neaktívnych mínonosných lodí, napísal v utorok americký prezident Donald Trump. Oznámenie prišlo po správach médií, že Irán začal klásť míny v Hormuzskom prielive. Šéf Bieleho domu podľa agentúry Reuters vyzval Teherán na odstránenie všetkých mín a ak tak neurobí, pohrozil mu doteraz nevídanými vojenskými dôsledkami.
O iránskych aktivitách v Hormuzskom prielive napísal web stanice CNN, ktorý sa odvolával na dve osoby oboznámené s informáciami amerických spravodajských služieb. Obe uviedli, že kladenie mín zatiaľ nie je rozsiahle - v posledných dňoch išlo o niekoľko desiatok kusov. Jeden zo zdrojov však dodal, že Irán má stále 80 až 90 percent svojich malých člnov a mínusiek, takže by v strategickom prielive mohol položiť stovky min.
„Ak Irán položil nejaké míny v Hormuzskom prielive a my o tom nevieme, požadujeme ich okamžité odstránenie. Ak boli míny z akéhokoľvek dôvodu položené a nebudú ihneď odstránené, vojenské dôsledky budú pre Irán také, aké svet ešte nevidel,“ uviedol Trump v jednom z príspevkov na svojej sociálnej sieti Truth Social.
21:52 Libanonský prezident Joseph Aún a jeho sýrsky náprotivok Ahmad Šara sa v utorok počas telefonátu dohodli na lepšej kontrole spoločných hraníc. Uviedla to agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie prezidentského paláca v Bejrúte. Vyjednávanie prišlo krátko po tom, ako militantné hnutie Hizballáh v noci na dnes z Libanonu vypálilo delostrelecké granáty na sýrske územie. Tvrdilo, že cielilo na izraelské jednotky.
Počas telefonického hovoru obe hlavy štátov zdôraznili „potrebu zabezpečiť kontrolu hraníc a predísť akémukoľvek vyhroteniu bezpečnostnej situácie“.
Prezident Šara podporil libanonské úsilie v odzbrojení Hizballáhu a vyjadril nádej, že Libanon neutrpí silnejšie následky regionálneho konfliktu. Uviedli to dnes podľa AFP sýrske úrady.
21:38 Pri izraelsko-amerických úderoch v Iráne doteraz zahynulo viac ako 1300 civilistov. V utorok to podľa agentúry Reuters uviedol iránsky veľvyslanec pri OSN Amír Saíd Íravání. Pri týchto útokoch bolo zničených 9669 civilných objektov, vrátane 7943 obytných jednotiek a 65 škôl a vzdelávacích zariadení, dodal Íravání.
20:50 Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa v pondelok požiadala Izrael, aby zastavil útoky na energetickú infraštruktúru Iránu, najmä na ropné zariadenia. V utorok túto informáciu priniesol portál Axios s odvolaním sa na tri zdroje.
Intenzívne izraelské útoky na ropné zariadenie v noci na nedeľu zahalili Teherán toxickým čiernym dymom, ktorý po zmiešaní z dažďovými mrakmi vyvolal kyslé dažde. Iránsky Červený polmesiac varoval, že do ovzdušia sa uvoľnilo množstvo toxických uhľovodíkov, oxidov síry a dusíka.
Podľa jedného zo zdrojov americká vláda uviedla tri dôvody pre svoju žiadosť. Takéto útoky podľa Washingtonu poškodzujú iránsku verejnosť, ktorej veľká časť je proti teokratickému režimu. Americký prezident Donald Trump sa tiež chce po vojne zamerať na spoluprácu s iránskym ropným sektorom podobne ako v prípade Venezuely. Útoky by zároveň mohli vyvolať masívne iránske odvetné údery na energetickú infraštruktúru v štátoch Perzského zálivu.
Zdroj oboznámený s podrobnosťami uviedol, že Trump považuje útoky na iránske energetické a ropné zariadenia za „krajnú možnosť“, ku ktorej by mali USA pristúpiť len v prípade, ak Irán úmyselne zaútočí na ropné zariadenia v Perzskom zálive.
20:42 Približne 140 amerických vojakov utrpelo zranenia od začiatku konfliktu s Iránom, oznámilo v utorok ministerstvo obrany USA. Podľa vyhlásenia sa väčšina z nich už vrátila do služby, informujú agentúry AP a AFP.
„Väčšina týchto zranení bola ľahká a 108 vojakov sa už vrátilo do služby,“ uviedol hovorca Pentagónu Sean Parnell. Osem vojakov je zranených ťažko, doplnil.
20:40 Aj hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová potvrdila, že armáda USA zatiaľ Hormuzským prielivom neeskortovala žiadnu loď.
O úspešnom sprievode ropného tankera americkým námorníctvom pri plavbe Hormuzským prielivom predtým na sieti X informoval minister energetiky USA Chris Wright, o chvíľu neskôr však svoj príspevok zmazal. Informácie o eskortovaní tankera popreli tiež iránske revolučné gardy.
20:28 Iránske revolučné gardy oznámili, že vykonali útok balistickými strelami na Tel Aviv a americké objekty na Blízkom východe.
Podľa vyhlásenia gárd boli vyslané strely typu Fáteh, Chajbar a Emád. Strela Emád má dolet až 1 700 kilometrov. Iránska armáda zároveň oznámila, že vyslala drony na vojenskú základňu v izraelskej Haife.
20:26 Armáda Spojených štátov sa teraz v Iráne začne zameriavať na likvidáciu výroby rakiet, povedala v utorok podľa agentúry Reuters hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Na tlačovej konferencii tiež dala najavo presvedčenie, že po dosiahnutí vojnových cieľov opäť rýchlo klesnú ceny ropy a zemného plynu.
Leavittová novinárom v Bielom dome povedala, že bombardéry B-2 v poslednom čase zhodili v Iráne bomby na to, čo označila za raketové základne ukryté hlboko pod zemou.
Američanom potom odkázala, že uvidia rýchly pokles cien ropy a zemného plynu, len čo bude plne dosiahnutý cieľ americko-izraelského ťaženia proti Iránu. Konkrétne ciele však nespresnila. Prezident Donald Trump od začiatku vojny postupne predkladá rôzne ciele a harmonogramy trvania konfliktu.
„Američania, ostaňte pokojní, nedávny nárast cien ropy a plynu je len dočasný a táto operácia v dlhodobom horizonte povedie k zníženiu cien,“ ubezpečila Leavittová.
20:15 Izraelské útoky na Libanon od začiatku vojny, ktorá trvá už 11 dní, zabili 570 ľudí. Ďalších viac ako 1 400 bolo zranených a 759 300 obyvateľov muselo opustiť svoje domovy. Uviedlo to podľa denníka L ‚Orient-le Jour (OLJ) libanonské ministerstvo zdravotníctva. Denník uvádza, že izraelská armáda od začiatku vojny vykonala až 1 295 úderov na Libanon.
Libanonská ministerka sociálnych vecí Hanín Sajídová podľa Reuters upozornila, že štát sa pripravuje na vyšší počet vysídlených osôb ako v roku 2024, keď posledná vojna medzi Izraelom a Hizballáhom vyhnala z domovov viac ako milión ľudí.
Na sieti X Sajídová v pondelok uviedla, že jej úrad v spolupráci s ministerstvom školstva otvoril viac ako 567 prístreškov pre vnútorne vysídlené osoby vo verejných školách a univerzitách vo viacerých regiónoch.
19:27 Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff v utorkovom rozhovore pre televíziu CNBC vyhlásil, že Rusko svojmu spojencovi Iránu neposkytuje spravodajské informácie o pozíciách amerických jednotiek a zariadení na Blízkom východe. „Môžeme ich vziať za slovo,“ povedal Witkoff, podľa ktorého to Putin potvrdil počas pondelňajšieho telefonátu s prezidentom Donaldom Trumpom. „Dúfajme, že sa o to nepodelia,“ podotkol však vzápätí.
Viaceré americké médiá s odvolaním sa na svoje zdroje minulý týždeň informovali, že Kremeľ poskytuje Teheránu lokácie a dáta o pohybe amerických vojakov, lodí a lietadiel. Podľa televízie CNN väčšina zdieľaných informácií pozostáva z fotografií, ktoré nasnímali ruské satelity. Americká vláda tieto správy nepoprela.
18:56 Americký minister energetiky Chris Wright v utorok na sieti X uviedol, že námorníctvo Spojených štátov úspešne sprevádzalo ropný tanker Hormuzským prielivom. Neskôr ale svoj príspevok zmazal a podľa agentúry Reuters zatiaľ nie je jasné, prečo tak urobil.
Nemenovaný americký predstaviteľ neskôr pre Reuters uviedol, že americká armáda doteraz neeskortovala žiadne lode cez Hormuzský prieliv. Informáciu ešte skôr poprel hovorca Iránskych revolučných gárd.
18:39 Pokračujúce izraelsko-americké útoky na Irán zabili desiatky ľudí. Izraelská armáda v utorok oznámila, že začala novú vlnu úderov na Teherán. Podľa agentúry AFP sa v iránskej metropole v utorok ozývali silné explózie. Útok na obytnú budovu vo východnej časti mesta si vyžiadal najmenej 40 obetí, ďalších päť ľudí zahynulo v meste Arák, píše stanica Al-Džazíra. Zasiahnuté bolo tiež letisko v meste Kermán na juhu krajiny.
Podľa niektorých svedkov patrili nočné útoky na Teherán a západne od neho ležiace mesto Karadž k najhorším za doterajších jedenásť dní trvajúcej vojny, píše denník The New York Times (NYT). "Vyzerá to, že útočí všade - na domy, školy, mešity aj nemocnice. Ak budú Teherán takto bombardovať ďalších desať dní, nič z neho nezostane," uviedol podľa NYT tamojší obyvateľ Džavád.
Izrael a USA doteraz zasiahli v Iráne viac než štyritisíc cieľov. Aké sú ďašie možné ciele?
Iránska organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Activists News Agency (HRANA), sídliaca v Spojených štátoch, v pondelok potvrdila útok na zdravotné centrum v Teheráne, športový štadión v meste Jazd a dve múzeá v Isfaháne.
Každý izraelsko-americký útok na husto osídlenú metropolu s takmer 10 miliónmi obyvateľov si vyžiada civilné obete, uviedol server Deutsche Welle (DW). Medzi dôvody spomenul nedostatok možností, ako sa chrániť, pretože iránske úrady nespúšťajú poplachové sirény a ľudia veľmi často nemajú možnosť schovať sa v krytoch.
18:31 Irán v utorok popoludní podnikol novú vlnu útokov proti Izraelu. Cieľom boli podľa armády vojenské a spravodajská zariadenia. „Armáda pomocou útočných dronov zasiahla vojenské centrum v Haife a prijímacie centrum pre špionážne satelity,“ uvádza sa v stanovisku. Napadnuté vojenské centrum podľa Teheránu „zohráva kľúčovú úlohu vo výrobe zbraní a má veľký strategický význam pre posilnenie bojových schopností nepriateľa“.
Izrael po iránskom útoku nehlási žiadny zranených. Jedna z rakiet podľa médií dopadla v neobývanej oblasti blízko mesta Bejt Šemeš. Sirény sa rozozvučali naprieč Jeruzalemom, okupovaným Západným brehom Jordánu a v častiach južného Izraela.
18:25 Ukrajinskí vojenskí experti tento týždeň navštívia Katar, Spojené arabské emiráty a Saudskú Arábiu a tamojším ozbrojeným zložkám poskytnú svoje skúsenosti so zostreľovaním iránskych dronov. V utorok to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Prvé tri krajiny, do ktorých sme na základe našich dohôd vyslali našich expertov, sú Katar, Emiráty a Saudská Arábia,“ povedal Zelenskyj v nahrávke zaslanej novinárom. Ukrajina sa takmer každú noc bráni voči útokom iránskych šáhidov, ktorými proti nej útočí Rusko ako spojenec Teheránu. Na základe praktických skúseností Kyjev tvrdí, že jeho armáda má v súčasnosti jedinečné skúsenosti s ich zneškodňovaním.
Zelenskyj zároveň vyzval spojencov Spojených štátov v krajinách Perzského zálivu, aby poskytli Ukrajine potrebné rakety protivzdušnej obrany výmenou za ukrajinské technológie na zachytávanie dronov.
16:16 Iránske ministerstvo informácií a bezpečnosti oznámilo zadržanie 30 osôb vrátane jedného cudzinca, ktorí sú podozriví zo špionáže v prospech Izraela a Spojených štátov, píše agentúra AFP. Cudzinca, ktorého štátna príslušnosť nebola zverejnená, zatkli na severovýchode Iránu.
Podľa agentúry Mízán, ktorá spadá pod iránsku justíciu, táto osoba vykonávala špionáž pre dve nemenované krajiny Perzského zálivu, a to v prospech "americko-sionistického nepriateľa". Od 28. februára, keď Izrael a Spojené štáty začali útoky proti Iránu, iránske úrady vyzývajú obyvateľstvo k ostražitosti a k hláseniu podozrivého správania, ako je napríklad obstarávanie fotografií či video záberov objektov dôležitých pre národnú bezpečnosť.
Podľa amerického ministra obrany čaká Irán najtvrdší deň úderov. Teherán reaguje:
16:07 Predsedovia vlád Británie, Talianska a Nemecka sa v pondelok dohodli na vzájomnej spolupráci s cieľom ochrániť komerčnú lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv. Reagujú tak na hrozby zo strany Iránu. O koordinácii svojich krokov hovorili talianska premiérka Giorgia Meloniová, predseda britskej vlády Keir Starmer a nemecký kancelár Friedrich Merz počas spoločného telefonátu.
„Premiér včera večer hovoril s lídrami Nemecka a Talianska o situácii na Blízkom východe,“ uviedol v utorok Starmerov úrad. „Pri diskusii o Hormuzskom prielive sa zhodli na zásadnom význame slobody plavby lodí v týchto vodách. Dohodli sa, že v nadchádzajúcich dňoch budú úzko spolupracovať v súvislosti s iránskymi hrozbami,“ uvádza sa vo vyhlásení.
15:33 Izraelské útoky v utorok zasiahli južné šiitské predmestia libanonskej metropoly Bejrút, uviedli tamojšie médiá. Izraelská armáda krátko predtým vyzvala tamojších obyvateľov na evakuáciu. „Izraelské vojnové lietadlá pred malou chvíľou podnikli nálet na južné predmestia. Ide o prvý útok po varovaní vydanom nepriateľom,“ uviedla libanonská štátna tlačová agentúra.
Zábery vysielané televíziou AFPTV ukazujú stúpajúci dym nad južnými predmestiami hlavného mesta, kde má silné postavenie proiránske hnutie Hizballáh. Izraelská armáda oznámila, že začala údery na „infraštruktúru Hizballáhu“ v tejto oblasti.
14:22 Rusko je pripravené prispieť k deeskalácii situácie na Blízkom východe, ak budú zohľadnené bezpečnostné záujmy Iránu, uviedol šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov po telefonáte so svojím iránskym náprotivkom Abbásom Arakčím.
Lavrov vyzval na čo najrýchlejšiu deeskaláciu a návrat k politicko-diplomatickému riešeniu situácie na Blízkom východe, ktorá sa podľa neho prudko zhoršila v dôsledku „neopodstatnenej agresie“ Spojených štátov a Izraela voči Iránu. "Ruská strana je naďalej pripravená pomôcť, ak budú náležite zohľadnené bezpečnostné záujmy Iránu a jeho susedov v regióne," povedal Lavrov podľa vyhlásenia, ktoré zverejnilo na svojich stránkach ruské ministerstvo zahraničia.
14:04 Izraelské údery v Libanone vyhnali z domovov už 667-tisíc ľudí, informoval Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Len za posledný deň podľa jeho zástupkyne v regióne Karoliny Lindholmovej Billingovej vysídlili izraelské útoky v Libanone okolo 100-tisíc ľudí. Izrael od pondelka v odpovedi na útok proiránskeho hnutia Hizballáh bombarduje Libanon, opakovane vyzval na evakuáciu viacerých častí krajiny.
"Približne 120-tisíc vysídlených osôb je ubytovaných v kolektívnych zariadeniach zriadených vládou, ale mnoho ďalších dočasne prebýva u príbuzných či priateľov alebo stále hľadá ubytovanie. Vidíme autá zaparkované v uliciach, v ktorých ľudia spia, ako aj na chodníkoch," uviedla Lindholmová Billingová. Doplnila, že počet ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy, stále rastie.
Podľa zástupkyne OSN muselo mnoho ľudí odísť zo svojich domovov už druhýkrát od roku 2024. Väčšina z nich odišla len s najnutnejšími vecami a teraz hľadá útočisko v Bejrúte či na severe Libanonu. Podľa úradov rastie počet ľudí, ktorí sa presúvajú do Sýrie.
13:56 Škandinávska letecká spoločnosť SAS v utorok oznámila, že „dočasne“ zvyšuje ceny pre prudké zdraženie ropy v dôsledku vojny na Blízkom východe. „V ostatných dňoch ceny leteckého paliva v Európe prudko vzrástli a dosiahli najvyššie úrovne od roku 2022, predovšetkým pre narušenie globálnych dodávok,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení. Informuje o tom agentúra AFP.
Letecký prepravca konštatoval, že ceny upravil vzhľadom na nezvyčajne rýchle a výrazné zdraženie ropy. Výkyvy cien ropy majú „priamy vplyv na cenu leteckého paliva, ktoré je jednou z najväčších nákladových položiek leteckých spoločností,“ zdôraznila firma SAS.
13:52 Americký minister obrany Pete Hegseth v utorok ráno vyhlásil, že „dnes (utorok, pozn. red.) bude opäť náš najintenzívnejší deň útokov v Iráne“. Krátko pred týmto vyhlásením, ktoré adresoval novinárom z Pentagónu, povedal, že „za posledných 24 hodín Irán vystrelil najmenší počet rakiet, aký doteraz vystrelil“. Píše o tom agentúra AP.
Minister tiež poznamenal, že Teherán urobil veľkú chybu tým, že sa rozhodol útočiť aj na arabské krajiny v Perzskom zálive. Hegseth pohrozil, že ak Irán urobí čokoľvek, čo by zastavilo tok ropy Hormuzským prielivom, bude čeliť zničujúcim úderom.
Šéf zboru náčelníkov štábov Dan Caine na rovnakom tlačovom briefingu uviedol, armáda sa bude zaoberať rôznymi variantmi, ak jej bude nariadené sprevádzať plavidlá v Hormuzskom prielive. Podľa generála vykonávajú USA údery proti iránskym plavidlám, ktoré rozmiestňujú míny. V prvých desiatich dňoch operácie USA podľa Cainea potopili alebo zničili viac ako 50 plavidiel iránskeho námorníctva.
13:49 Katarskou metropolou Dauha otriaslo v utorok dopoludnia niekoľko silných explózií, informovala agentúra AFP. Katarské ministerstvo obrany vo vyhlásení zverejnenom na sieti X uviedlo, že „zneškodnilo raketový útok“.
Katarské ministerstvo vnútra v tom čase informovalo o „vysokom stupni bezpečnostnej hrozby“ a vyzvalo obyvateľov, aby zostali doma a nepribližovali sa k oknám. Neskôr však túto výzvu odvolalo.
Katarské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že Irán zintenzívnil svoje útoky na civilnú infraštruktúru na katarskom území.
„Útoky na civilnú infraštruktúru pokračujú,“ povedal hovorca rezortu diplomacie Madžíd Ansárí a dodal, že Katar odmieta argumenty, ktoré používa Irán na ospravedlnenie svojho konania. Hovorca nešpecifikoval, ktoré civilné zariadenia v Katare boli terčom útoku.
13:43 Humanitárne potreby v Iráne prudko rastú v dôsledku vojny, uviedol v utorok Červený kríž, ktorý vyhlásil núdzovú výzvu na získanie vyše 40 miliónov eur.
Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC) poukázala na to, že jej výzva na získanie 40 miliónov švajčiarskych frankov (približne 43 miliónov eur) pomôže piatim miliónom ľudí počas nasledujúcich 16 mesiacov.
„Komunity v celej krajine čelia rastúcim humanitárnym potrebám v oblasti zdravotnej starostlivosti, bývania, (pitnej) vody a hygieny, duševného zdravia a psychosociálnej podpory,“ uviedla IFRC. Tieto financie pomôžu iránskemu Červenému polmesiacu (IRCS) uprednostniť osoby priamo ovplyvnené vojnou a riešiť škody, ktoré vznikli na infraštruktúre a pri narušení základných služieb.
„Vzhľadom na to, že humanitárne potreby každým dňom prudko rastú, táto núdzová výzva pomôže zvýšiť mieru život zachraňujúcej pomoci a poskytnúť podporu tým, ktorí ju najviac potrebujú,“ pripomenula vo vyhlásení vedúca delegácie IFRC v Iráne María Martínezová.
13:19 Vysokopostavený iránsky bezpečnostný činiteľ Alí Larídžání pohrozil americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, aby si dával pozor a nebol nakoniec sám eliminovaný. Informuje o tom agentúra AP.
Laridžáni sa takto vyjadril na sieti X po tom, ako americký prezident uviedol, že USA na Irán zaútočia dvadsaťkrát tvrdšie, ak Teherán zastaví tok ropy Hormuzským prielivom.
„Obetavý národ Iránu sa vašich prázdnych hrozieb nebojí. Ani tí, ktorí sú väčší ako vy, nedokázali Irán zničiť. Dávajte si pozor, aby ste sám nebol eliminovaný,“ uviedol Larídžání.
Irán už v minulosti čelil obvineniam z pokusov vykonať atentát na Trumpa, pripomenula agentúra AP.
13:17 Americký prezident Donald Trump v rozhovore pre stanicu Fox News pripustil, že by možno bol ochotný rokovať s Iránom. Záleží však podľa neho na podmienkach, ktoré bližšie nespresnil. Zopakoval, že americká vojenská operácia proti islamskej republike prekonala očakávania, ale prekvapilo ho, že Irán v odvete udrel na štáty Perzského zálivu. Informovala o tom agentúra Reuters.
13:10 Rast cien ropy v dôsledku vojny na Blízkom východe prináša Rusku nové finančné príležitosti, hoci krajina zároveň čelí rekordnému rozpočtovému deficitu. Cena ropy sa pre problémy s dopravou v Hormuzskom prielive a útoky na infraštruktúru prechodne dostala nad 100 dolárov za barel, čo zvyšuje príjmy Moskvy z exportu energií. Prezident Vladimir Putin vyzval ruských exportérov, aby využili zvýšený dopyt a posilnili svoje postavenie na „spoľahlivých trhoch“, medzi ktoré zaradil napríklad Maďarsko, Slovensko či krajiny Ázie.
Vyššie ceny ropy by mohli Rusku priniesť miliardové dodatočné príjmy a posilniť jeho schopnosť financovať vojnu proti Ukrajine. Experti odhadujú, že pri priemernej cene ruskej ropy Urals okolo 70 dolárov za barel by štát mohol získať približne dva bilióny rubľov navyše. „Ropa za viac ako 100 dolárov – a hlas Ruska vo svetovej ekonomike a geopolitike bude ešte silnejší,“ vyhlásil Putinov splnomocnenec pre hospodársku spoluprácu Kirill Dmitrijev. Napriek tomu analytici upozorňujú, že vyššie ceny ropy samy o sebe nevyriešia finančné problémy Ruska, keďže krajina stále čelí vysokému deficitu a dôsledkom západných sankcií.
13:08 Nádej, že iránska vojna rýchlo skončí, potešila burzy. Európske akcie si polepšili o 2,5 % a aj ceny ropy sa upokojili. Barel čierneho zlata zlacnel zo včerajších takmer 120 na dnešných 91 dolárov. Viac sme si povedali s Matejom Bajzíkom, analytikom XTB.
12:52 Americká verejnosť podporuje prípadné útoky na Irán výrazne menej, než tomu bolo pri historických konfliktoch. Podľa denníka The New York Times sa podpora pohybuje len medzi 27 až 50 %, čo je v ostrom kontraste s 97-percentným súhlasom po útoku na Pearl Harbor či 76-percentnou podporou invázie do Iraku v roku 2003. Odborníci tento pokles pripisujú chýbajúcej komunikačnej stratégii Bieleho domu, ale aj hlbokej politickej polarizácii spoločnosti, ktorá oslabila tradičný efekt zjednotenia sa okolo prezidenta v čase krízy. Kým v minulosti sa podpora vytrácala až s narastajúcimi obeťami a dĺžkou vojny, tentoraz je nízka už na samotnom začiatku, pričom aj časť voličskej základne Donalda Trumpa očakáva skôr sťahovanie vojsk zo zahraničia než nový konflikt.
12:40 Vojna na Blízkom východe, ktorú spustili americké a izraelské útoky na Irán, sa podľa portálu Axios už priamo alebo nepriamo dotýka najmenej 20 štátov. Do konfliktu sa zapájajú paľbou, obrannými operáciami alebo politickou podporou a ide o najkomplexnejšiu krízu od čias studenej vojny. Irán v odvete útočil na americké a izraelské základne, mestá krajín Perzského zálivu či ropnú infraštruktúru a prakticky uzavrel Hormuzský prieliv, čo spôsobilo rast cien ropy, plynu a ďalších komodít na svetových trhoch. Súbežne Izrael bojuje aj s hnutím Hizballáh v Libanone, kde bolo za jediný týždeň vysídlených viac než pol milióna ľudí.
Konflikt sa pritom rozširuje aj mimo regiónu. Európske krajiny vyslali do oblasti vojnové lode, systémy protivzdušnej obrany NATO zostreľovali iránske rakety nad územím spojencov a iránsky dron poškodil britskú základňu na Cypre. Do diania nepriamo vstupujú aj veľmoci – Rusko podľa amerických médií poskytuje Iránu satelitné údaje o amerických silách, Ukrajina vyslala odborníkov na obranu proti dronom a Čína sa snaží balansovať medzi stranami konfliktu. Podľa Axiosu síce nejde o tretiu svetovú vojnu, no svet sa k takému scenáru dostal bližšie než kedykoľvek za posledné desaťročia.
12:11 Veľkoobchodná cena plynu pre európsky trh po silnom pondelkovom raste na najvyššiu hodnotu za tri roky v utorok klesá, prispievajú k tomu nádeje na upokojenie situácie na Blízkom východe. Americký prezident Donald Trump totiž v pondelok vyhlásil, že by vojna proti Iránu mohla čoskoro skončiť.
Krátko po 11:45 SEČ vykazovala cena plynu s dodaním v apríli vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF) v Holandsku pokles takmer o 14 percent a predávala sa za 48,95 eura za megawatthodinu (MWh). V pondelok sa dostala až na 69,50 eura za MWh, čo bola najvyššia úroveň od januára 2023.
12:07 Predseda poslaneckého klubu Hizballáhu v libanonskom parlamente Muhammad Raad vyhlásil, že hnutie bude pokračovať v boji proti Izraelu „za každú cenu“. Vystúpenie odvysielala televízia al-Manár a Raad v ňom obhajoval činnosť Hizballáhu, pričom zároveň kritizoval libanonskú vládu za jej postoj k súčasnej kríze. Podľa neho je cieľom hnutia „vyhnať nepriateľa z našej okupovanej pôdy“ a zdôraznil, že „iná možnosť na zachovanie cti, hrdosti a dôstojnosti než odpor“ podľa neho neexistuje.
Jeho vyhlásenie prišlo krátko po tom, čo libanonský prezident Džúzíf Awn obvinil Hizballáh, že svojimi krokmi „chce spôsobiť kolaps libanonského štátu“. Libanonské vedenie – prezident Awn, premiér Nawáf Salám aj predseda parlamentu Nabí Barrí – podľa portálu Axios vyjadrilo nespokojnosť s tým, že Hizballáh 2. marca útokmi na sever Izraela vstúpil do konfliktu, ktorý sa začal izraelsko-americkými údermi na Irán. Analytici zároveň upozorňujú, že politické krídlo hnutia nemusí mať plnú kontrolu nad jeho ozbrojenou zložkou, ktorá je silne ovplyvňovaná iránskymi Revolučnými gardami.
11:53 V Iráne už vyše 240 hodín trvá vládou nariadený výpadok internetu, uviedla v utorok mimovládna organizácia NetBlocks. Označila ho za jeden z najvážnejších v histórii. Posledné veľké obmedzenie internetu v krajine nariadila iránska vláda pri masových protestoch na začiatku tohto roka.
Podľa NetBlocks pokračuje vládne obmedzenie prístupu na internet už 11 dní. „Iránsky výpadok internetu je teraz jeden z najzávažnejších vlád nariadených obmedzeniami v histórii a zároveň druhý najdlhší v Iráne po januárových protestoch,“ napísala organizácia na sieti X. Doplnila, že Iránci boli zatiaľ bez pripojenia na internet tretinu roka 2026.
Podľa agentúry AP Irán hneď na začiatku vojny obmedzil internet, aby zabránil šíreniu informácií o tom, ktoré ciele sa podarilo americkým a izraelským silám zasiahnuť. Organizácia NetBlocks predtým uviedla, že štátom nariadený výpadok „umlčal a odrezal od sveta približne 90 miliónov Iráncov“.
11:45 Azerbajdžan v utorok poslal do Iránu humanitárnu pomoc v podobe potravín a liekov ako zmierlivé gesto po nedávnom incidente s dronmi v exkláve Nachičevan, pri ktorom utrpeli zranenia štyria ľudia. Baku predtým obvinilo Teherán z útoku a označilo ho za „terorizmus“, pričom prezident Ilham Alijev nariadil armáde pripraviť odvetné opatrenia a krajina stiahla svojich diplomatov z Iránu. Irán však zodpovednosť poprel a z provokácie obvinil Izrael.
K zmierneniu napätia prispel telefonát prezidentov oboch krajín, počas ktorého iránsky prezident Masúd Pezeškiján prisľúbil vyšetrenie incidentu a zdôraznil, že „nemá žiadnu súvislosť s Iránom“. Obe strany zároveň diskutovali o budúcnosti spoločných hospodárskych projektov, čo naznačuje snahu zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu krízy medzi susednými krajinami.
11:20 Jediným víťazom iránskej vojny je zatiaľ Rusko, ktoré z nej profituje hneď niekoľkými spôsobmi. Vyhlásil to v utorok predseda Európskej rady António Costa. Európska únia sa musí snažiť zabrániť ďalšej eskalácii v regióne, dodal šéf únijných samitov.
„Doteraz je jediným víťazom tejto vojny, Rusko. S rastom cien energií získava nové zdroje na financovanie svojej vojny proti Ukrajine,“ povedal Costa v prejave k veľvyslancom EÚ vo svete.
Moskva podľa neho ťaží aj z faktu, že sa vojenské kapacity niektorých spojencov Ukrajiny sústreďujú na blízkovýchodnú oblasť, namiesto toho, aby mierili na pomoc Kyjevu. Pre Rusko je tiež výhodné, že sa na Irán teraz sústredí medzinárodná pozornosť, ktorá bola predtým zameraná na ruskú vojnu.
„Slobodu a ľudské práva nie je možné dosiahnuť za pomoci bômb. Len medzinárodné právo ich môže presadiť,“ vyjadril sa Costa kriticky k americko-izraelským útokom. Krajiny EÚ by sa podľa neho mali snažiť, aby sa konflikt ďalej nevyhrotil a nerozšíril do ďalších častí regiónu.
11:00 Napätie medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom sa podľa slov amerického prezidenta Donalda Trumpa blíži ku koncu. Zatiaľ čo americké a izraelské útoky pokračujú a Irán odpovedá raketami, celý región ostáva v neistote. O aktuálnom vývoji sme sa porozprávali s redaktorkou zahraničnej redakcie Petrou Batthyányovou.
10:55 Saudskoarabská ropná spoločnosť Saudi Aramco vykázala za minulý rok čistý zisk takmer 93,4 miliardy dolárov, čo predstavuje medziročný pokles o 12,1 percenta. Za slabším výsledkom stoja najmä nižšie ceny ropy, keď sa cena severomorskej ropy Brent väčšinu roka pohybovala pod hranicou 80 dolárov za barel. Firma zároveň oznámila, že prvýkrát v histórii začne odkupovať vlastné akcie v hodnote približne troch miliárd dolárov počas nasledujúcich 18 mesiacov. Doteraz pritom akcionárov odmeňovala najmä vysokými dividendami.
Generálny riaditeľ spoločnosti Amín Násir zároveň varoval pred vážnymi dôsledkami pre globálny trh s ropou, ak sa neobnoví lodná doprava v Hormuzskom prielive, ktorú výrazne obmedzil konflikt na Blízkom východe. „Pre svetový trh s ropou by to malo katastrofálne dôsledky. Čím dlhšie to narušenie potrvá, tým závažnejšie budú dopady na globálnu ekonomiku,“ povedal Násir. Podľa neho sú globálne zásoby ropy momentálne na najnižšej úrovni za posledných päť rokov a pokračujúce obmedzenie dopravy by mohlo situáciu ešte zhoršiť.
Pozrite si blok reportáží, ktoré zhrnuli udalosti z pondelka a v noci.
10:39 Turecko nasadilo na východe krajiny americký systém protivzdušnej obrany Patriot na ochranu pred možnými raketovými útokmi zo strany Iránu. Systém bol umiestnený na základni Kürecik v provincii Malatya, kde sa nachádza dôležitá radarová stanica NATO poskytujúca údaje pre protivzdušnú obranu Aliancie. Radar podľa Ankary v uplynulom týždni pomohol zachytiť dve iránske balistické rakety smerujúce k Turecku, pričom incidenty sa zaobišli bez obetí.
Turecké ministerstvo obrany uviedlo, že nasadenie je súčasťou širších opatrení NATO na posilnenie protivzdušnej a protiraketovej obrany. „Okrem krokov, ktoré sa prijímajú na národnej úrovni, boli posilnené aj opatrenia NATO v oblasti protivzdušnej a protiraketovej obrany. V tomto rámci bol jeden systém Patriot nasadený v Malatyi, aby prispel k obrane nášho vzdušného priestoru,“ oznámil rezort. Ankara zároveň varovala Teherán pred ďalšími útokmi, hoci Irán tvrdí, že na Turecko necieli. Turecko má druhú najväčšiu armádu v NATO, no pri protivzdušnej obrane sa stále výrazne spolieha na systémy Aliancie.
10:11 Úrad generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa varoval pred vážnymi environmentálnymi dôsledkami útokov na ropné a odsoľovacie zariadenia na Blízkom východe. Podľa hovorcu OSN Stéphana Dujarrica môže poškodenie týchto objektov ohroziť kvalitu ovzdušia, pitnej vody aj potravinovú bezpečnosť v celom regióne. „Sme obzvlášť znepokojení správami o útokoch na ropné zariadenia, ktoré by mohli mať vážne environmentálne následky,“ uviedol.
OSN zároveň upozornila aj na širšie humanitárne dôsledky konfliktu vrátane rastúceho počtu civilných obetí, ničenia infraštruktúry a vysídľovania obyvateľstva. Dujarric vyzval všetky strany, aby chránili civilistov a kľúčové zariadenia. „Musí byť prijaté všetko možné na ochranu civilistov a na zabránenie poškodeniu zdravotníckych zariadení, škôl, vodovodných systémov a ďalšej nevyhnutnej infraštruktúry,“ zdôraznil. Útoky pritom zasiahli ropné zariadenia v Iráne aj v krajinách Perzského zálivu a dronový útok v Bahrajne poškodil aj odsoľovaciu stanicu pitnej vody.
9:58 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok upozornil, že izraelská vojenská ofenzíva proti Iránu „ešte neskončila“. Táto operácia podľa neho oslabuje vedenie Iránu, píšu správy agentúry AFP a spravodajského portálu The Times of Israel (TOI).
„Naším cieľom je priviesť iránsky ľud k tomu, aby zvrhol bremeno tyranie. Konečné rozhodnutie však závisí od nich. Ale neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že doterajšími krokmi im lámeme kosti - a ešte sme neskončili,“ povedal Netanjahu.
Tvrdí, že ak sa Izraelu podarí uspieť spolu s iránskym ľudom „dosiahnu trvalý koniec“ a prinesú zmenu. Podľa neho postavenie Izraela vo svete už zaznamenalo „obrovskú zmenu“.
9:56 Pozrite si tlačovú besedu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý informoval o vývoji americkej vojenskej operácie.
9:39 Ceny ropy po výstupe na viac ako trojročné maximá prudko klesajú, severomorský Brent odpisuje vyše osem percent. Reagujú tak na slová amerického prezidenta Donalda Trumpa, že vojna na Blízkom východe by sa mohla čoskoro skončiť. Zmiernili sa tak obavy z dlhodobého narušenia dodávok ropy na svetové trhy.
Brent okolo 9: 15 SEČ strácal 8,1 percenta na 90,99 dolára za barel. Cena americkej ľahkej ropy WTI potom vykazovala pokles o 8,2 percenta na 87,05 dolára za barel. Brent sa v pondelok nad ránom prechodne dostal k 120 dolárom.
9:34 Izrael od začiatku vojny s Iránom hospitalizoval 2 339 ľudí, v súčasnosti je ich v nemocniciach približne sto. Za posledný deň ošetrili izraelské nemocnice 191 zranených, medzi nimi sú vojaci aj civilisti. Podľa denníka The Times of Israel (ToI) o tom v utorok informovalo izraelské ministerstvo zdravotníctva.
Z osôb, ktoré Izrael od začiatku vojny hospitalizoval, je jedna v kritickom stave, 11 vo vážnom stave a ďalších 11 zranených v stredne vážnom stave, 69 ľudí je podľa lekárov v dobrom stave. Ostatných pacientov nemocnice už prepustili. Agentúra AP v pondelok informovala, že vojna si na strane Izraela vyžiadala 11 obetí.
9:15 Raketa Khyber, známa aj ako Kheibar Shekan, patrí medzi novú generáciu balistických zbraní vyvinutých iránskymi ozbrojenými silami. Revolučné gardy ju predstavili v roku 2022 ako tretiu generáciu svojich balistických rakiet. Projektil na tuhé palivo má podľa dostupných údajov dolet približne 1 450 kilometrov a využíva satelitné navádzanie, ktoré zvyšuje presnosť zásahu. Raketa je vybavená manévrovateľnou bojovou hlavicou schopnou meniť trajektóriu v záverečnej fáze letu, aby sa vyhla protivzdušnej obrane, napríklad systémom Patriot.
Podľa iránskych médií dosahuje hlavica v poslednej fáze letu rýchlosť približne Mach 2 až Mach 3, hoci presné technické parametre rakety nie sú nezávisle potvrdené. Strely tohto typu mali byť údajne použité aj pri iránskych útokoch na veľké mestá v Izraeli, pričom niektorým sa podľa správ podarilo prekonať obranu systému Železná kupola. Raketa je súčasťou širšieho iránskeho arzenálu, ktorý kombinuje balistické rakety rôzneho doletu, riadené strely a útočné drony s cieľom posilniť schopnosť odvetných úderov a strategického odstrašenia.
9:08 Iránske ozbrojené sily nedovolia vývoz ropy zo regiónu do krajín podporujúcich Spojené štáty a Izrael, pokiaľ bude pokračovať vojna na Blízkom východe. Vyhlásil to v utorok hovorca iránskych Revolučných gárd Alí Mohammad Naíní.
„Iránske ozbrojené sily nedovolia vývoz ani jediného litra ropy z regiónu k nepriateľskej strane a jej partnerom až do odvolania,“ uviedol Naíní. Podľa neho sa situácia môže zmeniť len v závislosti od ďalšieho vývoja konfliktu.
9:05 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio označil Afganistan za „štát podporujúci neoprávnené zadržiavanie“ a vyzval vládne hnutie Taliban, aby prepustilo dvoch amerických občanov a ukončilo takzvanú rukojemnícku diplomaciu. „Taliban naďalej používa teroristické taktiky, unáša ľudí výmenou za výkupné alebo aby sa tým snažil získať politické ústupky,“ uviedol Rubio. Zároveň varoval, že pre Američanov nie je bezpečné cestovať do Afganistanu, keďže tamojšie úrady podľa neho naďalej nespravodlivo zadržiavajú amerických občanov a ďalších cudzincov.
Šéf americkej diplomacie vyzval Taliban, aby prepustil Dennisa Coylea, Mahmúda Habibiho a všetkých ďalších Američanov zadržiavaných v Afganistane. Habibi je afgansko-americký podnikateľ a bývalý šéf afganského civilného letectva, ktorého podľa Washingtonu zatkli v auguste 2022 v Kábule. Coyle je akademik z Colorada, ktorý v krajine pôsobil približne dve desaťročia, kým ho zadržali v januári 2025. Spojené štáty zároveň ponúkajú päťmiliónovú odmenu za informácie, ktoré by pomohli zabezpečiť Habibiho návrat.
8:40 Pri nočnom útoku na pozície irackých Ľudových mobilizačných síl (PMF) v provincii Kirkúk zahynuli štyria bojovníci. Koalícia bývalých šiitských polovojenských skupín napojených na Irán z útoku obvinila Spojené štáty a označila ho za „americkú agresiu“. Úder zasiahol pozície PMF v oblasti Dibs severne od Bagdadu, pričom tieto proiránske frakcie sú v posledných dňoch opakovane terčom náletov. Niektoré z nich sa pritom prihlásili k zodpovednosti za dronové útoky na americké jednotky na Blízkom východe.
Ľudové mobilizačné sily vznikli v roku 2014 počas boja proti organizácii Islamský štát a o dva roky neskôr ich iracký parlament začlenil do štátnych bezpečnostných síl. Mnohé frakcie si však zachovali vlastné velenie a úzke väzby na Irán vrátane podpory zo strany Revolučných gárd. Tieto skupiny sú dlhodobo obviňované z raketových a dronových útokov na americké základne v Iraku a Sýrii, na čo USA reagujú leteckými údermi na ich pozície. Jedným z najznámejších incidentov bol americký útok pri bagdadskom letisku v roku 2020, pri ktorom zahynul iránsky generál Kásem Solejmání a veliteľ milície Kataíb Hizballáh abú Mahdí Muhandis.
8:30 Izraelské letectvo v noci bombardovalo viacero cieľov na juhu a východe Libanonu, ktoré podľa izraelskej armády súvisia s proiránskym hnutím Hizballáh. Údery zasiahli dediny v okolí miest Súr a Džazzín aj oblasť Bikáa. Boje hlásili aj pri juholibanonskom meste Chiam, kde obyvatelia počuli streľbu a ďalšie bombardovanie. Izraelská armáda zároveň opätovne vyzvala civilistov na evakuáciu oblastí južne od rieky Lítanie. „Opakujeme našu naliehavú výzvu, aby ste okamžite opustili svoje domovy a vydali sa na sever od rieky Lítanie,“ uviedla na sieti X a varovala, že akýkoľvek pohyb smerom na juh môže ohroziť životy.
Hizballáh medzitým oznámil, že v ranných hodinách zaútočil na ciele v severnom Izraeli a na izraelských vojakov v južnom Libanone. Podľa sýrskej armády hnutie zároveň odpálilo strely aj na vojenskú základňu v Sýrii severozápadne od Damasku. Konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom sa tak ďalej stupňuje popri širšej vojne v regióne.
8:20 Pri izraelských útokoch zahynulo v Libanone od 2. marca 486 ľudí a 1 313 ich bolo zranených, uviedlo v pondelok libanonské ministerstvo zdravotníctva. Viac ako pol milióna obyvateľov krajiny bolo vysídlených.
7:40 Sýria obvinila Iránom podporované šiitské militantné hnutie Hizballáh, že v noci na utorok ostreľovalo jej územie. Informuje o tom agentúra AFP.
Predstavitelia sýrskych ozbrojených síl uviedli, že delostrelecké granáty vystrelené z Libanonu dopadli blízko sýrskeho mesta Sargája západne od metropoly Damask, spresnila sýrska štátna tlačová agentúra SANA.
Sýrska armáda zároveň obvinila Hizballáh, že cieli na jej pozície a pre agentúru SANA uviedla, že toto militantné hnutie posilnilo svoje jednotky pozdĺž sýrsko-libanonských hraníc.
„Sýrska arabská armáda nebude tolerovať žiadnu agresiu namierenú proti Sýrii,“ uviedli ozbrojené sily vo vyhlásení.
6:50 Irán je podľa ministra zahraničných vecí Abbása Arakčího pripravený pokračovať v raketových útokoch tak dlho, ako to bude potrebné. V rozhovore pre americkú stanicu PBS uviedol, že Teherán reaguje na americké a izraelské údery odvetnými útokmi, ktoré zasahujú aj krajiny s americkými vojenskými základňami. „Sme dobre pripravení pokračovať v útokoch našimi raketami tak dlho, kým to bude potrebné,“ vyhlásil Arakčí.
Zároveň naznačil, že po súčasných útokoch neočakáva ďalšie rokovania o iránskom jadrovom programe. Podľa neho sa síce americké a izraelské nálety zameriavajú na jadrové zariadenia, no program zničiť nedokážu. „Je to pokročilá technológia, ktorú sme sami vyvinuli,“ povedal s tým, že hoci útoky smerujú aj na raketové zariadenia, Iránu podľa neho nedokážu zabrániť v ďalšom odpaľovaní striel.
6:40 Austrália vyšle do oblasti Perzského zálivu vojenské prieskumné lietadlo a do Spojených arabských emirátov dodá rakety. Oznámil to v utorok podľa agentúry Reuters austrálsky premiér Anthony Albanese s tým, že cieľom podpory je pomôcť tamojším krajinám brániť sa pred nevyprovokovanými iránskymi útokmi. Irán čelí americkým a izraelským útokom, na ktoré reaguje odvetnými údermi aj na krajiny, ktoré sa náletov nezúčastňujú, ale sú v nich americké základne použité na útoky.
„Naše zapojenie je čisto obranné,“ povedal Albanese. „A je to na obranu Austrálčanov, ktorí sú v oblasti, a tiež na obranu našich priateľov v Spojených arabských emirátoch,“ uviedol. Austrálsky premiér zdôraznil, že krajina nevyšle žiadnych vojakov, ktorí by sa v Iráne zúčastnili prípadnej intervencie. Rovnako dodal, že Austrália nie je účastníkom vojny.
6:31 Spojené arabské emiráty (SAE) v utorok ráno oznámili, že ich generálny konzulát v irackom Kurdistane sa stal terčom útoku bezpilotného lietadla. Pri údere nikto neutrpel zranenia, no došlo k škodám na majetku, informuje agentúra AFP.
Ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že útok „predstavuje nebezpečnú eskaláciu a ohrozenie regionálnej bezpečnosti a stability“. „(Útoky) zacielené na diplomatické misie a objekty predstavujú hrubé porušenie všetkých medzinárodných noriem a zákonov,“ zdôraznilo.
Na základe vyhlásenia nebolo bezprostredne zrejmé, odkiaľ dron priletel, a SAE vyzvala miestne úrady, aby „vyšetrovali okolnosti tohto útoku s cieľom identifikovať zodpovedné osoby“.
6:30 Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v utorok poprel, že by dve rakety smerujúce na Turecko prileteli z Iránu, uviedla turecká vláda.
Pezeškiján povedal počas telefonátu s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, že „rakety, ktoré narušili turecký vzdušný priestor, nepochádzali z Iránu a že záležitosť sa podrobne vyšetrí,“ uviedol úrad tureckého lídra v stanovisku v utorok skoro ráno.
6:25 Iránske revolučné gardy vyhlásili, že európske a arabské krajiny budú môcť slobodne využívať Hormuzský prieliv, ak zo svojho územia vyhostia veľvyslancov Spojených štátov a Izraela. Zároveň varovali, že ak budú americké a izraelské útoky pokračovať, nedovolia prepravu ropy touto strategickou úžinou. „Nedovolíme transport jediného litra ropy prielivom, ak útoky budú pokračovať,“ uviedli gardy. Hormuzským prielivom pritom za bežných okolností prechádza približne pätina globálne obchodovanej ropy a LNG.
Americký prezident Donald Trump na tieto vyhlásenia reagoval ostrým varovaním. „Ak Irán urobí čokoľvek, čo zastaví tok ropy Hormuzským prielivom, Spojené štáty ich zasiahnu dvadsaťkrát tvrdšie, ako je to teraz,“ napísal na sieti Truth Social. Zároveň naznačil, že americké námorníctvo by mohlo tankery cez úžinu eskortovať a vyjadril presvedčenie, že vojna sa čoskoro skončí.
Pozrite si reportáž o novom ajatolláhovi z 9. marca.
6:15 Iránske Revolučné gardy vyhlásili v utorok, že o konci vojny na Blízkom východe rozhodnú samy. Reagovali tak na slová amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý tvrdil, že konflikt sa už čoskoro skončí.
„Je na nás, aby sme rozhodli o konci tejto vojny,“ uviedli gardy vo vyhlásení. „Rovnováha a budúce usporiadanie regiónu sú teraz v rukách našich ozbrojených síl, americké sily vojnu neukončia,“ zdôraznili vo vyhlásení.
Prezident USA v pondelok vyhlásil, že „iránska vojna sa už čoskoro skončí“ bez toho, aby stanovil konkrétny termín. Podľa jeho slov totiž operácie USA a Izraela dosahujú svoje ciele. Hovorca gárd odmietol tieto výroky a označil ich za pokus o zvládnutie domáceho a regionálneho tlaku.
Podľa hovorcu ozbrojené sily Iránu zároveň nedovolia až do odvolania export ani jediného litra ropy z regiónu k agresorovi a jeho partnerom. Zdôraznil, že ich snahy ovplyvniť ceny ropy a plynu budú len dočasné a márne, píše stanica al-Džazíra. Hovorca tiež poznamenal, že obranná infraštruktúra krajiny je funkčná napriek pretrvávajúcim nepriateľským operáciám a armáda je pripravená na pokračujúce boje.
6:05 Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí ostro kritizoval politiku USA a uviedol, že správa, ktorú zdieľal Biely dom, údajne odhalila skutočné ekonomické motívy Washingtonu v konflikte na Blízkom východe. TASR o tom informuje na základe pondelňajšej správy stanice al-Džazíra.
Hlavným cieľom „agresie USA a Izraela“ je zmocniť sa iránskych zásob ropy, vyhlásil Bakájí. Podľa jeho slov vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa označila iránske energetické zdroje za „posledný kúsok skladačky“ v rámci stratégie ovládnutia globálnych dodávok energie, píše al-Džazíra. Hovorca tak reagoval na správu televíznej stanice Fox News, ktorú na sociálnych sieťach zdieľala hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
Odpor Teheránu slúži širším záujmom globálnej komunity a „globálneho Juhu“, vyhlásil hovorca. „Irán sa bráni nielen proti tejto brutálnej vojne, no bráni aj samotné zásady suverenity a sebaurčenia,“ tvrdí Bakájí. „Šikanujúca mocenská politika“ vytvorila globálnu krízu, ktorá by mala znepokojovať každého, kto sa zaujíma o nezávislosť a medzinárodné normy, dodal hovorca rezortu iránskej diplomacie podľa stanice.
6:00 Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že „iránska vojna sa už čoskoro skončí“ bez toho, aby stanovil konkrétny termín. Podľa jeho slov totiž operácie USA a Izraela dosahujú svoje ciele.
„(Vojna) sa skončí už čoskoro, a pokiaľ sa začne znovu, dostanú ešte silnejší úder,“ povedal šéf Bieleho domu počas tlačovej konferencie v meste Doral na Floride pred cestou do Washingtonu.
Zhrnutie najdôležitejších udalostí za pondelok (9.3.)
- Donald Trump naznačil, že zabavenie iránskej ropy nemožno vylúčiť, hoci podľa jeho slov je na takéto rozhodnutie ešte priskoro a zároveň tvrdí, že vojna sa blíži ku koncu.
- Iránsky režim oznámil, že zvýši frekvenciu odpaľovania balistických rakiet a predĺži ich dosah, pričom už nemá používať strely s hlavicami ľahšími než jedna tona.
- Turecko po ďalšom incidente vo svojom vzdušnom priestore vyhlásilo, že sa musí naďalej brániť iránskym útokom, keďže aliančná protivzdušná obrana zneškodnila už druhú balistickú strelu za necelý týždeň.
- Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu upozornila, že takmer polovica iránskeho 60-percentne obohateného uránu zostáva v podzemnom komplexe v Isfaháne, ktorý minuloročné útoky výraznejšie nezasiahli.
- Izrael počas dňa spustil novú rozsiahlu vlnu útokov na Teherán, Isfahán a juh Iránu, zatiaľ čo Irán pokračoval v raketových útokoch na Izrael a v regióne pribúdali ďalšie bezpečnostné incidenty.
- Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že samotné bombardovanie pravdepodobne neprinesie zásadnú zmenu režimu v Iráne, a zároveň varoval, že konflikt môže trvať ešte niekoľko týždňov.
- Libanonský prezident Džúzíf Awn vyzval na priame rokovania s Izraelom o ukončení bojov, pričom Hizballáh obvinil, že v mene Iránu tlačí Libanon do chaosu a štátneho kolapsu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"